Foto: SITA
Holokaust ako značka
Nidal Saleh
Cieľom raketového útoku izraelskej armády bola najhustejšie obývaná časť sveta v pásme Gazy. Bombardovalo sa v čase, keď sa deti vracali zo škôl, a tak nečudo, že bolo veľa detských obetí.
Znetvorené telá lemujú chodby nemocníc. V jednom rohu stojí otec so svojím sedemročným synom zabaleným v kartóne, pretože nemocnica nemá dostatok prikrývok na mŕtve telá. Takto si ho odnesie domov a pochová. V preplnenej čakárni matka potichu hľadí do prázdna, jej syna vyhlásili za mŕtveho len chvíľu po tom, ako ho doniesla. Dvanásťročný Ayman kričí od bolesti a otec mu zakrýva oči, aby nevidel znetvorené mŕtvoly svojho brata a strýka.
Mnohí boli rozsekaní na kusy, čo spôsobilo ťažkosti pri ich identifikácii. Izraelská armáda neušetrila ani školu, ktorú spravovala OSN, kde zahynulo vyše štyridsať ľudí počas streľby izraelského tanku. Šrapnely nábojov zabíjali ľudí v budove aj pred ňou.
Takzvaný demokratický svet nielen mlčí, ale dokonca ospravedlňuje vraha. Veď netečie židovská krv, ale palestínska. Ak by boli mŕtvi Židia, celý svet by veľmi rýchlo odsúdil takéto útoky a vyzval na odvetu.
Izrael tvrdí, že sa bráni proti raketám vypáleným Hamasom na civilné ciele. Izrael vraj útočí najmä na ciele Hamasu, no zdravotnícke zdroje potvrdili, že väčšinu obetí tvorí práve civilné obyvateľstvo. Izrael neútočí na Hamas a nie je pravda, že je to boj medzi Izraelom a Hamasom, ako to šíria západné médiá. Izrael útočí na palestínsky ľud a rakety Hamasu sú len zámienkou. Aj keď Hamas rád vystupuje ako hovorca palestínskeho ľudu a odboja, nie je to celkom pravda, predstavuje len jeho malú časť. Okrem toho rakety Hamasu sú v porovnaní s izraelskou vojenskou technikou len gumipuškami, ktoré používajú zúfalí Palestínčania proti izraelským okupantom. Z dôvodu ich neúčinnosti ich dokonca posmešne nazývajú ohňostrojom. Aj tak však slúžia Izraelčanom na ich absurdnú propagandu, pritom vedia, že táto rétorika je podvodom. Izraelské noviny Yediot Ahronoth v článku Pol milióna Izraelčanov pod paľbou rozoberá osud mŕtvej mačky v meste Sderot a jediného Izraelčana usmrteného palestínskou raketou. Na porovnanie - Izrael terorizuje v Gaze jeden a pol milióna Palestínčanov na ich úzkom území, dusí ich ekonomiku, bráni im v pohybe, zablokoval im prístup k moru - k hlavnému zdroju obživy a zabíja tisícky ľudí. Izraelská armáda disponuje laserom navádzanými strelami, bojovými lietadlami F16, ktoré napádajú bezbranných Palestínčanov v noci v spánku, bezpečne zo vzduchu, tankami Merkava a poľným delostrelectvom.
To nebol prvý izraelský útok proti Gaze a som si istý, že nebude ani posledný. Izrael nepotrebuje výhovorku na agresiu proti Palestínčanom, pretože sa cíti byť nedotknuteľný a má slepú podporu USA a celého takzvaného demokratického Západu.
Rétorika Izraela najčastejšie spočíva v tvrdeniach, že je obeť, bráni sa pred teroristami a jeho útoky sú len odvetnými akciami. Táto rétorika tu však už bola dávno pred vznikom Hamasu. Novinár z Jeruzalem Post Larry Derfner poznamenal: „Nechceme vidieť, ako žijú ľudia v Gaze, zablokujeme pred tým svoju myseľ, čo, predpokladám, je prirodzené pre spoločnosť, ktorá je vo vojne, ale ktorá tiež túto vojnu predlžuje namiesto toho, aby uznala, že život v Gaze sa stáva neznesiteľným." Izraelské okupačné úrady každý deň konfiškujú palestínske územie v prospech židovských vysťahovalcov. Výsledkom tejto politiky sa územie obývané Palestínčanmi každý deň zmenšuje. Izrael vysiela jasný odkaz - beztrestne vás zabijeme, kde chceme a ako chceme. Západ sa vždy postaví na stranu židovského štátu. Kritika Židov sa totiž stala v západnom svete tabu, ktorého sa málokto odváži dotknúť. Sú najnedotknuteľnejší z nedotknuteľných a ktokoľvek, kto sa o nich vyjadrí kriticky, je okamžite označený za antisemitu. Masmédiá západného sveta to umožnili neustálym a neúnavným pretriasaním holokaustu a antisemitizmu. Nijaká udalosť sa s takým odstupom času väčšmi nespomína a neopisuje. Denne nás bombardujú príbehy obetí holokaustu, ich príbuzných, tých čo prežili, vojnových zločincov, holokaustom ovplyvnené umenie a literatúru, spomienky a memoriály. Akoby nikdy nik na svete okrem židov netrpel. Holokaust je exkluzívna židovská značka. Podľa „marketingovej filozofie" tejto obchodnej značky palestínska, iracká, afganská, arménska, ruská, slovenská alebo hociktorá iná bolesť nemá nijaký význam a nesmie nikoho zaujímať, lebo nie je židovská. Lebo len židovský štát je v práve, je neustále obeťou, ktorá sa bráni. A židovská zbraň je vraj naveky čistá...
