ZLOMENÉ KRÍDLA

Anna Igumnová zachránila rodinu Winterovcov, hoci jej vlastná dopadla tragicky

Foto ARCHÍV
Dátum 28.06.2018

Narodila sa do privilegovanej vrstvy, no jej život rozhodne nevyzeral ako prechádzka ružovým sadom. Postupne prichádzala o milovaných členov svojej rodiny, ani to však neubralo na sile jej charakteru, ba práve naopak – čím viac rán jej život uštedril, tým odvážnejšie sa Anna Igumnová stavala proti nespravodlivosti v snahe ochrániť slabých a utláčaných.

Najťažšie skúšky

Koncom devätnásteho storočia tvorili Rusi a židia na území dnešného Bieloruska väčšinu. Práve tu prišla v roku 1889 na svet Anna Igumnová. Jej otec Mikhail Herzenstein konvertoval na kresťanstvo a bol zvolený do Štátnej dumy Ruskej ríše zastupujúc liberálnu Konštitučnú demokratickú stranu. O život prišiel len rok po jej založení - v roku 1906 naňho spáchali atentát členovia hnutia černosotencov, reprezentujúci krajne šovinistické a antisemitské názory. Išlo o podporovateľov dynastie Romanovovcov, ktorých osud sa naplnil o niekoľko rokov neskôr vypuknutím Veľkej októbrovej revolúcie. Práve v tom čase bola Anna s manželom a sestrou na dovolenke v Európe. Domov sa im v dôsledku dramatických udalostí už vrátiť nepodarilo. Pre manželov to bolo o to dramatickejšie, že na nich v Rusku čakala malá dcérka, s ktorou sa Anna stretla až po druhej svetovej vojne, po takmer tridsiatich rokoch. Manželia chápali, že aj po uviaznutí v Európe sa musia snažiť o normálny život. Anna získala v Berlíne doktorát z chémie a neúplná rodina sa rozhodla usadiť na Slovensku. Práve tu sa im narodil syn Juri, na ktorého však Anna ostala zakrátko sama. Jej manžel spáchal samovraždu a dlho sa zo života netešil ani Juri, ktorý vo veľmi mladom veku skonal na infarkt. Akoby nešťastia nebolo dosť, život si vzala i Annina sestra. Ani všetky tieto nešťastia ale v hlavnej hrdinke tohto príbehu nepotlačili ušľachtilosť, ľudské hodnoty a súcit s tými, ktorí sa ocitli v núdzi.

Osudné Piešťany

Winterovci bývali pri Bratislave. Hlava rodiny, doktor Žigmund Winter, odcestoval ešte pred vznikom samostatného Slovenska do Londýna v snahe získať povolenie na emigráciu do USA pre seba, manželku Alicu a dcéry Eriku a Katarínu. Ako mnohé iné rodiny, aj tú ich rozdelilo vypuknutie druhej svetovej vojny. V roku 1941 sa Alica Winterová s dcérami a svojou sestrou, vdovou Lily Tandlichovou, presťahovali do Tvrdošína. Lily sa v roku 1942 znovu vydala, tentoraz za Tivadara Grossmanna z Námestova. Vzala si k sebe aj svoju mladšiu neter Katarínu. V dome Grossmannovcov sa vtedy zamestnala ako slúžka len pätnásťročná Anna Pospíchalová - Bolibruchová. Medzi ňou a Katarínou sa vytvoril priateľský vzťah, čo židovskému dievčaťu neskôr veľmi pomohlo. Alica sa spolu so staršou dcérou rozhodla presťahovať do Piešťan. Dôvodom bola práca v Ústave reumatických chorôb. Venovala sa tajnému projektu a to zaistilo jej i dcéram výnimku z deportácií do koncentračného tábora. Práve v tom čase sa Alica Winterová stretla aj s ich budúcou záchrankyňou, vtedy 54-ročnou doktorkou Annou Igumnovou, ktorá v piešťanskom ústave pracovala ako chemička.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.

 

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria