Foto: SITA

Nekonečný príbeh

Ústupky Maďarom nikam nevedú

Ľudovít Števko

Vedúci maďarskí politici touto svojou taktikou stavajú Slovákov do roly obvineného národa, nenávidiaceho Maďarov. Ak by aj slovenská diplomacia prejavila ochotu plniť nezmyselné požiadavky maďarskej strany, nikam by to neviedlo, pretože by sa objavili požiadavky nové, ešte nezmyselnejšie, napríklad zrušenie Benešových dekrétov a uznanie maďarčiny ako druhého štátneho jazyka na Slovensku. História nás však učí, že ústupky nikam nevedú, že sú len začiatkom nových deštrukčných a agresívnych procesov. Chamberlain a Daladier ustúpili Hitlerovi v požiadavke odtrhnutia československého územia, v známej Mníchovskej dohode - územie za mier, ale Hitlera to nezastavilo, iba posmelilo. Srbsko po brutálnom bombardovaní bolo nútené ustúpiť, prišlo o Kosovo, ale mier sa nedosiahol. Extrémista Tökés tiež žiada naspäť Felvidék a Sedmohradsko podľa izraelského a kosovského vzoru: Územie za mier. Synonymom podobných nárokov, či „mierumilovných požiadaviek" je okupácia, vyháňanie pôvodného obyvateľstva a genocída.

Uvoľnený ventil extrémizmu
Nebolo by múdre domnievať sa, že Slovensko je za vodou preto, lebo jeho ochranným štítom je Európska únia a NATO. Maďarsko je ekonomicky a morálne nestabilná krajina a jej vnútorný vývin nedokáže predvídať ani ovplyvniť slabá súčasná vláda premiéra Gyurcsánya. Rozsudok mestského súdu v Budapešti o zrušení Maďarskej gardy má len symbolickú platnosť, nič nie je rozhodnuté. Garda sa odvolala a nikdy sa nevzdá. Podľa vodcu gardistov Gábora Vonu je súdny verdikt iba „poštipnutie komárom". „Hnutie Maďarská garda bude pôsobiť ďalej," zdôraznil Vona a maďarský minister vnútra Draskovics mu iba prisvedčil: „Pretože hnutie nemá právnu subjektivitu, nemožno ho ani rozpustiť." A vec je vybavená. Maďarská garda má svoje kluby, svoju tlač, a najmä dvetisíc členov vo vojenskom výcviku. Svoju silu demonštruje fakľovými pochodmi v nacistickom štýle a od jej vzniku ju sprevádza široká podpora verejnosti. Okrem nej v krajine legálne pôsobí celý rad polovojenských úderných jednotiek a fašizoidných organizácií ako Nová stráž, Hnutie 64 žúp a iné, ktoré v časoch hospodárskej krízy môžu ľahko zmutovať na neriadenú strelu namierenú na sever. Uvoľnený ventil bujnejúceho, krajne pravicového extrémizmu bude ťažké zatvoriť. Profituje totiž zo súhlasu maďarskej spoločnosti, maďarské liberálne zákony sú naň prikrátke a Európska únia, na ktorú sa toľko spoliehame, je slepá a hluchá. Napokon, ako vždy v dejinách, Európa má iné starosti, ako strážiť extrémizmus. Až keď problém prepukne v plnej sile, európsky svet pod rúškom medzinárodného práva umravní slabšieho a vezme mu, čo mu patrí.

Oprávnené veto prezidenta
Z hľadiska toho, čo sa deje u našich južných susedov, je domáci cirkus okolo geografických názvov malicherný a smiešny. Nikdy k nemu nemalo prísť. Nevedno, načo bola dobrá Paškova novela školského zákona, za ktorú odmietla hlasovať a ktorú ostro kritizovala vládna SNS i ĽS-HZDS a celkom oprávnene ako celok ju vetoval aj prezident Gašparovič. Návrh zákona z dielne SMK, aby sa zemepisné názvy v učebniciach pre maďarské školy na Slovensku uvádzali iba v maďarčine, sa mal zmietnuť zo stola bez kompromisov. Nepatrí to do školského zákona, podobne ako tam nepatrí paragraf o farbe školských lavíc. Ako písať v učebniciach geografické názvy a či možno namaľovať školské lavice vo farbách maďarskej zástavy, môže určiť, predpísať, nariadiť, povoliť aj nepovoliť dokument nižšej právnej sily - vyhláška ministerstva školstva tak, aby bol predpis v súlade so slovenskými zákonmi.

Paškova novela, za ktorú hlasovali poslanci Smeru-SD spolu s opozíciou, má však viacero nejasností. Prvou je pochybnosť, či nie je v rozpore so zákonom o geodézii a kartografii, kde sa výslovne prikazuje uvádzať zemepisné názvy v štátnom jazyku v úradných dokumentoch, mapách a odborných textoch. Druhou pochynosťou je výklad slov „vžité a zaužívané" geografické názvy. Podľa maďarského výkladu sú všetky zemepisné názvy na Slovensku maďarské, lebo boli vžité a zaužívané v učebniciach a na mapách Uhorska do roku 1818. Na druhej strane možno hlavné mesto Slovenska pomenovať ako Pozsony, či latinizovaným názvom Possonium, keď z historického hľadiska je najstaršie slovanské pomenovanie Bratislavy Braslav-grad? Aká komisia rozhodne, čo je zaužívané a vžité, keď pôvodné, teda historické názvy na území od Tatier po Blatenské jazero (Balaton) boli len slovanské a slovenské?

Kam sa podeli státisíce Slovákov?
Slovenská ústretovosť - aby sa maďarský vlk nažral a slovenská koza zostala celá - nie je namieste. Hru na geografické názvy treba odmietnuť ako zástupný problém nespravodlivostí, ktorých sa dopúšťala a dopúšťa maďarská strana k svojim menšinám. Maďarom nik nepripomína tvrdé odnárodňovacie a asimilačné praktiky, ale história je učiteľkou prítomnosti, preto si ju musíme osvojiť. Nezaškodí, ak siahneme do historických štatistík a análov. Slováci žili až do neskorého stredoveku v početných osadách na území dnešného Maďarska ako pozostatok slovanského osídlenia ešte pred príchodom turkických kmeňov, ktoré neskôr dostali pomenovanie podľa jedného z nich - Meder, čiže Maďar. Väčší počet Slovákov sa dostal do dnešného Maďarska od 17. storočia v dôsledku osídľovania uprázdnenej Dolnej zeme po odchode porazených Turkov. V roku 1790 mala Budapeštianska župa 52 percent Slovákov a ešte okolo roku 1900 bola Budapešť najväčším slovenským mestom v Európe - žilo tu 100-tisíc Slovákov. V roku 1920 žili Slováci podľa oficiálnej maďarskej štatistiky v 78 obciach, pričom mali väčšinu v 41 obciach, z toho 20 obcí bolo čisto slovenských. Po rozpade Rakúsko-Uhorska žilo na území Maďarska 630-tisíc Slovákov. Dnes sa ich k slovenskej národnosti hlási sotva 18-tisíc. Kam sa za deväťdesiat rokov podeli státisíce našich súkmeňovcov? Prečo v Maďarsku neexistujú čisto slovenské školy, prečo sa tam slovenčina učí len ako cudzí jazyk? Prečo žiaci tzv. slovenských národnostných škôl nevedia dobre po slovensky a dorozumievajú sa v maďarčine? Prečo sa v slovenských dedinách musia v kostoloch modliť po maďarsky? Prečo Slováci nemajú zastúpenie v maďarskom zákonodarnom zbore? Prečo sú tzv. slovenské samosprávy v obciach s prevažujúcim slovenským obyvateľstvom iba kamuflážou, bez právomocí rozhodovať o svojich národných veciach? Mohlo by nasledovať ešte tisíc otázok, ktoré nik zo slovenskej strany nepoložil na rokovací stôl. Ani otázky, ani požiadavky. Tie kladie iba maďarská strana.

Slovenská národnosť v Maďarsku vymiera, je to nezvratný proces, ktorý je jasným dôkazom toho, ako nekompromisne, likvidačne a zároveň farizejsky pristupujú Maďari k svojim menšinám. O menej ako 50 rokov budú v Maďarsku všetci potomkovia dnešných Slovákov, Rumunov, Švábov, Ukrajincov a Chorvátov stopercentnými Maďarmi. Uzná Európa Slovákom, že spory o geografické názvy sú oproti tomu šuviks?

Fotografia:
Maďarský prezident László Sólyom a slovenská hlava štátu Ivan Gašparovič na decembrovom rokovaní. Žiaľ, slovenská ústretovosť nepadla na úrodnú pôdu.