Foto: SITA

Ako modrá stuha

Dunaj, druhá najdlhšia európska rieka, spája dve moria

Zuzana Makovská

Dunaj je s dĺžkou toku 2 858 kilometrov po Volge druhou najdlhšou európskou riekou. Preteká celkovo desiatimi štátmi: Nemeckom, Rakúskom, Slovenskom, Maďarskom, Chorvátskom, Srbskom, Bulharskom, Rumunskom, Moldavskom a Ukrajinou. Z toho štyri - Chorvátsko, Bulharsko, Moldavsko a Ukrajina majú prístup len k jednému brehu. Podstatná časť toku Dunaja (1 071 km) tvorí zároveň štátnu hranicu medzi rôznymi štátmi: Nemeckom a Rakúskom, Slovenskom a Maďarskom, Chorvátskom a Srbskom, ďalej srbsko-rumunskú hranicu, rumunsko-bulharskú, rumunsko-moldavskú a nakoniec rumunsko-ukrajinskú.
Kedysi Dunaj tvoril z veľkej časti severnú hranicu Rímskej ríše pod latinským názvom Danubius. Už starí Rimania chceli vedieť, kde vlastne rieka pramení. Vyslaní vojaci objavili v Čiernom lese silný minerálny prameň, ktorý však nie je začiatkom Dunaja. Napriek tomu je v meste Donaueschingen prameň, ktorý kedysi našli rímski vojaci, prezentovaný ako symbolický prameň tejto veľkej európskej rieky. V skutočnosti Dunaj vzniká sútokom potokov Breg a Brigach. Dlhší z nich, Breg, je v mapách označený ako Bregquelle, ale miestne informačné tabuľky ho nazývajú Donauquelle. Prameň Bregu sa nachádza len 100 m od hlavného európskeho rozvodia medzi Dunajom a Rýnom v nadmorskej výške 1 078 metrov.

Veľké kolísanie hladiny
Krátko po svojom zrode preteká Dunaj čarovnou krajinou - južnou časťou krasového pohoria Švábska Jura, nazývaného aj Švábska Alba. Tam nakrátko mizne v podzemí a vyviera asi o dvanásť kilometrov južnejšie pri meste Aach. Na hornom toku je Dunaj typickou horskou riekou s vysokými a prudkými brehmi a úzkym korytom. K tejto časti patrí i jeden z najkrajších úsekov Dunaja. Po tom, čo opustí aristokratický rakúsky Linec, zamieri do Wachauského údolia. Rieka tam plynie medzi rakúskymi svahmi Álp a lemujú ju nespočetné stredoveké hrady a kláštory, napríklad slávny benediktínsky kláštor v Melku.
Stredný pomalší tok má svoj začiatok pri Viedni a koniec v tiesňave Železné vráta. Dunaj tu zvoľna preteká Stredodunajskou rovinou. Miestami prekonáva chrbty a údolia a vytvára prielomy, napríklad Maďarské vráta, Visegrádsky priechod, Železné vráta a ďalšie. Šírka toku sa v týchto miestach zužuje až na 150 m a rieka sa výrazne prehlbuje. V tiesňave Kazaň dosahuje Dunaj hĺbku až sedemdesiat metrov.
Na dolnom toku preteká Dunaj Dolnodunajskou rovinou a dostáva podobu typickej rovinnej rieky. Zaplavované údolie je široké sedem až dvadsať kilometrov a Dunaj sa v týchto miestach rozvetvuje na množstvo ramien. V delte, ktorá má rozlohu 3 500 km2, sa rieka delí na tri hlavné ramená - Kilijské, Sulinské a Georgijevské. Cestou prijíma Dunaj vody vyše troch stoviek prítokov. Tridsaťštyri z nich je splavných. K najvýznamnejším patrí nemecký Isar a Inn, v Rakúsku Enns, na Slovensku priberá Dunaj vody Moravy, Váhu, Hronu a Ipľa, v Chorvátsku rieku Drávu, v Srbsku Tisu a Sávu, potom množstvo bulharských a rumunských riek a moldavskú rieku Prut.
Dunaj má zložitý vodný režim. Najviac vody má na jar. V lete a na jeseň pomerne často prichádza k nárazovým záplavám a najnižší stav vody má v zime. Jarný vzostup hladiny prebieha v dvoch vlnách. Prvá je spôsobená topením snehu a ľadu v rovinách, druhá dažďami a topením snehu v horách. To všetko spôsobuje prudké kolísanie hladiny. Keď povodňové vlny z hlavných prítokov (Drávy, Tisy a Sávy) prídu v rovnakom čase, vytvorí sa aj na Dunaji mohutná vlna, ktorá zatopí okolie. V druhej polovici leta hladina rieky klesá, ale pri veľkých dažďoch prichádza k jej náhlemu vzostupu. Aj jesenné dažde spôsobujú povodne. Výkyvy hladiny predstavujú v delte 4,5 až 5,5 metra, v Budapešti dokonca 6 až 8 metrov. Nečudo, že napríklad v porovnaní s Rýnom je doprava po Dunaji asi len tretinová.

Unikátna delta
V osemdesiatych rokoch boli veľké časti rumunskej delty Dunaja vysušené a premenené na poldre určené na pestovanie najrôznejších plodín, predovšetkým ryže. Mokrade zmizli a s nimi na dlhé roky vymrel život. Dnes je situácia iná. Priehrady sú prelomené a zbúrané, delte sa vracia stará tvár a príroda ožíva.
Projekt na vrátenie dunajskej delty do pôvodného stavu má úspech. Do delty sa už vrátili pelikány a s nimi ďalších vyše tridsať vtáčích druhov. Vrátili sa i srnce, diviaky a dokonca aj mývaly. Pôvodný prirodzený ekosystém oblasti sa pomaly sám obnovuje. Skutočnosťou je, že mokrade sa zo všetkých ekosystémov regenerujú najlepšie. Sú totiž zvyknuté na dramatické zmeny, ktoré prinášajú každoročné záplavy. Delta zasahuje až do Ukrajiny a je domovom vyše 110 druhov sladkovodných rýb a 320 druhov vtákov vrátane takých rarít, akou je dalmatský pelikán či vzácne trpasličie kormorány.
Snahou ekológov je vrátiť dunajskú deltu do stavu, v ktorom bola, kým ju zničili ľudské zásahy. Rumunská časť delty sa rozprestiera na takmer 680-tisícoch hektárov. V minulosti sa stala obeťou grandiózneho plánu Nicolae Ceausesca, ktorý sa v roku 1975 rozhodol premeniť veľkú časť delty na poľnohospodársku, rybársku a lesnícku oblasť. Začali sa stavať hrádze, ktoré obklopili rozsiahle oblasti delty a vytvorili poldre, kde sa mala pestovať pšenica, kukurica a ryža. Projekt sa skončil fiaskom a zostali po ňom desiatky tisícov hektárov zničenej delty. Hrádze boli zborené a v roku 1991 bola viac ako polovica delty vyhlásená za svetové kultúrne dedičstvo. Zaradilo ju to na jednu úroveň s takými oblasťami, akými sú národné parky Serengeti v Tanzánii či Galapágy v Pacifiku. Nasledujúci rok vyhlásila nová rumunská vláda rezerváciu Dunajská delta spadajúcu pod program UNESCO Biosféra a človek.

Splnený sen
Dunaj oddávna hral dôležitú úlohu v doprave medzi strednou a juhovýchodnou Európou. Je jednou z najvýznamnejších vodných ciest nášho kontinentu aj napriek nevyrovnaným vodným podmienkam. Splavný je od nemeckého Ulmu, od Regensburgu aj pre väčšie lode. Od rumunskej Braily ho môžu využívať námorné lode. V delte je vodná doprava vedená Sulinským ramenom. V nákladnej doprave prevažujú rudy, suroviny, šrot, cement, uhlie, ropa a ropné produkty. Dopravu zabezpečuje vyše stovka prístavov. O kontinentálnej vodnej ceste, ktorá by spojila Severné more s Čiernym a väčšmi tak využila Dunaj, sníval už pred dvanástimi storočiami Karol Veľký. Tisíce robotníkov na jeho príkaz začali kopať takzvanú Karolínsku priekopu, ale projekt sa vtedy nedokončil. Podobné pokusy sa v histórii opakovali niekoľkokrát. Až v roku 1992 bol dokončený dunajsko-mohanský prieplav a vznikla tak medzinárodná vodná sieť spájajúca Rotterdam pri Severnom mori s Dunajom. Sen o vodnej ceste medzi Severným a Čiernym morom sa naplnil.
Vody Dunaja sú tiež významným zdrojom energie. Najväčšiu vodnú elektráreň vybudovali v tiesňave Železné vráta na hraniciach Rumunska a Srbska, ďalšou v poradí je naše Gabčíkovo. Aj Rakúsko postavilo na Dunaji niekoľko vodných elektrární. Tie sú, samozrejme, aj na veľkých prítokoch Dunaja. Vody Dunaja sa využívajú na zavlažovanie rozsiahlych poľnohospodárskych a pestovateľských oblastí aj na zásobovanie miest a priemyselných centier vodou.
Brehy Dunaja zdobia ako klenoty historické mestá. Stačí si pripomenúť nemecký Regensburg, kde sa cez Dunaj klenie jeden z najstarších kamenných mostov v Európe, postavený v 12. storočí. V Rakúsku sa okrem iných miest rozprestiera na brehoch Dunaja Linec či samotná metropola Viedeň. U nás je to hlavné mesto Bratislava a Komárno. V Maďarsku k najznámejším mestám na Dunaji patria Ostrihom a Budapešť.

Fotografia:
Dunaj je neodmysliteľnou súčasťou hlavného mesta.