VYMANÍME SA Z CHOMÚTA NATO?

Na jar 2004 sa Slovenská republika po veľkých drahotách, dlhých handloch, licitáciách a tancoch stala oficiálne členom NATO. Vstup do tohto vojensko-politického zoskupenia schválil parlament a podpísal vtedajší prezident Rudolf Schuster.

Foto ARCHÍV
Dátum 06.03.2015

Tomuto súhlasu predchádzajúce referendum o pristúpení SR do NATO sa s obľubou označuje ako zmarené, hoci v skutočnosti vtedajším lídrom štátu verejnosť takýto krok nikdy neodobrila: nikto sa nás nepýtal.

Teraz sa nás pýtajú, či chceme vystúpiť. Skupina občanov prichádza práve s petíciou za vyhlásenie referenda o vystúpení. Skeptici tvrdia, že po nedávnom neplatnom všeľudovom hlasovaní o rodine sú šance na úspech mizivé.

Optimisti veria, že sú oveľa väčšie a že po zámere prezidenta Andreja Kisku urobiť z vlastného štátu odpaľovaciu rampu NATO pre útok na Rusko či tranzitnú stanicu na prepravu zbraní na Ukrajinu priam reálne. Realisti si myslia, že najprv treba zrušiť či znížiť hlasovacie kvórum, ktoré urobilo temer všetky doterajšie plebiscity nepriechodnými. Zozbierať 350-tisíc hlasov pod petíciu však určite problém nebude.

Cudzia krv na našich rukách

„To, čo sa z tejto tzv. bezpečnostnej organizácie vykľulo, nemá s bezpečnosťou, demokraciou, slobodou, právom a dobrovoľným členstvom nič spoločné,“ píše o NATO na sociálnych sieťach Martin Bago, ktorý petíciu predstavuje. „Z NATO sa stala kolonizátorská vojenská organizácia, ktorá pod vedením USA po celom svete napáda suverénne a nezávislé krajiny, nesúhlasiace s hegemonistickou politikou. Bola hlavným agresorom vo všetkých vojenských konfliktoch posledných desaťročí, pri ktorých zahynuli milióny ľudí.“

Na to nadväzuje samotný text petície: „Žiadame týmto o okamžité vystúpenie Slovenska z tejto zločineckej organizácie, ktorá predstavuje reálne nebezpečenstvo pre obyvateľstvo našej krajiny... Ohromné množstvo peňazí, ktoré ročne platíme do NATO, svedčí o vydieračskej politike tohto paktu. Buď budeš platiť, alebo proti tebe rozpútame vojnu. Nechceme už platiť za cudziu krv na našich rukách!“

Ťažká cesta k neutralite

Netreba hádať, s akým ohlasom sa tento projekt asi stretne v globalistických kruhoch a demokratickej tlači. V jednom šíku budú okrem hystérie šíriť názor Petra Morvaya zo SME, ktorý sa už zaskvel ako perla v Extra plus: „Za to, že v Európe máme od 2. svetovej vojny viac-menej mier, vďačíme najmä existencii NATO.“ Je na čitateľovi, aby porovnal vierohodnosť tohto duchovného klenotu s textom petície.

Jej autori však budú – tak ako v prípade referenda o rodine – čeliť demokratickému bombardovaniu, ktoré bude Slovákov navádzať na masochistické blokovanie plebiscitu. Výsledkom tejto propagandistickej masáže mozgov bude, ako tradične, nesplnenie kvóra, ktoré pochovalo takmer všetky referendá.

V moci NR SR však ostáva znížiť kvórum z 50 na 30 či 20 percent, prípadne limit úplne zrušiť – veď pri takom dôležitom hlasovaní, ako sú voľby, vôbec nejestvuje a na voľby do EP stačilo 13,02 percenta zúčastnených. Táto cesta však bude nesmierne ťažká, ak nie zarúbaná.

No na jej konci by mohlo byť nielen zábavné pobúrenie demokratov či skysnutý Kiskov úsmev. Ale možno aj odhodený chomút NATO a neutralita, v akej rozhodne bez utrpenia žije susedné Rakúsko či Švajčiarsko. Napokon, Slovensko nie je jediným členským štátom NATO, v ktorom sa organizuje referendum za vystúpenie z tohto pochybného paktu.