Najväčší v strednej Európe

Spišský hrad nikdy nepodľahol vojenskej sile

Nela Mayerová

Známy turistický propagačný slogan hovorí o Slovensku ako o malej veľkej krajine. A skutočne - na relatívne malom území medzi Dunajom a Tatrami nájdeme neuveriteľné množstvo prírodných a historických skvostov. Viaceré z nich sú európskymi a svetovými unikátmi, o čom často ani netušíme. Viete napríklad, že Spišský hrad je najväčším hradným komplexom v strednej Európe?

Táto majestátna stavba, týčiaca sa na travertínovom brale v nadmorskej výške 634 metrov, pochádza z 12. storočia. Hoci sa dnes z hradu zachovali iba zvyšky, jeho jasne viditeľnú a nezameniteľnú siluetu rozoznáte aj zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Monumentálnosť Spišského hradu v spojení s malebnou okolitou prírodou východného Slovenska vytvára jedinečnú scenériu, do ktorej sa už zamiloval nejeden návštevník tejto oblasti. Nie náhodou je hrad častým objektom fotografov, filmárov a maliarov.
V roku 1961 Spišský hrad vyhlásili za jednu z prvých národných kultúrnych pamiatok vo vtedajšom Československu. Od roku 1969-1970 začali na hrade intenzívne archeologické a rekonštrukčné práce. V súčasnosti je už väčšia časť objektu zrekonštruovaná a sprístupnená verejnosti. Obnovené útroby ponúkajú návštevníkom možnosť vrátiť sa o niekoľko storočí späť a predstaviť si život niekdajších obyvateľov hradu. Vráťme sa do nej teraz aj my.

Po Keltoch Sloveni
So stavbou Spišského hradu začali v 12. storočí a svoju mohutnosť získal počas nasledujúcich 600 rokov. Hradný vrch bol však osídlený odpradávna. Po tejto časti Spiša sa kedysi pohyboval aj človek neandertálsky a územie bolo zrejme osídlené ešte skôr. Prvé praveké hradisko vzniklo na vrchu pravdepodobne v piatom tisícročí pred Kristom, keď sa tu usídlil ľud tzv. bukovohorskej kultúry. Svoje sídlsko tu mal aj keltský kmeň Kotínov alebo Dákov. Aj dnes môžu návštevníci hradu na dolnom nádvorí vidieť pozostatky kultovej stavby Keltov. V druhom storočí však život na hradisku náhle ustal a miesto zostalo opustené takmer 900 rokov. Do popredia sa dostal susedný kopec Dreveník, kde si vybudovali svoje hradisko Sloveni. Názov kopca je pravdepodobne odvodený od dreveného hradu, ktorý na ňom v tomto období stál.
Prvou kamennou stavbou, ktorú nechal na mieste neskoršieho hradného areálu v polovici 12. storočia vybudovať kráľovský rod Arpádovcov, bola veľká kruhová obytná a zároveň strážna veža. Dnes z nej zostali už iba základy. Až po jej páde, približne na začiatku 13. storočia, začali po obvode celej hradnej akropoly budovať prvý hradobný múr a na najvyššej časti hradu románsky palác a dnešnú vežu. V takejto podobe našli v roku 1241 Spišský hrad jeho prví dobyvatelia. Boli to Tatári, ktorí však Spišský hrad nedobyli. Tatári po roku plienenia z Uhorska náhle odišli. Ľudia sa postupne začali vracať z hôr, kde sa poskrývali. V roku 1249 dostal spišský prepošt Matej od kráľa povolenie usídliť sa na Spišskom hrade, aby bol v bezpečí. Je to prvá priama písomná informácia o hrade. Prepošt si tu nechal postaviť hranatú, trojposchodovú obytnú vežu. Zachovali sa z nej len základy aj s románskym vchodom. V tejto obytnej veži prepošt sídlil, kým mu vedľa ruín kláštora nedokončili nové, oveľa reprezentatívnejšie sídlo - dnešnú Spišskú Kapitulu. Vežu neskôr začali využívať ako sklad pušného prachu. Práve preto tu dnes už nestojí. K okolnostiam jej zániku sa viaže historická zmienka, podľa ktorej sa v 16. storočí do hradu pokúšal raz v noci dostať istý lúpežný rytier menom Šarško. Podplatená hradná posádka pomohla jeho družine vyliezť do hradu po lane, no keď ako posledný liezol rytier, jeden z hradných vojakov preťal lano. Šarško spadol z hradieb a zabil sa. Zbojníci začali urputne bojovať s hradnými vojakmi a ktosi pritom zapálil pušný prach vo veži. Tá okamžite vybuchla. Detonácia bola taká silná, že vytrhla aj časť hradného múru a vymrštila do vzduchu i kapitána Spišského hradu, ktorého telo našli až o trinásť dní na dolnom nádvorí pod nánosom balvanov a ruín.

Dobyli ho dukátmi
Ako posledné bolo v polovici 15. storočia pristavané dnešné dolné nádvorie. Každé predhradie je samostatným obranným systémom s vlastnými vstupnými bránami a rozličnými obrannými prvkami vrátane tajných výpadových bránok z hradu. Dnes sa dá do hradu dostať až dvoma bránami. Niektorí z návštevníkov prichádzajú cez dolnú bránu od Spišského Podhradia, ostatní cez hlavnú vstupnú bránu z východnej strany.
Nie je bez zaujímavosti, že Spišský hrad nikdy nebol vojensky dobytý. Vďačí za to mohutným hradbám, vysokým skalám a viacerým obranným prvkom, zakompovaným po jeho obvode. Samozrejme, jestvujú aj nevojenské formy získania takého hradu. Taká možnosť sa naskytla dobyvateľom v polovici 15. storočia. Páni hradu vtedy podporovali poľského kráľa Vladislava Jagelovského, ktorý chcel získať uhorskú korunu. Preto uhorská kráľovná Alžbeta, dcéra Žigmunda Luxemburského, prijala do svojich služieb Jána Jiskru z Brandýsa. So svojím žoldnierskym vojskom bojoval pod hradom s vojakmi poľského kráľa a aby nebol ohrozovaný zároveň zo Spišského hradu, rozhodol sa, že hrad dobyje a zaujme tento strategický bod. Páni hradu predtým utiekli, zverili ho do rúk kapitána hradu Petra Baska. Bol to asi typický vojak svojej doby a zrejme nedostatočne platený, pretože podľa starých listín Ján Jiskra hrad nedobýjal zbraňami, ale s kapitánom hradu sa jednoducho dohodol. Pravdepodobne ho podplatil a za odmenu ho i naďalej ponechal kapitánom na Spišskom hrade. Tento vojenský konflikt sa nakoniec vyriešil, ale Jiskra na hrade nechal veľkú vojenskú posádku. Jiskrovi vojaci však nezostali priamo na hrade, ale utáborili sa vedľa hradu, na mieste dnešného dolného nádvoria, ktoré vtedy ešte neexistovalo. Žili v stanoch a uprostred táboriska pre ich veliteľa postavili malú okrúhlu kamennú pevnôstku a v nej dom. Žoldnieri potom za asistencie kamenárskych majstrov postavili okolo vojenského táboriska hradobný múr. Tak vzniklo posledné predhradie Spišského hradu - dnešné dolné nádvorie.

Hrad ničili požiare i ľudia
V 2. polovici 15. storočia uhorský kráľ Matej Korvín daroval tento kráľovský hrad prvým šľachtickým vlastníkom za vojenské zásluhy v boji proti Turkom na juhu kráľovstva. Bol to rod Zápoľských, ktorý na hrade vykonal viacero stavebných úprav. Najvýraznejšími boli výstavba hradnej neskorogotickej kaplnky sv. Alžbety a západné neskorogotické paláce. Na hrade sa tiež narodil Ján Zápoľský, ktorý sa neskôr stal uhorským kráľom. Keď v 16. storočí hrad získal do vlastníctva rod Turzovcov, uskutočnili jeho rozsiahlu renesančnú prestavbu. Keď v roku 1636 rod vymrel po mužskej línii, hrad získali Čákyovci. Až tí pristavali k východnému hradobnému múru hradnej akropoly východné obytné paláce. Dokončili ich v 17. storočí. Boli to poslední vlastníci hradu. Patril im až do roku 1945, aj keď ho opustili už na začiatku 18. storočia. V okolitých dedinách si vybudovali ľahšie prístupné a pohodlnejšie kaštiele. Na hrade, aj vtedy dôležitom strategickom mieste, zostala cisárska delostrelecká jednotka. Vojaci sa však o hrad vôbec nestarali a pomaly chátral. Do hradu často udierali blesky, čo spôsobovalo požiare, pri ktorých postupne zhoreli drevené strechy a podlažia. Najväčší požiar spôsobený bleskmi sa rozhorel roku 1780 a hrad silno poškodil. Počas nasledujúcich storočí skazu dovŕšili ľudia z okolia, ktorí si z hradu odnášali kamenný materiál na stavbu svojich príbytkov. Nasledovali tak príklad svojich pánov, pretože aj Čákyovci použili množstvo častí hradu na stavbu nových kaštieľov.
V súčasnosti je Spišský hrad čoraz väčším magnetom pre turistov. Svedčí o tom množstvo návštevníkov z celého sveta, ktorých sa tu každý rok vystrieda vyše stotisíc. Postupne sa mení nielen jeho vonkajšia podoba, ale reštaurujú sa aj interiéry, kde sa postupne umiestňujú dobové exponáty. Od roku 1985 je na Spišskom hrade sprístupnené malé múzeum, ktorého súčasťou je napríklad i hradná mučiareň. Spišský hrad nie je len dominantou Spiša a východného Slovenska, ale patrí medzi najväčšie kultúrne a historické pamiatky na celom území nášho štátu. Právom sa teda ocitol na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

Fotografie:
Pred stáročiami postavili zo spišského travertínu pamätník mnohých udalostí, majestátnu pevnosť - Spišský hrad. Podľa archeologických výskumov bol vrch, na ktorom sa vypína, osídlený už v mladšej kamennej dobe. Patrí medzi najrozsiahlejšie hradné komplexy Európy a je najväčším hradom na Slovensku. Jeho rozloha je unikátna: viac ako 41-tisíc štvorcových metrov.

Vtáčia perspektíva z veže: Z najvyššie položenej časti hradu sa turistom naskytne pohľad do širokého okolia. Za slnečného počasia vidno vzdialené končiare Tatier a okolitú prírodu Spiša. Ako na dlani sa ponúka výhľad na Spišské Podhradie a Spišskú Kapitulu s veľkým historickým a kultúrnym významom.

Expozícia hradnej kuchyne.

Vytlačiť Poslať