Foto: TASR

Slovenské poštové memento

Komu vlastne prospelo otvorenie hybridnej pošty?

Lenka Eremiášová

Takéto rozhodnutie je európskym precedensom a európske poštové správy môže stáť milióny eur. Jedným z nezamýšľaných dôsledkov tohto rozhodnutia tiež môže byť tlak na výrazné zdražovanie poštových služieb. Nie však pre veľkých klientov - dôsledky pocítia predovšetkým občania.

Skryté dôsledky
Niektoré fakty ostali aj po rozhodnutí Bruselu skryté. Uvoľnením hybridného trhu totiž de facto zaniká tzv. poštová výhrada. Toto exkluzívne pásmo (u nás zásielka do 50 gramov), v ktorom môžu podnikať iba národné pošty, totiž slúži na financovanie verejnej poštovej služby. Tú štát garantuje ústavou. Lenže drvivá väčšina týchto chránených zásielok sa dá vytvoriť práve formou hybridnej pošty. Dôsledok? Obrovské straty Slovenskej pošty, strata finančného krytia verejnej služby, spokojní menší operátori, ktorým ani po „zrovnoprávnení" ich pozície nepribudli žiadne povinnosti voči regulátorovi trhu.
Rozhodnutie tak fakticky znamená liberalizáciu poštového trhu štyri roky pred oficiálnym termínom, ktorý určila samotná Európska komisia. To všetko bez toho, aby bolo jasné, akým spôsobom bude štát (prípadne konkurenti pošty) prispievať na stratovú verejnú službu.
Popritom na Slovensku vzniká veľký tlak na zvýšenie cien poštovného. Ak by pošta mala do cien premietnuť stratu vyplývajúcu z rozhodnutia komisie, znamenalo by to len pri bežnej listovej zásielke zdraženie o viac ako 100 percent. To sa však nestane - pošta si sociálnu neúnosnosť takého opatrenia dobre uvedomuje.

Európa ide opačným smerom
Je prinajmenšom paradoxné, že spoločnosť TNT, ktorej sa podarilo presadiť toto rozhodnutie, si na domácej pôde vybojovala presný opak. Holandská vláda totiž tejto spoločnosti predĺžila monopol na doručovanie malých zásielok. TNT predĺženie monopolu podmienila tým, že jej konkurenti zatiaľ svojim zamestnancom nedokážu ponúknuť priaznivé podmienky. Situácia na Slovensku je pritom v tomto smere rovnaká. Na rozdiel od Holandska to však zatiaľ nikto nezobral do úvahy.
Za ďalším príkladom opačného trendu netreba ísť ďaleko: susedná Česká republika len nedávno národnej pošte predĺžila monopol na zásielky do 50 gramov na ďalšie štyri roky. A to nie je všetko: Česká pošta k tomu dostala aj vysokokapacitnú optickú sieť, prostredníctvom ktorej môže podnikať s telekomunikačnými službami.
Slovenský prípad, keď sme sa stali laboratóriom Európy, môže byť pre zahraničné pošty mementom. Aj keď je len ťažko predstaviteľné, že by sa niečo podobné stalo napríklad vo Francúzsku alebo Nemecku, podobné rozhodnutie by pre zahraničné pošty znamenalo straty v desiatkach miliónov eur. Aj keď sa hybridná pošta vyznačuje predovšetkým elektronickým prenosom dát z miesta podania zásielky, slovenské rozhodnutie sa týka aj samotného fyzického doručovania. V tomto prípade nik nedokáže garantovať, že alternatívni operátori nebudú ochranné pásmo určené na financovanie verejnej služby ľahko obchádzať.