Res publica

Pavol Janík

V rodine máme zvyk písomne zaznamenávať novoročné želania a predsavzatia. Sotva doma nájdeme niečo zábavnejšie na čítanie ako práve prehliadku opakujúcich sa nesplnených túžob a odhodlaní. Napriek tomu mi dovoľte sebe opäť zaželať, aby som sa už konečne prestal angažovať v prospech Slovenska, ktoré si (navzdory úsiliu niekoľkých vynikajúcich osobností) zaslúži svoj neutešený osud vzhľadom na tradičné necnosti - predovšetkým nepoučiteľnosť z akéhokoľvek krízového vývoja. Svojim blízkym želám, aby som im už nekomplikoval život publikovaním mojich názorov, ktoré očividne nie sú v móde. Našim občanom vrátane tých, čo sa pokladajú za svetoobčanov či občanov vesmíru, želám, aby stáli oboma nohami na zemi, pretože zatiaľ nežijú na Marse, ale na území medzi Tatrami a Dunajom a väčšina z nich sa bude mať tak, ako sa bude mať celá krajina. Všetkým ľuďom dobrej vôle úprimne želám normalizáciu v každej oblasti života - od normálnych medziľudských vzťahov až po normálne pomery v celej spoločnosti. Predpokladám, že sa ani v roku 2009 nestanú nijaké zázraky. Väčšina ľudí bude naďalej hľadať cesty a cestičky najmenšieho odporu. Po vychodených príbuzenských chodníčkoch a osvedčených straníckych skratkách sa neomylní karieristi opäť vyberú smelo a ľahostajne smerom k nezaslúženým úspechom. Veď nielen na Slovensku nie je dôležité, čo vieš, ale koho poznáš. Dôvodov neradostnej situácie u nás i vo svete je viacero - počnúc konzumným materializmom cez komercializáciu kultúry, nahrádzajúcu trvalé umelecké hodnoty plytkým zábavným priemyslom, až po nedostatok kompetentnosti politických a hospodárskych elít, sformovaných z prevažne poklesnutých skupín ziskuchtivých jednotlivcov. Ide o to, kde máme rozum. Hádam len nie v prázdnych hlavách mocenských, majetkových a televíznych hviezd. Riešenia problémov existujú, treba len nájsť dostatok zdravého uvažovania a vôle ich uskutočniť.