Periskop

Sklamanie národniarov
Slovenská národná strana dá novelu školského zákona, ktorá upravuje písanie zemepisných názvov v učebniciach pre národnostné menšiny, na Ústavný súd SR. Povedal to po prelomení prezidentovho veta predseda SNS Ján Slota. Poznamenal, že pri hlasovaní neočakávali opätovnú podporu Smeru-SD, ktorý tak pomohol novelu prijať. Slotov spolustraník a predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Rudolf Pučík na margo znovuprijatia kontroverzného zákona povedal: „Hlasovanie je ďalším dôkazom toho, že SNS je jediným politickým subjektom na Slovensku, ktorý s prioritnými národnými záujmami neobchoduje a s hypotetickými perspektívami nekalkuluje. Plamenné prejavy o ochrane národných záujmov sú pre iné politické subjekty zrejme len prechodnou, účelovou a teatrálnou záležitosťou, čo sa v období plesovej sezóny len potvrdilo. Väčšina poslancov asi zabudla na slovenských občanov a svojich voličov. Vo volebných kampaniach by sme im mali osviežiť pamäť."

O Husákovej tabuli
Zámer osadiť pamätnú tabuľu niekdajšiemu československému prezidentovi ČSSR Gustávovi Husákovi na budovu miestneho úradu v bratislavskej Dúbravke, odkiaľ pochádzal, vyvolal rôznorodé reakcie - najmä zúrivý odpor slovenských médií. Zrejme preto tabuľu doteraz neosadili. Mali ju umiestniť ešte v polovici decembra minulého roku. Zastupiteľstvo 9. decembra rozhodlo, že tabuľa bývalému prezidentovi ČSSR a generálnemu tajomníkovi ÚV KSČ bude umiestnená na miestnom úrade. Proti návrhu nehlasoval nik z poslaneckého zboru. Zámer osadiť tabuľu privítala Komunistická strana Slovenska. Podľa jej predstaviteľov pamätná tabuľa venovaná Gustávovi Husákovi je začiatkom cesty očistenia jeho osoby od klamstiev, ktoré šíria nezodpovedné osoby, ktoré pokladajú za pravdu len vlastné názory. „Svojím životom, prácou a bojom potvrdil svoj rýdzi charakter, vlastenectvo a spätosť so slovenským národom," vyhlásila KSS. Zostáva faktom, že napriek rôznemu vnímaniu jeho osoby patrí Gustáv Husák medzi najväčšie osobnosti slovenskej histórie.

Jubilujúci kardinál Korec
Život a dielo kardinála Jána Chryzostoma Korca ocenila Katolícka univerzita v Ružomberku udelením čestného titulu doctor honoris causa. Ocenenie si kardinál Korec prevzal pri príležitosti svojich 85. narodenín počas slávnostného zasadnutia Vedeckej rady KU v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre. „Kardinál Korec je výraznou osobnosťou slovenskej kresťanskej kultúry, svedkom odvahy, viery a vernosti pravde," povedal rektor KU Tadeusz Zasępa. Ako kňaz, teológ a filozof prispel veľkou mierou k víťaznému zápasu o náboženskú slobodu a ľudské práva a stal sa jednou z najvýraznejších osobností novodobého Slovenska. „Slovensku i svetu preukázal príklad nezlomnej kresťanskej odvahy, vernosti a múdrosti. Svojou tvorbou vtlačil výraznú pečať do slovenskej kultúry, zvlášť kresťanskej," podotkol Zasępa. Uplynulé roky svojho života hodnotí Korec ako veľmi pekné, ale aj ťažké. „Som vďačný Pánu Bohu za všetko - aj za 25 rokov, ktoré som prežil vo fabrikách ako robotník, aj za roky väzenia, kde som bol osem rokov," povedal kardinál novinárom.

Pocta P. O. Hviezdoslavovi
Piatimi podujatiami si 160. výročie narodenia básnika, dramatika a prekladateľa Pavla Országha Hviezdoslava pripomenula v Dolnom Kubíne evanjelická cirkev augsburského vyznania spolu s kultúrnymi inštitúciami pôsobiacimi v regióne. Hviezdoslav prežil takmer celý tvorivý život na Orave, pamiatky na jeho literárnu činnosť sú na Orave sústredené najmä v Literárnej expozícii P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne a Hviezdoslavovej hájovni v Oravskej Polhore. Literárna expozícia v Čaplovičovej knižnici v Dolnom Kubíne približuje jeho život a tvorbu, textový a obrazový materiál je doplnený originálnymi osobnými pamiatkami z jeho pozostalosti. Je to básnikova pracovňa, časť salónu, časti odevov, dary k životným jubileám a predmety osobnej potreby. Expozícia je dotvorená výtvarnými dielami, ktorých inšpiračným zdrojom bola básnikova osobnosť či jeho tvorba. V Oravskej Polhore v hájovni pod Babou horou je prvé literárne múzeum na Slovensku, venované dielu básnika. Expozícia predstavuje prostredie, v ktorom básnik čerpal inšpirácie a približuje dielo od jeho vzniku.

Pokoj v duši
Nový slovenský film Pokoj v duši po prvý raz videli diváci v Brezne, kde ho uviedli v predpremiére pre obyvateľov kraja, v ktorom sa film odohráva. Režisér Vladimír Balko (na snímke) dokonca dostal od jedného obyvateľa Čierneho Balogu batoh, v ktorom mal tri veci potrebné na prežitie v tejto drsnej oblasti - malinovú pálenku, klobásy a vreckový nožík. Zeleno-hnedý batoh však Balko počas nakrúcania nenávidel, pretože herec Attila Mokos, ktorý stvárnil hlavného hrdinu Tóna, ho stále nosil so sebou a kameramanovi tak sťažoval prácu. Tóno sa vracia po piatich rokoch z väzenia do rodnej dediny. Dostať sa naspäť do bežného života mu pomáhajú priatelia Marek a Peter. Do sveta krádeží a nelegálneho obchodovania ho zasa láka dlhoročný kamoš Štefan, ktorý mu postavil dom a teraz chce, aby mu splatil miliónový dlh. Tóno zisťuje, že s manželkou sa odcudzili, doma ho čaká syn, ktorého vôbec nepozná a nemôže si nájsť prácu, pretože ho nik nechce zamestnať. Tóno sa napriek pomoci priateľov cíti sám a zúfalo hľadá východisko. Producentom filmu je Ján Kováčik z produkčného domu Forza, rodák z Čierneho Balogu, kde sa nakrúcalo.

Sacherova torta je zo Želiezoviec
Kto by nepoznal Sacherovu tortu, ktorá sa považuje za jednu z najznámejších kulinárskych špecialít Viedne? Otec Franz ju vymyslel a syn Eduard doviedol do dokonalosti. Eduard sa narodil na Slovensku v Želiezovciach (1834), kde jeho otec pracoval ako šéfkuchár pre grófa Esterházyho. Sacherovci však boli aj podnikatelia a zakladatelia hotelového reťazca Sacher. Na želiezovskom domčeku, kde Franz Sacher žil so svojou manželkou Rozáliou a kde sa im narodil syn Eduard, je umiestnená pamätná tabuľa. Tohto roku uplynie 175 rokov od jeho narodenia. Želiezovce majú veľkolepý projekt na obnovenie zašlej slávy. U Esterházyovcov totiž pôsobil ako učiteľ hudby aj známy rakúsky hudobný skladateľ Franz Schubert. Nachádza sa tu i najstarší a najvyšší tisovec dvojradový na území Slovenska. Dosahuje výšku 24 metrov, priemer jeho koruny je 12 metrov a má dvesto rokov. Želiezovce na 15. ročníku veľtrhu cestovného ruchu v Bratislave upútali sladkou maškrtou - skvelými kúskami Sacherovej torty. Jej originálna receptúra je prísne tajná.

Noví profesori
Prezident SR Ivan Gašparovič akceptoval odporúčanie ministra školstva a vymenoval 49 vysokoškolských profesorov z najrôznejších vedných odborov. Noví profesori, medzi ktorými je aj 11 žien, sú prevažne netechnického zamerania. Dominujú odborníci v ošetrovateľstve, sociálnej práci, zdravotníctve či v ekonomických a humanitných smeroch. V minulom roku pôsobilo na Slovensku podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva vyše 1 300 profesorov. „Toto ocenenie je prejavom dôvery vo vaše schopnosti, ktorá vás aj zaväzuje," uviedol Ivan Gašparovič v príhovore.

Cyril a Metod vo filme
Na Slovensku vznikne dvojdielny film o sv. Cyrilovi a sv. Metodovi. Podľa producenta filmu Jána Opartyho prvá časť by mala mať duchovný charakter, druhá bude dobrodružnejšia. Scenár by mal byť dokončený v tomto roku. Začiatok nakrúcania, ktoré má trvať asi päť mesiacov, sa plánuje na záver roka 2010. Dva dvojhodinové diely by sa mali filmovať v Nitre a na Devíne. Počíta sa s vybudovaním originálnych kulís a dediny z čias Veľkej Moravy, ktoré potom zostanú trvalými turistickými atrakciami približujúcimi históriu nášho národa.

Kubišová v japonských učebniciach
Česká speváčka Marta Kubišová sa dostala do japonských učebníc angličtiny Pro-Vision. Jej životnému príbehu, udalostiam v Československu v roku 1968 a 1989 venovali celú lekciu. Podľa učebnice bola „hymnou nádeje pre milióny Čechov a Slovákov túžiacich po slobode". Japonci o nej nakrútili v 90. rokoch dokument. V tom období v Japonsku aj koncertovala. „Bolo dojímavé, ako ma tam milujú. Vystúpila som tam len s piesňou Modlitba pre Martu. Ľudia ju poznali, jasali a takmer zbúrali sálu. Bol to neuveriteľný zážitok," zaspomínala si Kubišová.

Osvetlený Budatínsky hrad
Prejaviť úctu k historickému dedičstvu je zmyslom projektu Osvetlenie Budatínskeho hradu, ktorý v Žiline predstavili zástupcovia Žilinského samosprávneho kraja, Považského múzea a Stredoslovenskej energetiky, a. s. Podľa predsedu ŽSK Juraja Blanára má osvetlenie pripomenúť nielen obyvateľom regiónu a mesta Žilina, ale aj turistom a okoloidúcim význam Budatínskeho hradu. Hrad vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia na križovatke diaľkových ciest vedúcich z Ponitria a Považia na sever do Sliezska a Poľska.

Ohluchnú Európania?
Okolo desať miliónov mladých Európanov si môže poškodiť sluch hlasným počúvaním hudby cez slúchadlá. Vedecká komisia Európskej únie pre prebiehajúce a novoidentifikované zdravotné riziká považuje za škodlivé hlasné počúvanie hudby, ktoré môže spôsobovať poškodenie sluchu, zvonenie v ušiach, až jeho stratu. Podľa správy čelí trvalej strate sluchu päťstotisíc až milión ľudí, keď počúvajú hudbu so silnou intenzitou viac ako hodinu denne. Komisia oznámila, že začne s varovaním o možných rizikách vyplývajúcich z dlhodobého počúvania zvuku z prehrávačov.

Na úkor slovenských staníc
Národnostný okruh Slovenského rozhlasu Rádio Patria vysiela rozhodnutím vedenia SRo na južnom Slovensku od februára na veľmi krátkych vlnách frekvencií Rádia Devín a Rádia_FM. Predchod zo stredných vĺn na VKV je na úkor slovenských staníc, kde odteraz od 6. do 18. h znie namiesto slovenčiny maďarčina, vo zvyšnom čase sa vysiela pôvodný program. Slovenský poslucháč na juhu je teda diskriminovaný: hoci platí rozhlasu zákonné poplatky, program v slovenčine si cez deň nemôže vypočuť.

Foto: SITA, TASR/archív, archív