ZVÄDNUTÝ TROJLÍSTOK

Imrich Karvaš: „Pracovali sme a nekradli sme.“

Foto redakcia
Dátum 30.08.2017

Čo vlastne spája náš triumvirát BuDaFi, keď ide z krízy do krízy? Kam chcú SR doviesť, to nám povedať nikdy nechceli. Každému pozorovateľovi je však úplne jasné, že to slobodná, zvrchovaná, suverénna republika nebude a nedotknuteľné nebudú ani jej hranice. Ktorá parlamentná strana ochraňuje územnú celistvosť SR, je tiež zaujímavá otázka, ale rovnako je jasné, že Slovenská národná strana to nie je. Práve naopak. To jej poslanci, vybraní pronárodnými voličmi, podporujú vznik autonómie, viacej slúžiacej susednému štátu než klamanej národnostnej menšine. Priaznivci SNS sa zriekli skúseností svojich dedov.

Rastúca zadlženosť

Čo všetko považuje naša vláda za hrozbu pre SR? Ministerstvo vnútra ústami svojho hovorcu minimálne od marca tvrdí, že aktívnejšie zasiahne proti šíreniu propagandy v konšpiračných médiách a weboch. Propagandu považuje za vážnu hrozbu, ktorá pri dlhodobom pôsobení dokáže spôsobiť zmeny nálad a názorov obyvateľstva. Ja hovorcovi MV verím. Keby šlo o prevenciu, dalo by sa aj súhlasiť. Ale pod svietnikom vraj býva tma. Prečo sa MV bojí číchsi slov na webe a nevšíma si skutky takmer pod nosom? Postupy dnešnej vlády, čo aj pod rúškom menšinovej politiky, viacej nahrávajú záujmom susedného štátu než národnostnej menšine vyzdobenej jeho symbolmi. Každý, kto drobí, rozpredáva republiku, rozhadzuje jej majetok, likviduje jej obranyschopnosť, zadlžuje ju, podrobuje sa bezduchej a chátrajúcej vôli NATO a EÚ, je podľa masmédií prospešný, múdry a osláv hodný. Keď si predstavíte následky ich počínania po 10 rokoch, napadne vám otázka o čestnosti, ak nie o zdraví ľudí riadiacich SR. Kde je záujem občana? To on spláca vládou narobené dlhy, znáša riziká z nezamestnanosti, papká otrasné potraviny z dovozu, platí za predražené priemyselné výrobky zo Západu a pritom nevie, že tiež nemajú takú kvalitu ako pre domácich. Kým sa vláda nedostane pod tlak verejnosti, také veci nezaujímajú v nej nikoho. Weboví propagandisti, tvrdí MV, ohrozujú nálady obyvateľstva. A čo tak zahraničné pôžičky, tie pôsobia ako? Asi dobre, lebo najvyššie brali vždy vlády pod vedením Roberta Fica a nikdy sa nestarali, kto a z čoho ich vráti. Platenie nechali následníkom. V najkrajších rokoch jeho vlády pôžičky v priemere viac než trikrát prevyšovali ročný rozpočet celej armády. Z pôvodných 14 sa zvýšili na 42 miliárd eur a zadlženosť SR ďalej rastie.

Po nás potopa

Pravda, pôžička môže v určitých situáciách, ak je správne použitá, štátu pomôcť. Nuž aspoň teraz, keď sa jeho éra chýli ku koncu, mohol by láskavo zverejniť, kam sa peniaze investovali a najmä tiež, ako rozmnožil či zveľadil zdroje SR, z ktorých sa budú tieto pôžičky splácať. Predsa najdlhšie úradujúci predseda vlády SR to musí vedieť. Ak ich prázdnym míňaním využil iba na rast vlastnej popularity, nech ho súdi občan. V prepočte na obyvateľa SR vrátane detí náš dlh dnes predstavuje vyše 8-tisíc eur. Kto ich splatí? Bude to Fico, Kažimír, Danko či Bugár? Nie! Zaplatíme to my všetci a na jeho svojvôľu a ignorantstvo doplatí celá SR. Tu nepostačí argument, že iní sú na tom ešte horšie. Také zostane po nich dedičstvo a navyše, veľké zahraničné firmy môžu hroziť, že z republiky odídu, ak im nová vláda nepôjde poruke. Štát sa bez tvorby zdrojov dlhov nezbaví. To vedeli všetky vlády veľmi dobre.

Bude však užitočné pouvažovať, ktorí z nich si v úzkom kruhu radcov šepkali: Po nás potopa. Pri zrode SR ju ktosi, asi ten prajnejší, prirovnal k dobre skonštruovanému autu. Musím podotknúť, že mal pravdu. Auto bolo dobré, lenže tí, čo sa viezli, zabudli pravidelne overovať prácu meniacich sa šoférov, lebo mnohí z nich nedbali o údržbu milovaného autíčka a dnes sa môžeme diviť, kam ich najdlhší šofér doviezol. Auto bude čoskoro potrebovať nielen vymeniť pneumatiky, ale asi poriadnu generálku. Úlohy si pekne rozdelili. Jeden škandály vyvoláva a druhý ich hasí. Pričom patria do tej istej liberalistickej firmy. Ako v Krstnom otcovi od Mária Puzza. Firma, ktorá rozbíjala cesty nadváhou svojich vozidiel, hmotnosť vozidiel aj kontrolovala a zároveň opravovala cesty. Zaujímavé myslenie. Pre gangstrov výnosné, ale pre politikov úbohé.

Správcovia kolónie

Na jednej strane si štátnou ekonomickou i bezpečnostnou politikou znemožňujeme samostatnosť existencie, na druhej strane šéf hneď ponúka víziu elitného klubu EÚ. Akoby nebolo dosť skúseností s falošnosťou, dvojtvárnosťou a pahltnosťou predstaviteľov tejto elity. Do akého spolku nás to ťahá zvädnutý trojlístok našej rozvadenej koalície svojimi holubmi na streche? Nie sú práve oni väčším nebezpečenstvom pre zvrchovaný štát, aký občan SR chce mať, než všetci takí extrémisti sveta, na akých náruživo ukazujú?

Ako charakterizovať vyvolaný stav? Veľa poslancov, viacej lobistov, mnoho kriku, málo vnímania reality, slabé právo občana, nijaká stabilita a samé zlodejstvá. Kde je zlodej, býva aj okradnutý. Ako chráni vláda dnešného triumvirátu okradnutých? Na čí prospech taká vláda vznikla? Zasluhujú si ešte tieto strany svoje meno? Ja si myslím, že už sa mu spreneverili. Bugár, súdiac podľa farebných symbolov jeho strany, je tuším najlepší vojak maďarského štátu na Slovensku. Lepší je hádam už len Világi. Premiér sa asi pokúsi obnoviť made in Czechoslovakia v elitnom klube EÚ a MZV možno emigruje do New Yorku. Len Jerguš Lapin zo SNS si nevšimol, že prvá svetová sa už skončila. Kto zostane na Slovensku robiť správcu kolónie? Predsa ten, čo bude mať najviac info z tajných služieb.

Dejiny súdia porazených

Nuž, čo sme si vyvolili, to máme. Ale načo sú nám politici, ktorí vo voľbách bohapustým táraním bojujú o moc a keď ju získajú, pýtajú sa v zahraničí, čo s ňou? Poučme ich konečne. Moc v štáte nie je súkromné vlastníctvo víťazných politických strán, to len občan im prepožičal svoj podiel na moci, aby riadili štát na jeho prospech. Ak politik zabúda na prospech svojho štátu, spreneveril sa voličovi a následky musia prísť. Hovoria síce o demokracii, s pátosom dávkujú slová typu sloboda, nezávislosť, ľudské práva, ale svojou nevedomosťou i mocibažnosťou vlečú štát do absolútnej závislosti od cudzincov a slová z ich úst strácajú svoj pôvodný význam. Nivočia ešte aj rodný jazyk. Propaganda využíva všelijaké zbrane. Označovať ľudí za čechofóbov, euroskeptikov, rusofilov a podobne je dnes aktuálne a žiaduce. Kto to odmieta, je nacionalista, šovinista, fašista, terorista, extrémista a bohvie aký ešte „-ista“. Buď si podporovateľ nejakej zahraničím pretláčanej tendencie, alebo si buď istý, že skončíš ako „-ista“. Dejiny nesúdia víťazov, ale porazených. Prvá SR trvala šesť rokov. Tá druhá už oslávila štvrťstoročie. Česko-Slovensko oslávi čoskoro sté výročie svojho vzniku. Z jeho 68-ročnej existencie sme spoločne prežili 36 a nateraz už s preskokom ťaháme 32. rok samostatnej existencie. Národ sme pracovitý, len chýba múdra ruka riadiacej inteligencie, ktorá by bola spôsobilá, podľa rád predkov, držať moc a riadiť občanov na prospech svojho štátu. Aké pôsobivé museli byť kedysi slová guvernéra národnej banky Imricha Karvaša, keď vysvetľoval príčiny prosperity Slovenska: „Pracovali sme a nekradli sme.“

Autor je predseda politickej strany Práca slovenského národa, www.psn.sk