Monitor zahraničných udalostí

Európa nebude rukojemníkom
Za predchádzajúcej prozápadnej ukrajinskej vlády bola Európa rukojemníkom Ruska a Ukrajiny, a preto má záujem o dobré vzťahy Moskvy a Kyjeva, myslí si ukrajinský prezident Viktor Janukovyč. Starý kontinent si veľmi dobre pamätá roky 2006 a 2009, keď zostal bez plynu. Podľa Janukovyča je preto zlepšenie vzťahov medzi Kyjevom a Moskvou jednou z priorít EÚ v snahe zabrániť ďalším možným konfrontáciám. Janukovyč sa vyjadril aj na margo rusko-ukrajinskej spolupráce v oblasti leteckého priemyslu. Podľa neho je Kyjev odkázaný na pomoc Moskvy, keďže Ukrajina dokáže sama vyrobiť iba veľmi málo lietadiel. Ako uviedol, obe krajiny plánujú spolupracovať na výrobe dopravných lietadiel s označením An-70 a Tu-334. Záujem je aj o pokračovanie sériovej výroby nákladného lietadla An-124. Takáto konsolidácia dáva Ukrajine dobré vyhliadky na ekonomický rast a vytvorenie pracovných miest, dodal Janukovyč, ktorý podotkol, že súčasné nezávislé ukrajinské letectvo vyrobí len jedno lietadlo za rok.

Vítajú dvojaké občianstvo
Federácia židovských obcí v Maďarsku Mazsihisz privítala prijatie novely maďarského zákona o štátnom občianstve a považuje to za historické gesto voči tým, ktorí prežili holokaust. Agentúru MTI informoval prezident združenia Péter Feldmajer. Na celom svete žijú podľa neho státisíce potenciálnych žiadateľov o dvojaké občianstvo, k prijatiu ktorého schválený zákon v Maďarsku otvára dvere. Feldmajer však nevedel odhadnúť, koľko židov vyhnaných z Maďarska počas druhej svetovej vojny by mohlo požiadať Budapešť o udelenie občianstva.

Somálsko uznalo Kosovo
Somálsko sa stalo v poradí šesťdesiatou deviatou krajinou, ktorá odobrila suverenitu bývalej juhosrbskej provincie Kosova. „Somálska vláda si je vedomá aktívnej účasti Kosovskej republiky na zachovávaní mierového a stabilného spolunažívania na Balkáne," uvádza sa v diplomatickej nóte zaslanej somálskym ministerstvom zahraničných vecí. Somálsko sa pritom zmieta v občianskom konflikte a od roku 1991 je prakticky bez centrálne fungujúcej vlády. Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska vo februári 2008 po zlyhaní rokovaní o budúcom štatúte územia. Belehrad s podporou Ruska trvá na tom, že odtrhnutie provincie bolo v rozpore s medzinárodným právom a požiadalo o vyjadrenie Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Mezi krajiny, ktoré uznali nezávislosť Kosova, patria Spojené štáty americké a 22 členských krajín EÚ, okrem Slovenska, Španielska, Grécka, Rumunska a Cypru. Spolu je to viac ako tretina všetkých členov OSN.

Zákaz nosenia burky
Dolná komora belgického parlamentu schválila zákon, ktorý zakazuje ženám v krajine verejne nosiť tradičné islamské oblečenie na zahalenie tváre burku. Normu však ešte musí schváliť horná komora - Senát. Viacerí jeho členovia pritom majú k spornému zákonu výhrady. Ak norma vstúpi do platnosti, výnimky by mali platiť len pre ženy, ktoré si na nosenie burky vybavia policajné povolenie. Za porušenie zákona by mala žena zaplatiť pokutu v rozmedzí 15 až 25 eur alebo putovať do väzenia na sedem dní. Podobné opatrenie ako Belgicko sa chystá zaviesť aj Francúzsko. Prvou európskou krajinou, ktorá zakázala nosenie burky na verejnosti, bolo v roku 2004 Francúzsko. Paríž však zakázal nosenie buriek iba na štátnych školách.

Pedofili do pekla
Vatikánsky prokurátor Charles Scicluna, vyšetrujúci sexuálne zneužívanie kňazmi, varoval páchateľov, že budú trpieť večným zatratením v pekle, ktoré bude horšie ako trest smrti. Maltský kňaz Charles Scicluna je najvyšším predstaviteľom Kongregácie pre náuku viery - vatikánskeho úradu pre zachovávanie mravnosti. V Bazilike svätého Petra vo Vatikáne viedol Scicluna osobitnú bohoslužbu zameranú na „polepšenie". Dvojhodinová omša sa uskutočnila na želanie niekoľkých študentov kňazských seminárov v Ríme, ktorí sa chceli modliť za obete zneužívania duchovnými a za zahojenie rán cirkvi. Tie spôsobil škandál okolo prípadov sexuálneho zneužívania. Pre kňazov, ktorí sexuálne zneužívali neplnoleté deti, by bolo lepšie, aby im ich zločiny „priniesli smrť", pretože „večné zatratenie v pekle bude pre nich oveľa strašnejšie", uviedol Scicluna.

Vrt stabilizovaný
Operácia britskej energetickej spoločnosti British Petroleum (BP) „top kill" zastavila ropu a plyn unikajúce z poškodeného vrtu v Mexickom zálive. Sú to prvé pozitívne správy po neúspešných pokusoch zastaviť unikajúcu ropu, ktorá ničí pobrežie amerického štátu Louisiana. Cieľom operácie spoločnosti BP bolo upchať netesniaci ventil špeciálnym hustým bahnom a potom betónom. Nedostatkom metódy bolo, že zatiaľ sa takýto postup testoval iba v malých hĺbkach. Výsledok operácie 1 500 metrov pod morskou hladinou bol preto neistý, napriek tomu ho však sprevádzali veľké očakávania. Ekologická katastrofa vypukla 20. apríla výbuchom ropnej plošiny Deepwater Horizon pri juhovýchodnom pobreží Louisiany, ktorá sa po niekoľkohodinovom požiari potopila. Spoločnosť prišla o 11 robotníkov, ktorí nestihli z miesta nešťastia ujsť. Do mora odvtedy vytiekli milióny litrov ropy.

Polovojenský Jobbik
Maďarský extrémistický Jobbik plánuje vytvorenie novej tzv. „národnej" polovojenskej organizácie na spôsob zakázanej Maďarskej gardy. Má vzniknúť 4. júna, na výročie Trianonskej zmluvy. „Vytvoríme štátne rezervné jednotky - Maďarskú národnú gardu - ktoré budú schopné celý čas podporovať armádu a dodávať jej nových zamestnancov rovnako, ako ochraňovať dôležité zložky krajiny," uvádza sa v programe Jobbiku. Nová organizácia by sa mala spoliehať výhradne na predošlých členov Maďarskej gardy. Jej hlavnou úlohou by mala byť ochrana občanov a v prípade vojny by podliehala priamo armáde. Líder radikálneho parlamentného hnutia Gábor Vona zdôraznil, že jeho strana sa nevzdala myšlienky vzniku novej gardy aj napriek tomu, že na to bude potrebovať podporu premiéra V. Orbána. Ten to však dlhodobo odmieta. Ak by sa gardu nepodarilo vytvoriť štátom, Jobbik chce prevádzkovať polovojenské zložky z vlastných zdrojov. Extrémistickú skupinu Maďarská garda ako polovojenské krídlo Jobbiku založil Vona v roku 2007. V decembri 2008 budapeštiansky súd rozhodol o rozpustení gardy, jej členovia sa však naďalej schádzajú s tým, že netvoria organizáciu, ale zoskupenie jednotlivcov a rozhodnutie sa ich preto netýka.

Estónsko do eurozóny
Európska komisia oznámila, že Estónsko spĺňa podmienky na prijatie eura a od 1. januára 2011 môže vstúpiť do eurozóny. Jej odporúčanie musia na júnovom samite schváliť všetky členské krajiny EÚ, ale predpokladá sa, že to bude len formalita. Estónsko vstupuje do eurozóny v čase, keď táto oblasť čelí bezprecedentnému útoku na svoju menu pre dlhy Grécka a zlú ekonomickú kondíciu ďalších štátov. Európska komisia hodnotí aj postup ďalších štátov na ceste k euru. Česko, Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko doteraz jednotnú európsku menu neprijali, ale v prístupových zmluvách sa k takémuto kroku zaviazali. Británia a Dánsko dostali trvalú výnimku.

Britániu vedie Cameron
Líder britskej Konzervatívnej strany 44-ročný David Cameron sa stal novým premiérom Spojeného kráľovstva. Zostavením vlády ho poverila kráľovná Alžbeta II., ktorá prijala rezignáciu doterajšieho premiéra Gordona Browna. Ten sa neočakávane rozhodol odstúpiť po tom, ako jeho Labouristická strana neuspela v rokovaniach o vytvorení koaličnej vlády s liberálnymi demokratmi. Vo voľbách získali konzervatívci 306 kresiel v 650-člennej Dolnej snemovni. Labouristická strana, ktorá vládla v Británii nepretržite od roku 1997, má 258 poslancov a liberálni demokrati 57.