VOĽBY, ČO ZMENIA EURÓPU

Na starom kontinente sa ozýva volanie po spojenectve konzervatívnych, pronárodných a protiimigračných strán

Foto TASR/AP
Dátum 27.08.2018

Ukážkovým príkladom nezáujmu bežných ľudí o fungovanie EÚ bývajú voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa konajú každých päť rokov a najmä Slováci ich spravidla celkom ignorujú. Keď sa v roku 2014 volili europoslanci do Štrasburgu naposledy, prišlo u nás k urnám iba 13 percent oprávnených voličov, čo možno vnímať ako veľavravný odkaz smerom k Bruselu a celej tejto nepodarenej pseudoparlamentnej inštitúcii, ktorou sa snaží pár nevolených byrokratov legitimizovať svoju moc nad našimi životmi. Tak načo sa vôbec unúvať o rok v máji prejsť tých pár metrov, aby sme odovzdali svoj hlas vo voľbách, ktorých vplyv je aj tak prinajmenšom otázny a ktoré nás v zásade ani nezaujímajú? Možno sa to nezdá, ale aj pre nás také nepodstatné voľby majú v skutočnosti veľký význam. A nielen symbolický.

Generačná výmena

Po odchode Spojeného kráľovstva z únie sa počet kresiel v EP pre jednotlivé krajiny zmení. Malou útechou pre Slovensko môže byť práve to, že sa počet našich poslancov zvýši zo súčasných 13 na 14. Je to o jedno miesto viac pre ďalšieho politika, ktorý bude hlasovať proti záujmom svojej vlasti a ešte za to dostane aj rozprávkovo zaplatené... Tieto voľby však budú od tých ostaných v niečom skutočne odlišné. Za posledné štyri roky sa v celej EÚ sformovali dve veľké ideologické skupiny politických strán: delia sa na tie, čo, slovami francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, idú proti pokroku a držia sa zubami-nechtami už dávno „zastaraného“ nacionalizmu, a tie progresívne, ktoré popri zavedení svojich liberálnych predstáv do každodenného života ľudí požadujú aj definitívne zjednotenie celého kontinentu (samozrejme, s výnimkou Ruska) pod vládu v Bruseli. Prvú líniu reprezentujú politici ako Marine Le Penová, Geert Wilders či odbojný Viktor Orbán; v druhom tábore sa zase nachádza Merkelová, Macron alebo náš Andrej Kiska. Ďalšie voľby tak budú vo svojej podstate určitým referendom o budúcnosti celej EÚ. My občania konečne dostaneme na výber. Môžeme ísť buď s Macronom a Merkelou, politikmi, ktorí sú nemalým spôsobom zodpovední za to, v akých problémoch sa Európa a naša celá civilizácia teraz nachádza a ktorí tvrdošijne presadzujú ďalšiu integráciu ako všeliek na akékoľvek, aj nesúvisiace problémy, alebo si môžeme vybrať inú cestu. Nič viac za tým nie je. „Voľby do Európskeho parlamentu na budúci rok budú referendom medzi Európou elít, bánk, masovej migrácie a neistoty verzus Európou svojbytných národov, práce, pokoja, rodiny a optimistickej budúcnosti,“ myslí si aj nový taliansky minister vnútra Matteo Salvini, šéf protiimigračnej a pronárodne orientovanej strany Liga. „Ešte nikdy nás nečakali voľby s takým rozhodujúcim významom,“ súhlasí maďarský premiér Viktor Orbán. Odkaz je pritom jasný – choďte všetci k voľbám a hlasujte za svoju lepšiu budúcnosť. Nenechajte, aby za vás rozhodovalo opäť iba 13 percent občanov, keď ide o takú dôležitú vec, ako je budúcnosť celej Európy a Slovenska. Preberte iniciatívu. Buďte aktívni.

Voľby do Európskeho parlamentu na budúci rok budú referendom medzi Európou elít, bánk, masovej migrácie a neistoty verzus Európou svojbytných národov, práce, pokoja, rodiny a optimistickej budúcnosti.

Liga líg

Oba tábory už mobilizujú svojich voličov. Na jednej strane máme obvyklých aktérov, ktorých označenie by sa dalo nepresne zhrnúť do často používaného slova establišment. Všetci vieme, o koho ide. Sú to liberálni a ľavicoví aktivisti, niektoré známe mimovládne organizácie a väčšina mienkotvorných novín. Netradičné však je spájanie druhého tábora. Národne orientované strany a ich politici vyvíjajú rôzne iniciatívy, ktoré majú v Európskom parlamente vytvoriť silnú a hlasnú opozíciu proti megalomanským zámerom predstaviteľov Francúzska a Nemecka. „Plánom je vytvoriť medzinárodnú alianciu pronárodných strán. Myslím, že získame väčšinu…,“ zdôveril sa Salvini nedávno pred zhromaždením svojich prívržencov v severotalianskom meste Pontida. „Liga sa nezmenila, zmenil sa svet. Pochopili sme, že sami nič nedocielime. Pri ceste za víťazstvom sme museli zjednotiť Taliansko, teraz je rad na zjednotení Európy. Predstavujem si Ligu líg, ktorá spojí všetky slobodné a zvrchované hnutia, ktoré chcú brániť svoj ľud a hranice.“

Volanie po európskom spojenectve konzervatívnych, pronárodných, protiimigračných a najmä euroskeptických strán sa ozýva aj z Česka. Predseda Slobody a priamej demokracie (SPD) Tomio Okamura napríklad tvrdí, že o rok to budú „kľúčové voľby, pretože je potrebné, aby naša vlastenecká frakcia európskych parlamentných strán … obsadila čo najviac miest v Európskom parlamente, aby sme mohli Európsku úniu reformovať na ‚Úniu európskych národov‛ bez diktátu Bruselu“. SPD sa nachádza spoločne s Ligou, Národným združením Marine Le Penovej (bývalý Národný front) či rakúskymi Slobodnými v európskej parlamentnej skupine Európa národov a slobody, ktorá, ako sa očakáva, bude po voľbách sláviť svoj veľký úspech. Dnes má v EP 37 poslancov (zo 751). Nie je to však jediná politická skupina, známa negatívnymi postojmi k EÚ. Populárna je aj Európa slobody a priamej demokracie (zastúpený je tu britský UKIP Nigela Faragea) so 45 europoslancami alebo Európski konzervatívci a reformisti (kde sú zas britskí Konzervatívci, poľská PiS či dokonca naša SaS alebo NOVA), ktorí majú 74 kresiel. Problém posledných dvoch skupín však spočíva v tom, že najsilnejšie politické strany majú práve zo Spojeného kráľovstva, ktoré o svojich poslancov už čoskoro pre brexit definitívne príde. Je to preto vhodná chvíľa, aby sa na pôde EÚ vytvorila nová, veľká a jednotná aliancia, ktorá bude združovať všetky pronárodné a euroskeptické strany v spoločnom boji za záchranu Európy.

Americká podpora

S podobnou víziou prišiel aj Steve Bannon, bývalý poradca a stratég amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý je spoluzodpovedný za jeho prekvapivý úspech vo voľbách v roku 2016 nad Hillary Clintonovou. Po dôverných rozhovoroch s predstaviteľmi národných strán v Európe, ako je Le Penová, Orbán či Salvini, sa rozhodol založiť nadáciu a pomenoval ju symbolicky Hnutie (The Movement). Jej úlohou bude podporovať euroskeptické a populistické strany pred voľbami do EP v máji 2019. Sám Bannon vyhlásil, že jeho cieľom je vyvolať „pravicovú revolúciu“ na starom kontinente, vďaka ktorej sa Európania konečne vzoprú globalistom a neoliberálom, dominujúcim tomuto priestoru celé desaťročia. Bývalý Trumpov poradca to chce dosiahnuť pomocou podobného systému, aký využíva George Soros a jeho Open Society Foundations (u nás Nadácia otvorenej spoločnosti). „Soros je geniálny,“ hovorí Američan. „Zlý, ale geniálny.“

Podľa Bannona by mohli aj vďaka jeho pomoci euroskeptické a populistické strany vo voľbách do EP obsadiť až tretinu všetkých kresiel.

Aj keď Bannonov projekt rozhodne nebude mať k dispozícii toľko financií ako jeho ľavicovo-liberálny náprotivok (Sorosova Open Society preinvestovala od svojho založenia v roku 1984 do dnešného dňa vyše 32 miliárd dolárov), jej zakladateľ počíta s rýchlym úspechom, najmä v súvislosti s blížiacimi sa voľbami do europarlamentu. Centrum a hlavné sídlo ťaženia (podľa slov samotného Bannona nacionalisticky a populisticky ladeného) Hnutia má byť Brusel. Okrem iného je to tiež známka toho, že národne orientované strany chcú ovládnuť Európsku úniu zvnútra. Zdá sa, že mnohé euroskeptické strany už od svojho pôvodného cieľa, ktorým bolo EÚ zničiť, aspoň dočasne upustili a sústredia sa radšej na jej reorganizáciu. Bannon im k tomu má pomôcť. Jeho neziskovka bude mať pred budúcoročnými voľbami zhruba desať pracovníkov, ktorí budú pomáhať európskym stranám expertnými analýzami, prieskumami verejnej mienky, manažmentom a ďalšími prostriedkami, ktorých majú antiestablišmentoví politici obvykle nedostatok.

Ľudia verzus Davos

Niektorým liberálnym aktivistom sa však táto idea nepozdáva a označujú Hnutie za veľké nebezpečenstvo pre stabilitu Európskej únie. Treba len dodať, že právom. Podľa Bannona by mohli aj vďaka jeho pomoci euroskeptické a populistické strany vo voľbách do EP obsadiť až tretinu všetkých kresiel. To by značne skomplikovalo fungovanie celej tejto inštitúcie; je dokonca pravdepodobné, že mainstreamové parlamentné skupiny by boli donútené dohodnúť sa s „národniarmi“ na určitom kompromise, aby bola vytvorená vláda. Blížiace sa voľby tak budú možno tie najdôležitejšie za posledné roky. „Každý súhlasí, že ďalší máj je veľmi dôležitý, že toto je prvý skutočný celokontinentálny konflikt medzi populizmom a stranou Davosu,“ hovorí Bannon, pričom odkazuje na Svetové ekonomické fórum, ktoré sa koná vo švajčiarskom Davose a podľa neho najlepšie symbolizuje globálnu elitu, čo stratila kontakt s bežnými ľuďmi. „Bude to veľmi dôležitý moment pre Európu.“

 

NÁRODNÉ ŠTÁTY SÚ POSLEDNOU PREKÁŽKOU K PREVZATIU VLÁDY NAD SVETOM

Podľa nového talianskeho ministra vnútra Mattea Salviniho voľby do Európskeho parlamentu na budúci rok budú referendom medzi Európou elít, bánk, masovej migrácie a neistoty a Európou svojbytných národov, práce, pokoja, rodiny a optimistickej budúcnosti.

V roku 2014 prišlo pri voľbách do Európskeho parlamentu k volebným urnám len 13 percent voličov. Čo podľa vás treba urobiť, aby sa v roku 2019 zvýšil počet voličov aj vzhľadom na fakt, že sa bude rozhodovať o budúcnosti celej Európy, ale aj Slovenska?

Jaroslav Paška
podpredseda SNS, poslanec NR SR

Matteo má pravdu, po rokoch v Európskom parlamente veľmi dobre vie, že Európska únia dnes slúži na posilňovanie vlády globálneho kapitálu nad osudmi 500 miliónov Európanov, ktorí si môžu chrániť svoje existenčné potreby už len prostredníctvom fungujúcich inštitútov národných štátov. Pod aktuálnym projektom čo najrýchlejšej de-inštalácie národných štátov a presunu moci do Bruselu sú podpísané nadnárodné politické zoskupenia Európskej ľudovej strany (zo Slovenska SDKÚ, KDH, SMK, Most-Híd), Strany európskych socialistov (zo Slovenska Smer-SD) a Aliancie liberálov a demokratov za Európu (zo Slovenska SaS), ktoré majú v EP dlhodobo takmer 2/3 väčšinu. Ich zástupcovia v EP (a nielen tam) teda už dlho, programovo, cielene a koordinovane pracujú nielen na presúvaní kompetencií nášho štátu do Bruselu, ale aj zavádzaní globálnych modelov sociálneho inžinierstva do našej spoločnosti. Opakované vnucovanie ekonomických migrantov suverénnym štátom, rozbíjanie tradičnej rodiny zavádzaním agendy LGBTI či vyťahovanie ďalších peňazí z vreciek pracujúcich na „starostlivosť o Merkelovej migrantov a pomoc rozvojovému svetu“, alebo „nové Macronove intervenčné jednotky pod európskym velením“, ale aj určovanie, s kým môžeme obchodovať a kam môžeme cestovať, však začínajú otvárať oči o skutočnej podstate bruselskej politiky i našej verejnosti. Preto verím, že tentoraz prídu všetci, ktorí si vážia našu slobodu a nezávislosť, čo najrozhodnejšie vyjadriť svoj názor na to, aké má byť zastúpenie Slovenska v kľúčovej inštitúcii EÚ, Európskom parlamente, aby sme situáciu čo najskôr zmenili. Pre globálny kapitál sú národné štáty poslednou prekážkou k prevzatiu vlády nad svetom.

Roman Stopka
predseda Práce slovenského národa (PSN)

Dávno bolo načase, aby sa politika únie začala zaoberať prospechom a skutočným záujmom jej členských štátov, a nie záujmom diktujúcich nadnárodných spoločností hrajúcich sa na Boha. Prvoradým cieľom politiky EÚ musí byť zachovanie kultúrnych tradícií a náboženstva pôvodných obyvateľov. Domáci sociálny systém môže byť imigrantovi dostupný len s podmienkou, že bude rešpektovať zaužívané hodnoty hostiteľskej krajiny a nech to najprv bezúhonným životom a rešpektovaním zákonov preukáže. Tomu treba prispôsobiť všetky zákony. Môžeme byť otvorení len voči ústretovým ľuďom, ktorí si ctia naše hodnoty a sú ochotní si ich osvojiť. Ináč ide o deštrukčnú inváziu, ktorej treba čeliť všetkými prostriedkami. Odporúčam vytesniť politikov, ktorým viacej záleží na agresívnom cudzincovi než na vlastnom občanovi.

Sergej Kozlík
podpredseda Národnej koalície (NK)

V porovnaní s rokom 2014 bude situácia pri voľbách do Európskeho parlamentu podstatne zložitejšia a nedôvera občanov v inštitúcie EÚ oveľa vyššia. V prvom rade ako následok migračnej krízy, ktorá naplno prepukla v roku 2016 v súvislosti nešťastným rozhodnutím Merkelovej o otvorení nemeckých hraníc nekontrolovanej vlne imigrantov. V druhom rade pre neprijateľnú snahu Bruselu natlačiť členským krajinám kvóty na ich prerozdelenie. Dôvere EÚ nepridal ani prebiehajúci brexit. Preto neočakávam, že účasť v európskych voľbách 2019 bude vyššia než v roku 2014. Čo by sa však mohlo a malo stať je to, že občania dajú viac hlasov národne orientovaným kandidátom, pretože momentálne v Európskom parlamente Slovensko nezastupuje nijaký taký poslanec. Podobný efekt príklonu voličov k národne orientovaným kandidátom sa môže objaviť aj v iných krajinách.

Jozef Hrdlička
predseda KSS

Naši spoluobčania napriek tomu, že v značnej miere akceptujú fakt nášho členstva v EÚ, nie celkom dobre rozumejú jej významu a rozhodovacím mechanizmom. Problémy, ktoré v poslednom období únia servíruje pred obyvateľov, sú mnohokrát scestné a v rozpore so záujmami jednotlivých národov a ľudí. Nepochybne aj bezhlavá servilnosť slovenských politikov voči požiadavkám „európskych“ hegemónov pôsobí demotivačne. Dnešná únia je úniou kapitálu, a nie ľudí. Smeruje k budovaniu superštátu, a nie Európy národov. Svojou migračnou politikou postupne destabilizuje celú Európu. Myslím, že k zvýšeniu počtu voličov vo voľbách do EP by prispela zásadná identifikácia sa našich politických špičiek so záujmami a potrebami Slovenska a ich nekompromisné presadzovanie na pôde únie. Zápas za národné a štátne záujmy Slovenska môže pôsobiť na ľudí motivačne.

Ľuboš Blaha
poslanec NR SR (Smer-SD)

Hlavná otázka eurovolieb bude, či EÚ ostane neoliberálnym projektom, alebo sa radikálne zmení a už nikto nikomu nebude vnucovať liberálny extrémizmus, migračné kvóty či nenávisť k Rusku. Vo svojej novej knihe Antiglobalista upozorňujem na to, že posledná šanca pre Európu je antiglobalistická ľavica, ktorá sa opiera o komunitárne hodnoty, socialistické vízie a rešpekt k národným štátom. V Európe takúto vízu reprezentujú politici ako Mélenchon vo Francúzsku či Wagenknechtová v Nemecku. Nemyslím si, že na Slovensku bude taká slabá účasť vo voľbách ako v minulosti. Celá stredná Európa sa prebudí, pretože už má plné zuby kapitalizmu, liberalizmu, rusofóbie aj multikulturalizmu, ktoré na nás chrlí EP. To, čo môžeme urobiť, je poslať do Európskeho parlamentu bojovníkov, a nie technokratov.