Foto: archív

Cudzincami vo vlastnej krajine

V Gaze sa opäť vraždilo, svet sa na Palestínčanov vykašľal

Pavol David

Z 1 300 obetí spomedzi palestínskeho obyvateľstva tretinu tvorili deti. K nim treba prirátať 4-tisíc ranených. Materiálne škody predstavujú miliardy eur, bez strechy nad hlavou zostalo zhruba 50-tisíc rodín. Pritom obete na druhej strane sa rátajú na necelé dve desiatky.
Izrael disponuje najmodernejšou zbrojnou technikou na celom Strednom východe. V tomto konflikte používal dokonca zakázané zbrane, napríklad fosforové. Zároveň testoval nové zbrane bez nebezpečných črepín či šrapnelov, ktoré však aj tak bez problémov odtrhnú končatiny. To všetko sa dialo s požehnaním Spojených štátov, za cynického prizerania sa tzv. demokratických krajín západnej Európy a vlažného postoja OSN.

Šesťdesiat rokov vojen
Palestínske hnutie Hamas sporadicky ostreľovalo časť izraelského územia málo účinnými, po domácky vyrobenými strelami. Oblasť Sderot, kam dopadali ich rakety, je pôvodný domov Palestínčanov, odkiaľ ich Židia vyhnali. Palestínčania ostreľovali tých, čo obsadili ich územie a zbavili ich domoviny. Sú autochtónnymi obyvateľmi tejto oblasti a chceli dať Izraelu a celému svetu najavo, že sa na nich pácha krivda. Ostreľovanie bolo zúfalou reakciou na neudržateľnú situáciu v okupovanej Palestíne, najmä v Gaze. Vari medzinárodné právo nezaručuje okupovaným možnosť odporu proti okupantom?
Šesťdesiatročné dejiny Izraela sú dejinami krviprelievania a teroru proti všetkým jeho susedom. Smrť a skaza sa stali dennou realitou Palestíny. A Izrael ďalej beztrestne zabíja. Pritom kritizovanie Židov, ich náboženstva alebo štátu je v USA a iných západných štátoch považované za najhorší morálny zločin. Židovský štát musí byť vždy v práve, stále je považovaný za obeť. Je hanebné, že takzvaní demokrati a obrancovia ľudských práv sa bez štipky svedomia pozerajú na roztrhané telá palestínskych detí, akoby ani neboli z ľudského mäsa a kostí. „Demokratický" svet stvoril v podobe Izraela obludu, ktorá mu prerastá cez hlavu. História nás však naučila, že nijaký čin neostane bez ohlasu. Izrael i štáty, ktoré ho podporujú, sa predsa mohli poučiť z izraelského útoku na Libanon v roku 2006. Táto vojna opäť rozdelila svet. Po nej sa posilnila pozícia moslimských radikálov, Hizballáh získal ešte väčší vplyv a stal sa najsilnejšou politickou silou v celom arabskom svete.
Kardinál Renato Martino, ktorý predsedá vatikánskej rade pre spravodlivosť a mier, adresoval Izraelu najostrejšiu kritiku od začiatku blízkovýchodnej krízy. „Bezbranná populácia je vždy tá, ktorá pyká. Pozrite sa na podmienky v Gaze - čoraz viac to pripomína veľký koncentračný tábor," povedal kardinál, ktorého vo Vatikáne neoficiálne nazývajú ministrom spravodlivosti.
Jeho slová sa Izraela veľmi dotkli. Izraelským cieľom vždy bolo vytvorenie etnicky čistého židovského štátu na území celej Palestíny. Preto sú Palestínčania na svojich vlastných územiach vystavení diskriminácii, konfiškácii majetku, mučeniu a vraždeniu. Zaobchádzajú s nimi kruto - ľudí bezdôvodne zatýkajú a celé mesiace ich zadržiavajú bez súdu. Mnohých deportujú, časté sú kolektívne tresty, pre mestá sa stanovuje zákaz vychádzania. Celé obytné štvrte vyhadzujú do vzduchu. Palestínčania sa vo svojej vlastnej krajine stali cudzincami bez akejkoľvek pomoci a dodržiavania ľudských práv. Izrael chce dosiahnuť, aby sa život pre nich stal neznesiteľný a aby sami opustili svoju vlasť.

Nevedia žiť v mieri
Dr. Mads Gilbert patril k nórskemu zdravotníckemu tímu, ktorý pôsobil v napadnutom pásme Gazy. Prezradil, že Izrael v tejto poslednej vojne na schudobnenom teritóriu, kde žije pol druha milióna Palestínčanov, používal náboje s ochudobneným uránom. Pre Press TV okrem iného povedal: „Môžem vám povedať len to, že máme k dispozícii dôkazy o používaní nového typu nanajvýš explozívnych zbraní typu DIME (Dense Inert Metal Explosive) vyrábaných z wolframovej zliatiny. Tieto zbrane majú enormnú výbušnú schopnosť, na vzdialenosť desiatich metrov ľudí úplne roztrhajú na kusy. To, čo sa teraz deje v Gaze, je porušovaním medzinárodného práva, je to proti ľudskosti a podľa mňa aj proti slušnosti." Aj médiá uviedli príklady používania zbraní s bielym fosforom.
Proti izraelskej agresii sa v európskych veľkomestách zdvihla vlna rozsiahlych protestov. V Paríži vyšlo do ulíc 100-tisíc demonštrantov, v belgickom Bruseli 80-tisíc. V španielskom hlavnom meste Madride hádzali stovky ľudí kamene na izraelské veľvyslanectvo. Ďalšie demonštrácie sa konali v Londýne, Berlíne, Aténach, v nemeckom Duisburgu a inde. Ľudia niesli židovskú Dávidovu hviezdu s hákovým krížom v pozadí. Mohutné demonštrácie sa konali aj v arabskom svete.
Straty na palestínskej strane sú vysoké, ale Hamas aj tak túto vojnu pokladá za víťazstvo. Izrael nevie žiť v mieri, potrebuje vonkajší konflikt. Obáva sa, že ak by na Blízkom východe nastal úplný pokoj, jeho občania by začali bojovať medzi sebou. V tejto súvislosti je zaujímavá veta, ktorú raz vyslovil istý ich súkmeňovec: Kto nenávidí Židov viac ako Židia sami?

„Ak Izrael využíva rakety, ktoré naň dopadali v posledných dňoch ako výhovorku, chcem upozorniť na fakt, že tie rakety tam padajú už osem rokov. Voľby v Izraeli, ktoré pripadli na 10. februára, sú hlavným urýchľovačom tejto agresie. Už sme si zvykli, že od roku 1993 všetky voľby, ktoré boli v Izraeli, zaplatili Palestínčania svojou krvou."
(Hafez Al Nimer, veľvyslanec štátu Palestína v Slovenskej republike)