Res publica

Viera Urbanová

Podhubie, z ktorého vyrástla slovenská premiérka, je s ňou pevne späté. Táto symbióza sa obnažila aj pri návšteve Nemecka, kde premiérka prezentovala zamietavý postoj našej vlády ku gréckej pôžičke. Radičovej vyjadrilo podporu nemecké združenie mimovládnych organizácií, čo s adekvátnym mediálnym chórom malo vyrobiť novú „železnú lady" na európskych doskách. Lady, ktorá sa nebojí postaviť do pozoru Merkelovú aj s celým Bruselom. Populistické predvolebné reči o tom, že my nič nepožičiame, lebo Gréci majú vyššie platy a dôchodky ako Slováci, sa pretavili do vládnej politiky, ktorá môže Slovensku iba poškodiť. Je pozoruhodné, že tí, čo sa chválili, ako ich zahraničie akceptuje, a preto nás dostali do únie, dnes podmývajú brehy EÚ. V koho záujme? Slovenských občanov? Tí v tomto divadle fungujú iba ako kulisári. Našepkávači sedia v pohodlnom prítmí. A hlavná herečka hrá svoju úlohu. (Už len chýba, aby začala nosiť ľudový kroj a vrkôčiky v štýle inej blondíny spoza východnej hranice.) V gréckom ťažení ide o silu a stabilitu eura, a najmä o jeho pozíciu k doláru. Aj z tohto pohľadu treba vnímať snahy o záchranu krajiny, ktorá dala svetu demokraciu a ktorá sa dnes nestačí čudovať, kam ju dostali mocní tohto sveta. Aj Slováci sa onedlho nebudú stačiť čudovať. Vláda, čo poučuje Grékov, že si zvolením zlých politikov sami zapríčinili problémy, sama nemá ucelenú stratégiu, ako naplniť štátnu pokladničku. Peniaze chce vyťahať najmä z vreciek občanov. Je to jedno­duchšie, ako zrušiť zbytočné štátne inštitúcie, siahnuť na poslancov a ich asistentov, či zredukovať dve percentá z dane pre tretí sektor. Ten tretí sektor, ktorý nemá núdzu o peniaze a ktorý je významnou politickou silou, operujúcou v zázemí. V jeho podhubí už dozrela nejedna nestráviteľná „prašivka".