Foto: SITA

Kapitulantská diplomacia

Mikuláš Dzurinda si nechce páliť prsty s Orbánom

Milan David

Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda sa pochválil, že „zodpovedným prístupom vrátilo ministerstvo Slovensku v očiach zahraničia kredibilitu a rešpekt". Za pozitívum považuje aj „zlepšenie vzťahov s Maďarskom".

Nuž áno, vzťahy s Maďarskom sa zlepšili, ale za akú cenu! Politiku Radičovej koalície možno označiť za kapitulantskú. Žiaľ, patrí k smutnému obrazu súčasnej slovenskej diplomacie.

Farizeji z SDKÚ a KDH
Ako sa od prijatia novej maďarskej otázky ukázalo, exteritoriálna agresivita Orbánovej ústavy a zákonov Radu Európy, Európsku komisiu ani Európsky parlament veľmi nezaujímajú. Zaujímajú ich najmä tie časti ústavy, kde ide o obmedzovanie demokracie, kontrolných orgánov vlády a mediálny zákon. Kritická rezolúcia, ktorú prijal EP, aj kritické vystúpenia europoslancov sú pre Orbána nepochybne nepríjemné, veľkých hrozieb sa však báť nemusí. Orbán sa nebojí ani stanoviska Benátskej komisie. Zatiaľ sú to len slová, ktoré môže cynicky ignorovať, tak ako všetko, čo je proti jeho vôli.

Maďarský premiér dobre vie, že v politických štruktúrach Európskej únie má nielen kritikov, ale aj významnú podporu. Ukázalo to aj hlasovanie v Európskom parlamente, ktorý v spomenutej kritickej rezolúcii vyzval Európsku komisiu, aby prešetrila súlad textu maďarskej ústavy s európskym právom a hodnotami. Veľavravný je pomer hlasov 331:274, keď za rezolúciu hlasovali predovšetkým liberáli a zelení, ale stredopravá frakcia, do ktorej patrí nielen Fidesz, ale aj Dzurindova SDKÚ, bola proti, žiaľ, vrátane slovenskej europoslankyne za KDH Anny Záborskej. Podľa nej „každý štát má právo prijať ústavu, akú jeho občania považujú za najlepšiu". Akosi však pozabudla, že platia aj medzinárodné normy a štandardy, ktorých sa súčasná vládna pravica na Slovensku pri iných príležitostiach tak rada dovoláva.

Za pasivitu čaká pohladkanie
Kde teda Dzurinda obnovil „kredibilitu a rešpekt" Slovenska? Vari neloboval „omylom" u socialistov, liberálov a zelených? Ochrana národných a štátnych záujmov je predsa v zahraničnej politike každého štátu prioritou číslo jeden. A to aj v podmienkach integrácie v Európskej únii. Žiaľ, v prípade Radičovej koalície to neplatí. Slovenský minister zahraničných vecí však zámerne v záujme svojich osobných aj straníckych záujmov nechce evidentne robiť problémy nielen Budapešti, ale ani v Bruseli a Štrasburgu. Len čaká, ako sa to všetko vyvinie, presnejšie, ako to zaňho iní vyriešia. Zdá sa, že práve takýto postoj pokladá za predpoklad kredibility a rešpektu slovenskej diplomacie pod jeho vedením. A následne za to čaká pohladkanie od lídrov Európskej únie, dokonca možno ešte aj od Orbána, čo potom považuje za prejav uznania slovenskej diplomacii.

Politika dzurindovskej diplomacie namiesto toho, aby chránila suverenitu a územnú celistvosť štátu, ide opačným smerom. Dzurinda závery Benátskej komisie prezentoval ako veľké víťazstvo, pritom pre vec neurobil nič. Na to, aké bude mať pokračovanie kritická rezolúcia Európskeho parlamentu, a najmä aké budú závery Európskej komisie, si musíme počkať. Odmietavú reakciu Orbána na očakávané pripomienky môžeme však s istotou predvídať už teraz. Svoj základný postoj k politických štruktúram v Bruseli vyjadril jasne pri skončení polročného predsedníctva únie v Štrasburgu slovami: „Maďarsko neprijíma rozkazy z Bruselu. To nebude Maďarsko nikdy akceptovať. Brusel nie je sídlo hlavného veliteľstva."

Ako šumienku
Na jeseň je ohlásené opätovné prerokovanie novely kontrazákona o dvojakom občianstve. Bude to príležitosť zásadným spôsobom sa postaviť proti Orbánovej legislatívnej agresii. Dokáže to Radičovej koalícia? Alebo si premiérka spolu s Dzurindom myslí, že tak urobí Orbán sám od seba, že po stanovisku Benátskej komisie zruší príslušné paragrafy v len nedávno schválenej ústave? S určitosťou možno predvídať, že tak neurobí, pretože by tým poprel sám seba a svoj „režim národnej spolupráce". Bolo by to tiež v protiklade s ustanovením novej maďarskej ústavy, kde sa hovorí o Maďaroch ako jednotnom národe. Alebo si koaličníci v Bratislave ešte počkajú na hodnotenie Európskej komisie? Aké bude a kedy? V každom prípade stále platí, že proti exteritoriálnym dôsledkom legislatívy Orbánovho „režimu národnej spolupráce" si musíme štátnu suverenitu a územnú celistvosť brániť v prvom rade u nás na Slovensku. Inak vládna koalícia rozpustí národnoštátne záujmy Slovenskej republiky vo vode veľkomaďarstva ako šumienku.

Fotografia:
Minister Dzurinda očakáva, že ho za jeho pozíciu mŕtveho chrobáka pohladká Budapešť aj Brusel.