ZVERSTVÁ NA UKRAJINE

Peter Švrlo: Porošenko je klon americkej imperiálnej politiky, tak ako u nás prezident Kiska

Foto JANA BIROŠOVÁ

Stretnutie s autorom vyše 200 odborných vojenských a vojensko-historických analýz je pre človeka nezainteresovaného do špeciálnej vojenskej problematiky vždy zaujímavé. Navyše ak autor pracoval v riadiacich funkciách v oblasti vojenského prieskumu, elektronického boja a špeciálnych činností a má schopnosť vidieť veci ostro a neskreslene. Koncom leta sa tento bývalý vysoký dôstojník zúčastnil na vojenskej poznávacej misii na Ukrajine, čo bol hlavný dôvod nášho rozhovoru.
Plukovník v. v. Peter Švrlo.

Na vašej misii na susednej Ukrajine sa zúčastnilo viacero vysokých dôstojníkov a generálov vo výslužbe najmä zo Slovenska, ale aj Rakúska a Poľska. Aký bol motív tejto návštevy a kto ju inicioval?

Naša návšteva sa uskutočnila z iniciatívy dvoch nemenovaných občianskych združení a jej motív bol vzájomne poznávací, lebo svoj program sme koordinovali s klubom generálov vo výslužbe ozbrojených síl Ukrajiny.

Rusofób Jaceňuk sa správa ako americký jastrab. Kličko sa uspokojil s pozíciou primátora Kyjeva, lebo si uvedomil, že nemôže mať ako Merkelovej favorit veľké oči.

Dianie za našou východnou hranicou dnes tlačia do úzadia ťaživé udalosti v Európe – migračná kríza a hrozba terorizmu. Nás však napriek tomu zaujímajú informácie o Ukrajine týchto dní. Dostali ste od svojich kolegov a obyvateľov hodnoverné informácie? Dostali ste odpovede na svoje otázky?

Dostali sme pomerne objektívne informácie z rôznych stretnutí s občanmi. Komunikovali sme s ľuďmi v mestách i na vidieku, najmä v Haliči na severozápade Ukrajiny, kde je centrum neonacistických tendencií, ktoré živia Pravý sektor. Stretli sme sa s pravoslávnymi duchovnými aj príslušníkmi ozbrojených síl, napríklad s príslušníkmi Akadémie pozemných síl vo Ľvove, ďalej s veliteľmi a príslušníkmi veliteľstva pohraničnej stráže. Okrem toho nás po celý čas sprevádzal dôstojník misie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, od ktorého sme dostávali zasvätené a detailné informácie o dianí v jednotlivých regiónoch Ukrajiny.

Z čoho vyplývajú súčasné vnútorné antagonizmy tejto krajiny? Ako tam fungujú vzťahy medzi vládou a obyvateľstvom, medzi vládou a rôznymi mimovládnymi štruktúrami?

Vo všeobecnosti sú veľmi veľké rozdiely medzi mestami a vidiekom. Vidiek je takmer vyľudnený, tam skoro nevidíte mladého človeka, lebo časť mladých ľudí musela nastúpiť do armády a časť ušla pred povolávacími rozkazmi počas mobilizácie do zahraničia. Ľudia hovoria, že v časoch, keď bola Ukrajina súčasťou Sovietskeho zväzu, bolo ťažko, ale žiť sa dalo. Podobne sa žilo aj za Kravčuka, Kučmu i Janukovyča, ale teraz sa pýtajú: Prečo nás takto pán Boh tresce?

Ako sa prejavuje na Ukrajine ten Boží trest?

Na vidieku je dnes nesmierna bieda. Obrovské plochy úrodnej pôdy sú neobrobené, ležia ladom. Od dedinčanov sme sa dozvedeli, že túto pôdu skupujú rôzne firmy z USA a Číny. Veľká nespokojnosť obyčajných ľudí vyplýva z poklesu ich príjmov asi o jednu tretinu a zo zvyšovania cien, najmä energií, tiež o tretinu. Niektoré kategórie zamestnancov nedostávajú mzdu aj tri mesiace po sebe. Vzrastajú tam nepokoje, ktoré naše médiá vôbec neregistrujú. V Kyjeve a vo veľkých mestách sú demonštrácie dennodenne – to je realita skrytá pod pokrievkou. Náš sprievodca nám povedal, že je len otázka času, kedy nastane sociálny výbuch.

Aké politické sily vlastne pôsobia v súčasnej ukrajinskej vláde a vo verejnom priestore?

Vo vládnej koalícii pôsobí blok Petra Porošenka, blok Arsenija Jaceňuka, ďalej Udar Vitalija Klička a Baťkivščina Julije Tymošenkovej. Navonok tieto strany pôsobia ako koalícia, ale vnútri sa diametrálne rozchádzajú názorovo aj koncepčne.

Aké postoje zaujímajú vo vláde a akú momentálnu moc predstavujú menovaní lídri koaličných strán?

Porošenko je klon americkej imperiálnej politiky, tak ako prezidenti pobaltských republík alebo u nás Kiska. Porošenko však zaujíma pomerne umiernený postoj, pretože nechce hnať Ukrajinu do konfliktu, na rozdiel od radikálneho rusofóba Jaceňuka, ktorý sa správa ako americký jastrab. Kličko sa uspokojil s pozíciou primátora Kyjeva, lebo si uvedomil, že nemôže mať ako Merkelovej favorit veľké oči. Jeho strana Udar vznikla v Nemecku za podpory CDU a Nadácie Konrada Adenauera a vie, že proti americkým klonom nemá šancu.

A kde sa v tomto trojuholníku nachádza Julija Tymošenková?

Oranžová princezná je urazená, cíti sa nedocenená a lavíruje medzi Porošenkom a Jaceňukom. Šíria sa úvahy, že je ochotná preskočiť k ultraradikálnej strane Sloboda Oleha Ťahnyboka.

Z akých strán či politických síl pozostáva ukrajinská opozícia?

Mimovládnou silou je opozičný blok ostatných strán a zoskupení, najmä po moci bažiacich vysokopostavených generálov ukrajinskej armády, ktorí môžu byť jazýčkom na váhach a za určitých okolností by mohli doviesť krajinu k vojenskému puču. Extrémne radikálny blok vedie Ťahnybok so stranou Sloboda s protiruským, ale aj protipoľským a protižidovským zameraním. Tento muž má program etnicky čistej Ukrajiny, podobne ako ďalšia figúra na ukrajinskej scéne – ultranacionalista Dmytro Jaroš.

Jaroš je v súčasnosti pre Porošenka persona non grata. Prečo podľa vás? Veď práve on a jeho Pravý sektor boli kľúčovým činiteľom na Majdane a majú najväčšie zásluhy na kyjevskom prevrate.

Po odpoveď netreba chodiť ďaleko. V júli tohto roku mal Pravý sektor mimoriadny zjazd a na ňom vyhlásili nasledovné programové ciele: vyvolať referendum o nedôvere prezidentovi Porošenkovi, vyhlásiť v krajine vojnový stav, vyvolať predčasné voľby a anulovať Minské dohody. Závery zjazdu hovorili o tom, že pokiaľ dosiahnutie ich programových cieľov nepôjde po dobrom, tak potiahnu so zbraňami proti kyjevským zradcom.

Činnosť Pravého sektora je u nás zahmlená, hovorí sa o ňom ako o nacionalistickej organizácii, ale to je asi všetko. Ako by ste charakterizovali Pravý sektor vy ako znalec ukrajinských pomerov?

Pravý sektor je neonacistická organizácia, založená na ideovom odkaze Stepana Banderu a haličskej SS divízie Galícia. Táto divízia páchala na Ukrajine i na Slovensku počas SNP najväčšie zločiny.

Tak ako sa Stepan Bandera domnieval, že Hitler dá Ukrajine slobodu, tak Pravý sektor toto isté očakáva od USA.

Čo mňa osobne veľmi zarazilo, keď sme boli neďaleko Zborova na mieste do tla vypálenej dediny fašistami, že tu nebolo nič, nijaký pamätník, ale zato tri kilometre odtiaľ boli vzorne udržiavané hroby vojakov SS Galícia, ktorí tú dedinu vypálili a vyvraždili vrátane dojčiat.

V akom stave sa dnes nachádza ukrajinská armáda?

Ukrajina má dnes niekoľko ozbrojených zložiek. Hlavnou zložkou je oficiálna armáda, ktorá si plní svoje povinnosti, je lojálna vláde, aj keď sa dôstojnícky zbor dosť kriticky stavia k tomu, kam sa Ukrajina uberá. V krajine bolo doteraz vyhlásených 6 mobilizácií, ktoré sa podarilo splniť len na 60 percent. Dôstojníci nastúpili do armády na 80 percent, ale špecialisti a mužstvo len na 20–30 percent. Väčšina povolancov ušla do Ruska alebo na Západ.

Ktoré sú ďalšie ozbrojené zložky na Ukrajine?

Druhou veľmi zaujímavou zložkou sú prápory Národnej gardy. Tvoria ju mladí dobrovoľníci, nadšenci indoktrinovaní tvrdým nacionalizmom, ktorí si myslia, že idú bojovať za slávu Ukrajiny. Lenže sú nepripravení, nevycvičení, slabo vyz­brojení a nikto nevie, čomu slúžia a akú hodnotu predstavujú z hľadiska vnútornej bezpečnosti. Tretia zložka je veľmi dobre motivované pohraničné vojsko s kvalitným veliteľským zborom. Štvrtou zložkou sú absolútne nezávislé dobrovoľnícke prápory Pravého sektora, ktoré sa odmietajú podriadiť generálnemu štábu.

Najväčšiu časť výkonných jednotiek Pravého sektora predstavujú prepustení trestanci, amnestované kriminálne živly, ktoré sa dopúšťajú nesmiernych ohavností.

Tieto prápory majú vlastné orgány velenia a jednoducho si robia, čo chcú. To je tá sila porušujúca Minské dohody a usilujúca sa o vyvolanie konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom. Tak ako sa Stepan Bandera domnieval, že Hitler dá Ukrajine slobodu, tak Pravý sektor toto isté očakáva od USA.

 

Kto šéfuje dobrovoľníckym práporom a akí ľudia ich tvoria?

Na čele dobrovoľníckych práporov sú ľudia, ktorí v čase Majdanov pôsobili ako velitelia úderiek určených na pouličný teror. Masakrovali milíciu, šikanovali parlament. Veliteľský zbor vycvičili súkromné bezpečnostné agentúry a americkí inštruktori vo výcvikových strediskách v Poľsku a Litve. Najväčšiu časť výkonných jednotiek Pravého sektora predstavujú prepustení trestanci, amnestované kriminálne živly, ktoré sa dopúšťajú nesmiernych ohavností. Videl som otrasné video nakrútené na mobil, ako usmrtili dvoch manželov z tzv. odštiepeneckých republík, muža a ženu v deviatom mesiaci tehotenstva. Obom dali na krk povraz a uviazali jednou stranou o strom a druhou o džíp. To sa nedalo ani dopozerať do konca. V našich médiách nenájdete o podobných zverstvách ani slovo.

Kto platí Pravý sektor, odkiaľ čerpá táto organizácia finančné zdroje?

Jeden zdroj je pašeráctvo, priekupníctvo a korupcia, druhý zdroj sú peniaze oligarchov. Všeobecne známy je napríklad prápor Azov, ktorý je súkromnou armádou oligarchu Kolomojského. Tretí zdroj príjmov sú peniaze od CIA prefiltrované cez rôzne nadácie.

V týchto dobrovoľníckych jednotkách vraj pôsobia tzv. utajené veverice. Čo sa skrýva za týmto pojmom z vojenského spravodajského žargónu?

To sú ľudia, väčšinou slúžiaci v špeciálnych jednotkách, najmä v amerických, britských aj iných, ktorí skončia alebo prerušia vojenskú službu a pod hlavičkou súkromnej bezpečnostnej agentúry pôsobia za veľmi slušný peniaz ako inštruktori, spravodajcovia či koordinátori v práporoch Pravicového sektora. Veľkú časť týchto utajených veveríc priamo riadi Ústredná spravodajská služba Spojených štátov amerických a britská MI6. Preto sa im hovorí utajené veverice, lebo keď padnú do zajatia, štát sa ich zriekne, nepozná ich.

Mimochodom, nerobia to isté na druhej strane aj Rusi?

Je pravda, že mnohí vyslúžilci ruských ozbrojených síl aj niektorí Slováci pôsobia v doneckej alebo luhanskej armáde.

Teda aký je rozdiel medzi Američanmi a Rusmi?

Vojenské jednotky a dokonca aj kozáci odštiepeneckých republík Donbas a Luhansko dôsledne dodržujú štatút „combatantov“ - regulárnych bojovníkov podľa prvej kapitoly, prvého oddielu Vojenského humanitárneho práva, ktoré v článku 1 definuje podmienky pre štatút regulárnej armády. Po prvé - na ich čele stojí veliteľ zodpovedný za činnosť svojich podriadených; po druhé - majú stály a z diaľky viditeľný znak; po tretie - nosia viditeľne zbraň. Nič z uvedeného sa o dobrovoľníckych práporoch Pravého sektora povedať nedá. Nepodliehajú oficiálnemu centrálnemu veleniu, nerešpektujú ho, majú vlastnú štruktúru velenia a v nejednom prípade sú akousi súkromnou armádou finančných oligarchov.

Vráťme sa k ukrajinskému Majdanu – vieme, aké udalosti sa odohrali v Kyjeve, ale menej sa hovorí o tom, prečo Majdan vznikol. Nehral tu hlavnú úlohu plán NATO a Američanov priblížiť sa k hraniciam Ruska a nebola úloha EÚ s asociačnou dohodou iba zastieracím manévrom?

Odpoviem stručne. Rozpadom východného bloku a eróziou Sovietskeho zväzu sa naplnil strategický zámer tzv. harwardského programu a houstonského projektu, ktorý vypracovali Brzeziński a Kissinger.

Videl som, ako usmrtili dvoch manželov z tzv. odštiepeneckých republík, muža a ženu v deviatom mesiaci tehotenstva. Obom dali na krk povraz a uviazali jednou stranou o strom a druhou o džíp.

Cieľom bolo absorbovať stredoeurópske a východoeurópske krajiny a posunúť hranice amerického vplyvu na hranice s Ruskom. Potvrdzujú to aj slová amerického politológa Georgea Friedmana, podľa ktorého bol strategický cieľ vytvoriť sanitárny koridor od Baltiku k Čiernemu moru až po Kaukaz. Sanitárnym koridorom chcú Američania odrezať Rusko od Európy, čím vlastne poškodia nielen Rusko, ale aj Európu. Lebo ako hovorí Friedman: „My nemáme nijaký vzťah s Európou. Máme vzťahy s Rumunskom, máme vzťahy s Francúzskom a, áno, aj s Nemeckom. Neexistuje však nijaká jednotná Európa, s ktorou by sme mohli mať nejaký vzťah.“

Aký to má súvis s dianím na Ukrajine?

V zmienenom sanitárnom koridore predstavovala Ukrajina vákuum, ktoré bolo treba ovládnuť. Nuž vznikla oranžová revolúcia a americký favorit Juščenko sa stal ukrajinským prezidentom. Lenže, ako viete, oranžová revolúcia sa nevydarila, tak musel prísť Majdan.

Ukrajina sa zmieta v politickom, ekonomickom a sociálnom chaose. Navyše je tu vojnový konflikt, ktorý vedie vláda so svojimi občanmi na juhovýchode krajiny. Čo bude podľa vás ďalej, aký scenár sa dá očakávať v tomto nepokojnom regióne?

Sanitárnym koridorom chcú Američania odrezať Rusko od Európy, čím vlastne poškodia nielen Rusko, ale aj Európu.

Ukrajina už nikdy nebude taká, aká bola na začiatku svojej samostatnej existencie. Krym je preč a nikdy jej už patriť nebude, pretože jej v skutočnosti nikdy nepatril. Problematický je status Doneckej a Luhanskej republiky a jedným z možných riešení môže byť forma autonómie v rámci Ukrajiny. Tento variant ako optimálne riešenie pre obe strany presadzuje aj Vladimir Putin. Žiaľ, na túto formu odmietajú pristúpiť radikáli ako Jaceňuk, Ťahnybok a Jaroš. Ďalší variant je zamrznutý konflikt a do tretice – môže prísť k ďalšiemu drobeniu krajiny, lebo odstredivé tendencie pozorujeme aj na Zakarpatskej Ukrajine.

Národná rada nedávno schválila pobyt cudzích ozbrojených síl na našom území, presnejšie, akési styčné integračné centrum NATO vo Vajnoroch. Ako sa pozeráte na tento fakt v kontexte diania na Ukrajine?

Na Slovensku už existuje jedno centrum pre riešenie problémov s mínami a nástražnými systémami v Trenčíne a funguje bez toho, aby vzbudilo pozornosť verejnosti. Druhé plánované centrum, ktoré sa má zaoberať prípravou personálu spravodajských a kontrarozviednych služieb, bude v Lešti. Podľa mňa tieto centrá, aj to vo Vajnoroch, sú plesknutím do vody. Ide tu len o demonštráciu politickej prítomnosti Američanov, lebo nejakých 40 ľudí v kasárňach nič neznamená, netvorí základňu.

Nie je to aj prieskum verejnej mienky na Slovensku?

Toto je taktika hybridnej vojny. Vypustí sa balónik a čaká sa na reakcie. S balónikom sa potom manipuluje tak, aby to bolo výhodné pre toho, kto ho vypustil, inými slovami, informačný mainstream potom podľa potreby moduluje verejnú mienku.

Nemáte pocit, že Slováci prijímajú laxne všetko, čo sa im naservíruje?

Máte pravdu. Veľmi mi je ľúto vymytých mozgov, je smutné, čo sa deje so slovenským národom

Fotogaléria