Recenzie

Šokujúci Ondriaš
K 20. výročiu nežnej revolúcie vyšla vo vydavateľstve Eko-konzult útla, no faktmi nabitá publikácia Karola Ondriaša Víťazstvo „demokracie"? Vedec v oblasti molekulárnej fyziológie a genetiky, publicista a exposlanec KSS štylisticky jednoducho, no argumentačne presvedčivo porovnáva socialistickú a kapitalistickú realitu na Slovensku. „Táto knižka je komunistická, a ak vám prekáža pravda alebo poznanie...
... nestrácajte čas, hoďte túto knižku do koša a opäť sa začítajte do SME alebo Pravdy," píše v úvode autor, ktorý zažil reálny socializmus v Československu, ale aj reálny kapitalizmus počas svojho dlhoročného pôsobenia v USA. V knižke sa zameriava na komparáciu pred- a ponovembrovej reality v hospodárstve, ale aj v sociálnej, bezpečnostnej, kultúrnej a vedeckej sfére. S príslovečnou iróniou vymenúva „zločiny" komunistov pri rozvoji hospodárstva, vedy, výskumu a výroby, v reálnych mzdách, dôchodkoch, výstavbe bytov a „úspechy barbarizmu" (tak nazýva tunajší kapitalizmus) v likvidácii priemyslu a potravinovej sebestačnosti, zadlžení štátu, v zapríčinení celkového ekonomického a morálneho úpadku spoločnosti, bezprecedentnej kriminality a rastu počtu drogovo závislých. Čitateľa šokujú čísla, ku ktorým Ondriaš nedospel na základe dojmológie, ale ako vedec prísne exaktnými postupmi. Knižku dopĺňa množstvo grafov a zoznam 130 veľkých podnikov, vybudovaných na území SR v rokoch 1948 - 1989, z ktorých dnes väčšina už neexistuje.

Erika Lehotszká

Tragická konfrontácia
Kniha Elisabeth Marescotovej Turecká republika a kurdská otázka (vyšla v Bruseli) sa napriek názvu nesústreďuje len na kurdskú otázku, ale umožňuje nazrieť pod povrch tureckej spoločnosti od pádu Osmanskej ríše až po turbulentnú súčasnosť. Autorka analyzuje klady a zápory budovania dnešného Turecka, pohybujúceho sa v mantineloch výbojného nacionalizmu Kemalovej doktríny silného štátu a snahou zapáčiť sa EÚ, ktorá ho tlačí k mnohým ústupkom. Reformy, ku ktorým je Turecko nútené, sú skôr reformami pre úniu a je otázne, či povedú k naozajstnej zmene k lepšiemu. Turecko muselo implementovať množstvo zákonov pri prechode z obdobia kemalistickej doktríny na moderný štát. Táto doktrína blokovala prechod Turecka do skutočnej sociálnej a pluralitnej demokracie, ktorá by umožnila vyriešiť problémy, ktorým súčasné Turecko čelí. Jedným z najvážnejších je kurdská otázka, práva menšín, Cyprus či otázky náboženstva. Autorka mapuje vývoj spoločnosti, legislatívne zmeny na pozadí politických procesov, revolúcie, povstania a nevyhýba sa ani prínosom, ktoré z týchto procesov vzišli. Na druhej strane varuje, že je ťažké snažiť sa o pluralitnú spoločnosť, keď sa ignorujú silné etnické a lingvistické tradície iných populačných skupín, žijúcich v krajine dávno pred príchodom Turkov. Výsledkom boli konflikty s tisíckami obetí, nehovoriac o arménskej genocíde, ktorú Turecko dodnes odmieta uznať. Zastúpenie menšín v parlamente je takmer nemožné, keďže podmienkou je získanie desiatich percent hlasov v celonárodných voľbách. Turecká realita má ďaleko k európskym štandardom a jeho prijatie do EÚ, napriek tomu, že prišlo aj k pozitívnym zmenám, by podľa autorky znamenalo „otvorenú cestu islamu do Európy". Knihu končí otázkou, či Turecko niekedy uzná autonómiu Kurdistanu, kde sa nachádza voda, zásobujúca väčšinu Blízkeho a Stredného východu, ktorú od Turecka kupujú aj okolité krajiny.

Roman Nagy