V OBLAKOCH

Rozhľadňa nad Bojnicami mala dosahovať výšku až šesťdesiat metrov

Foto KRISTIÁN MAJZLAN
Dátum 14.08.2018

Bojnice – kúpeľné mesto na úpätí Malej Magury, ktoré azda nikomu netreba zvlášť predstavovať. Aspoň raz za život ho navštívi každý Slovák, či už s rodičmi, na školskom výlete alebo v dospelosti so svojimi deťmi. Turistická tepna Hornej Nitry sa totiž pýši nezvyčajným počtom lákavých atrakcií. K najvyhľadávanejším patria najstaršia a najnavštevovanejšia zoologická záhrada na Slovensku, romantický goticko-renesančný zámok, Prepoštská jaskyňa vybudovaná na mieste v minulosti osídlenom neandertálcami, kúpele zamerané na liečbu širokého spektra ochorení či termálne kúpalisko Čajka patriace kúpeľom. Práve riaditeľovi bojnických kúpeľov Slavomírovi Eliašovi pred pár rokmi skrsol v hlave nápad na ďalšiu zaujímavosť, ktorá by prispela k rozvoju turizmu v regióne a zmenila charakter návštevníkov mesta z jednodňových na takých, ktorí tam budú môcť vďaka pestrému programu prežiť niekoľko dní. Nad Bojnicami vznikla malá vyhliadka, ale tá sa zakrátko stala terčom vandalov. Kúpele sa však nemienili vzdať a pritvrdili. Uprostred lesa nad mestom tak vyrástla majestátna, trochu futuristická rozhľadňa s toboganom, ktorá láka návštevníkov z blízkeho i širokého okolia. A prilákala aj nás.

Provizórna prevádzka

Ak preferujete prechádzky, k rozhľadni sa od Bojnického zámku dostanete popri Salaši Vígľaš za zhruba hodinu. Autá majú možnosť parkovať neďaleko rozhľadne na kraji lesa. Situácia s parkovaním v Bojniciach nie je ideálna a ani v okolí novej atrakcie to nie je iné. Podľa slov Slavomíra Eliaša však pracujú aj na tom. K rozhľadni vedie lesná cesta, po ktorej sa určite oplatí kráčať viac v pohodlných teniskách než v štýlových sandálkach. S kočíkom či vozíčkom sa tam dostanete tiež, ale potrebovať budete istú dávku trpezlivosti, cestička je totiž miestami posiata menšími či väčšími kamienkami. Jej prekonanie však rozhodne stojí za to. Nad korunami stromov sa do tridsaťmetrovej výšky čnie masívna veža s oceľovou konštrukciou a drevenou lávkou. V skúšobnej prevádzke funguje len niekoľko týždňov. Je skolaudovaná, ale jej okolie si ešte vyžaduje množstvo hodín tvrdej práce. Primárnym cieľom investora bolo sprístupniť atrakciu čím skôr, a to aj za cenu provizórnej prevádzky. Napriek tomu na mieste nechýba stánok s kávou, drobným občerstvením a toalety. Výstup nahor za šesťeurové vstupné je bezbariérový a nenáročný – šesťpercentné stúpanie zvládnu deti i dôchodcovia. Zaujímavosťou je tobogan, ktorým bude možné zošmyknúť sa zhora nadol, zatiaľ však nie je sprístupnený. Príjemným prekvapením a ozvláštnením je i skratka pre odvážnych zhruba v polovici stúpania prepájajúca dve etáže sieťou. Pri výstupe nahor sme sa nezadýchali, a to i napriek tomu, že naša kondícia je v celkom štandardnej forme. Dôvodom však môže byť i to, že sme každú chvíľu stáli a kochali sa výhľadom. Každým ďalším krokom vpred sa pred nami rozvinulo viac a viac krajiny a pri výstupe na vrchol nás omráčil dychberúci pohľad na okolie Bojníc a Prievidze.

Vojna s pamiatkarmi

Výhľad by však mohol byť ešte lepší, keby riaditeľovi bojnických kúpeľov vyšiel jeho pôvodný zámer. Veža sa totiž mala vypínať až do výšky šesťdesiatich metrov, čo sa stretlo s nevôľou pamiatkového úradu. „Svojím umiestnením na najvyššom kopci za Bojnickým zámkom a navrhovanou výškou šesťdesiat metrov by sa stala novou dominantou územia a v diaľkových pohľadových celkoch by vytvorila novú panorámu a siluetu, v ktorej je chránená dominantnosť kultúrnych pamiatok i v širších krajinných vzťahoch,“ vysvetlila Lívia Reháková z Krajského pamiatkového úradu Trenčín. S jej tvrdením súhlasí i hlavná architektka mesta Prievidza Zuzana Hlinková, podľa ktorej by veža nemala konkurovať Bojnickému zámku. Slavomír Eliaš však nesúhlasí. „Tridsať metrov nie je nijaká vyhliadka,“ skonštatoval. „Úmyselne sme vežu posunuli o štyridsať metrov, aby bola presne v osi cesty z Prievidze do Bojníc. To by boli čarovné pohľady. Keby sa táto úžasná vec podarila, stredná Európa by nemala porovnateľné miesto. Bojnice by sa stali špičkou v cestovnom ruchu. Toto premeškať je hazard s budúcnosťou,“ vyhlásil Eliaš v rozhovore pre hornonitrianske My. Neplánuje sa len tak vzdať a podľa vlastných slov je odhodlaný bojovať o možnosť už beztak impozantnú vežu časom navýšiť.

Smelé plány

S novou vyhliadkou súvisia aj ďalšie plány. „Infraštruktúra bude pomerne rozsiahla. Predpokladám, že do roka by sme mali mať lanovku z priestoru na kúpalisku Čajka do tohto priestoru. Potom by sme otvorili horný vstup do zoologickej záhrady, čím sa presmeruje tok turistov voči súčasnému na opačný smer. Chceme postaviť veľkokapacitný komplex pre autá, odtiaľ turisti vystúpia, pôjdu na lanovku, prídu do priestoru veže, budú pokračovať do zoologickej záhrady a vrátia sa naspäť do toho istého miesta, odkiaľ prišli,“ načrtol Eliaš. Veľkým plánom do budúcnosti je i výstavba nového rehabilitačného wellness hotela Čajka, ktorý bude prepojený s kúpaliskom a jeho súčasťou bude i celoročný vodný park. Zaujímavé je, že wellness bude rozdelený na dve sekcie – jedna bude k dispozícii rodinám s deťmi a druhá starším ľuďom túžiacim po oddychu. Ani tieto plány však bojnickým kúpeľom neprešli bez konfliktu s pamiatkami. Hotel mal mať totiž kapacitu až osemsto ľudí, no investor sa nakoniec musí uspokojiť len so štyristo lôžkami. Zmieril sa s tým i napriek tomu, že to podľa neho negatívne ovplyvní úžitkové vlastnosti i ekonomiku hotela. S jeho výstavbou by sa malo začať na budúci rok. A hoci zatiaľ ide len o hudbu budúcnosti, Bojnice sú už teraz mestom, ktoré svojim návštevníkom dokážu ponúknuť program na viac než len jednu slnečnú sobotu.

 

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria