30 otázok pre Jaroslava Rezníka

Opytník

Vek: 68
Znamenie: baran
Rodinný stav: ženatý
Počet detí: 3
Bydlisko: Bratislava

Narodil sa 6. apríla 1942 v Ružomberku. Detstvo prežil v Liskovej, kde vychodil aj základnú školu. Po maturite v roku 1959 na gymnáziu v Ružomberku študoval slovenčinu a ruštinu na Pedagogickom inštitúte v Martine. V rokoch 1967 - 1969 pokračoval v štúdiu na Univerzite T. G. Masaryka v Brne, odbor muzeológia. Po základnej vojenskej službe sa zamestnal v Matici slovenskej v Martine. Pre svoje občianske postoje k udalostiam v roku 1968 musel z Matice odísť. Štyri roky bol z politických dôvodov nezamestnaný. V roku 1975 pôsobil v Slovenskej literárnej agentúre v Bratislave. Po novembri 1989 sa stal výkonným predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Od roku 1993 bol riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. Od októbra 1997 zastával funkciu šéfredaktora denníka Slovenská REPUBLIKA. Od roku 2000 je redaktorom dvojtýždenníka TELEplus. Doteraz vydal 15 kníh poézie, literatúry pre deti a mládež a literatúry faktu. Za multimediálne dielo Túry do literatúry dostal viacero významných ocenení. Jeho poslednou knihou je súbor poviedok o detstve M. R. Štefánika Oči plné oblohy.

Ako by ste stručne charakterizovali sám seba?
Dobrosrdečný, žičlivý, neviem, čo je závisť, na druhej strane som príliš dôverčivý, na čo som už veľakrát doplatil.

Čím ste chceli byť ako dieťa?
Najskôr pilotom, potom hvezdárom a od ôsmej triedy ľudovej spisovateľom.

Máte pocit, že ste rokmi zmúdreli?
Áno i nie. Tá poštudijná múdrosť je už vlastne len životná skúsenosť. Žiaľ, je neprenosná, dokonca aj na vlastné deti.

Váš zmysel života?
Žiť v duchu ideálov našich predkov.

Váš obľúbený výrok?
Je môj a znie takto: „Vinu, ktorú na tebe spáchali, ti nikdy neodpustia."

Máte svoj profesionálny vzor?
Nie, ale v poézii aj v iných žánroch som tak trochu syntetik - od ľudovej slovesnosti, štúrovcov, cez modernu a nadrealizmus až po súčasné prejavy.

Aké povolanie by ste za nič na svete nerobili?
Predavača v galantérii a zubného lekára.

Kým by ste chceli byť v ďalšom živote?
Sergejom Jeseninom.

Často robíte kompromisy?
V súčasnosti dosť často, ale nakoniec si aj tak urobím po svojom.

Dokážete odpúšťať?
Áno. Ale platí aj to, že nič väčšmi nenahnevá vášho nepriateľa, ako keď mu odpustíte.

Ktorá ľudská vlastnosť je vám sympatická a ktorú neznášate?
Otvorenosť a nepredstieraná ochota pomôcť. Neznášam farizejstvo a notorických prevracačov kabátov, ba aj trenírok.

Vaša neresť, s ktorou márne bojujete?
Už spomenutá dôverčivosť. Stále súdim ľudí podľa seba, a nemal by som.

Akú chybu by ste už nechceli nikdy zopakovať?
Keď si odmyslím niekoľko šoférskych omylov, ktoré sa skončili šťastne, na iné vážne chyby si nespomínam.

Čo by ste si so sebou vzali na pustý ostrov?
Sovietsku zástavu. Zapichol by som ju na breh a stavím sa, že do troch dní by ma našli Američania.

Obľúbené miesta na Slovensku?
Chočské pohorie od Liskovej a priamo vrchol Choča, Váh nad Ružomberkom.

Obľúbené miesto vo svete?
Kréta.

Obľúbený zvuk, vôňa, farba?
Organová hudba v poloprázdnom chráme, vôňa smažiacich sa oškvarkov a belasá farba neba.

Obľúbené jedlo, nápoj?
Čerstvé bravčové oškvarky, ktoré robí moja žena, a čerstvý biely chlieb, pravé liptovské bryndzové halušky na námornícky spôsob. Z nápojov Korytnica, plzenské pivo, vodka Russkij Standart a vodka Dvojitý kríž.

Obľúbené osobnosti?
Vladimir Vysockij, Leonard Cohen, Gabriel Garcia Márquez.

Obľúbená kniha, film?
Básnické zbierky Miroslava Válka, najmä Príťažlivosť, film Umučenie Krista.

Keby to bolo možné, s kým sa túžite stretnúť a pozhovárať sa?
So Svätoplukom, Rastislavom, Ľudovítom Štúrom, M. R. Štefánikom a Sergejom Jeseninom.

Akú vec by ste za nič na svete nepredali?
Môj starý kufríkový písací stroj značky Mirina z roku 1932, ktorý som zdedil po otcovi a už ako siedmačik som vedel na ňom dosť rýchlo písať.

Aký typ žien sa vám páči?
Intelektuálne založené tmavovlásky, ktoré sa nepredstierane zaujímajú o umenie a literatúru.

Čo vás dokáže ohúriť?
Letecká dopravná technika.

O čom sa vám najčastejšie sníva?
Obyčajne sa moje sny odohrávajú na železničnej stanici. Niekedy ten rýchlik zmeškám, inokedy som jeho výpravcom. Takto to chodí aj v mojom živote.

Za čo najradšej utrácate peniaze?
Za knihy a benzín.

Rád robíte domáce práce?
Robím ich, ale že by to bol môj koníček, to nie.

Ako sa najradšej zabávate?
Udržiavaním trávnika v našej záhrade a v spoločnosti pri speve ľudových piesní, ktorý kombinujem s hrou na harmonike.

Na čom ste sa v poslednom čase dobre pobavili?
Na stretnutí našej pani premiérky s českým ministrom zahraničných vecí Českej republiky, ktorého nazvala Schwarzeneggrom.

Nesplnené želanie?
Aby z noci do rána do horúcich pekiel zmizol z nášho života bulvár.

Vytlačiť Poslať