Hlavolam

Pavol Janík

Počas poslednej dekády uplynulého storočia literárny kritik Viliam Marčok publikoval na pokračovanie v Slovenských pohľadoch článok o židoch v slovenskej literatúre. Jeho príspevok mi zišiel na um v súvislosti s aktuálnou novelou zákona, ktorej cieľom je upraviť problematiku trestnoprávneho vnímania extrémizmu. Právna norma nedefinuje pojem extrémizmus a ani jednoznačne a zrozumiteľne nevymedzuje fenomén extrémistického materiálu, čím sa otvára široká škála potenciálnych interpretácií rozmanitých predmetov, textov, grafických znakov a údajov, ktoré držiteľovi slúžia na dokumentačné, historické, vedecké alebo študijné účely. Vzhľadom na niektorých slovenských ministrov, ktorí rýchlejšie hovoria, ako premýšľajú, vzniká opodstatnená obava, či napríklad možno beztrestne pochváliť vynikajúceho básnika a zmieniť sa o vplyve judaizmu na jeho tvorbu, alebo sa kriticky vyjadriť o morálnych pokleskoch niektorých literátov, ktorí každú výhradu vo vzťahu k nim automaticky označujú za prejav antisemitizmu. A už vôbec nevedno, či je prípustné verejne spomínať, alebo súkromne archivovať uvedený článok Viliama Marčoka, ktorý sa napriek zreteľnej pôvodnej snahe autora zapáčiť sa židovskej komunite dodnes šíri na internete ako súpis židov v slovenskej literatúre. Práca Viliama Marčoka je eklatantným príkladom problému, že rovnaké informácie sa dajú vnímať, chápať či vykladať veľmi rozdielnym až protichodným spôsobom.