Foto: Pavel Kapusta

Foto: SITA

Twist v pyramíde

Ľuboš Machaj plní v rozhlase úlohu „svetoobčianskeho politruka“

Pavel Kapusta

Keď sa začiatkom deväťdesiatych rokov po konštituovaní samostatného Slovenského rozhlasu jeho vtedajšie vedenie rozhodlo vyrobiť dva obrovské neónové nápisy SLOVENSKÝ ROZHLAS a umiestniť ich na strechu obrátenej pyramídy, niektorí zamestnanci to považovali za megalomanstvo a zbytočné mrhanie peniazmi.

Mnohým sa však tento nápad pozdával. V tom čase sa prebúdzalo národné povedomie Slovákov, kráčali sme po ceste k suverénnemu štátu. Preto takéto výrazné označenie verejnoprávnej inštitúcie určite nebolo nenáležité.

Tichá dohoda
Nasledujúce roky bol Slovenský rozhlas skutočne slovenský, tak ako demonštroval neónový nápis na jeho budove. Hoci ani jemu sa nevyhli vážne finančné problémy typické pre verejné inštitúcie postsocialistického Slovenska, manažmenty pod vedením riaditeľov Štefka, Tužinského i Rez­níka sa snažili, aby si čo najlepšie plnil všetky povinnosti, vyplývajúce zo zákona. Vysielanie bolo koncipované tak, aby vyhovelo väčšinovému i menšinovému po­slucháčovi. Rozhlas bol ušetrený divokých personálnych harmatancov, aké pravidelne zažívala Slovenská televízia, čo sa podpísalo na jej dlhoročnom profesionálnom úpadku. Rozhlasové spravodajstvo si udržiavalo vysokú mieru profesionality a objektivity, úspešne odolávajúc zmenám politických garnitúr. Rozhlas nerozdeľoval, spájal. Najlepším dôkazom potvrdzujúcim toto hodnotenie je fakt, že Slovenský rozhlas bol podľa prieskumov verejnej mienky dlhé roky najdôveryhodnejšou inštitúciou v štáte. Dnes už o tom môžeme písať iba v minulom čase. Všetko sa začalo meniť v apríli 2006. Žiaľ, k horšiemu.

V roku 2005 uplynul mandát dovtedajšiemu generálnemu riaditeľovi Jaroslavovi Rezníkovi. Nasledovalo niekoľkomesačné bezvládie, pretože Rozhlasová rada sa dlho nedokázala dohodnúť, kto z prihlásených uchádzačov má byť jeho nástupcom. Do výberového konania sa prihlásil aj Ľuboš Machaj, ktorý svojho času z pozície spolumajiteľa rádia Twist spolu so svojím švagrom Andym Hrycom tvrdo loboval za to, aby verejnoprávny rozhlas prišiel o právo vysielať reklamu, čím by sa ušlo viac súkromným staniciam - aj tej jeho. V čase, keď ekonomické výsledky Twistu neboli v závere jeho existencie ružové, sa Machaj rozhodol, že zabojuje o post šéfa SRo. Pokúsil sa o to štyrikrát, zakaždým bezvýsledne. Jedným z dôvodom mali byť jeho vlastnícke podiely v rádiu Twist, čo vytváralo konflikt záujmov. Machajovou konkurentkou bola exstarostka bratislavského Starého Mes­ta a exmanažérka holdingu prevádzkujúceho sú­kromné Fun rádio. Ani jedného z nich nepodporoval dostatočný počet členov vtedajšej Roz­hlasovej rady. A tak pred posledným hlasovaním zrejme prišlo k tichej dohode oboch kandidátov. Tí, čo dovtedy podporovali Machaja, odrazu hlasovali za Zemkovú a výsledných 13 hlasov jej konečne zabezpečilo riaditeľské kreslo. Ako protihodnotu Machajovi ponúkla post programového riaditeľa. Nástupom tandemu Zemková - Machaj sa začala éra postupnej degenerácie predtým relatívne dobre fungujúceho verejnoprávneho média. Dá sa povedať, že odvtedy jeho názov prestal korešpondovať s obsahom vysielania.

Rybníčkov model
Manažment sa rozhodol skopírovať Rybníčkov reštrikčný model z STV a aplikoval ho na podmienky SRo. Výsledkom je ekonomická, programová a personálna deštrukcia rozhlasu. Inštitúcia stratila viaceré atribúty verejnoprávnosti a tzv. reformy sprevádzal odchod dlhoročných kmeňových pracovníkov. Generálna riaditeľka takmer zlikvidovala najstaršie symfonické teleso na Slovensku - Symfonický orchester Slovenského rozhlasu. Napriek „úsporným opatreniam" tohto typu sú celkové ekonomické výsledky rozhlasu neuspokojivé. Pritom bývalá aj terajšia vláda naliala do pyramídy pod vedením Zemkovej dokopy asi pol miliardy korún. V tejto súvislosti je otázne, aký význam majú úsporné opatrenia, keď na druhej strane vedenie rozšafne míňa peniaze štátu a koncesionárov na rôzne pochybné nákupy a projekty, ktoré pre fungovanie rozhlasu nie sú nevyhnutné. Ako nám povedal člen Rozhlasovej rady Jozef Ševec, bývalý rozhlasák a jeden z najostrejších kritikov súčasného vedenia, minulý rok napríklad rozhlas vypísal súťaž na IT a technické zabezpečenie SRo na najbližšie štyri roky za 80 miliónov Sk. Rozhlas tiež uzavrel s ústavným právnikom a kandidátom na poslanca NR SR za KDH Radoslavom Procházkom dohodu o právnych službách pre SRo za 8 miliónov korún. Obľúbenou činnosťou vedenia je aj hromadný nákup notebookov - mnohí rozhlasoví pracovníci ich vraj majú aj po dva. Ševecovi sa tiež nepáči, že Machaj si prisvojil právomoc rozhodovať o všetkých vyplácaných honorároch, čo podľa neho môže vytvárať priestor pre klientelizmus.

Nerešpektujú radu
Najviditeľnejšou a šokujúcou bola radikálna zmena programovej štruktúry SRo. Programový riaditeľ na úvod rozhodol o zrušení tradičných programových zvučiek. To, či si nahrávaním nových ktosi potreboval vylepšiť svoju finančnú situáciu, nechajme bokom, isté je však, že inovovaný, no mimoriadne fádny zvukový „dizajn" - najmä okruhu Rádio Slovensko - bol pre väčšinu poslucháčov sklamaním. Počú­vanosť Slovenského rozhlasu začala klesať. Kedysi najpočúvanejšia rozhlasová stanica je dnes na druhom mieste - predbehlo ju rádio Expres - a z druhej strany ju stále viac dobieha Fun rádio. Za odlevom poslucháčov však stojí predovšetkým neodôvodnené zrušenie obľúbených relácií, chaotické zmeny vysielacích časov, necitlivá zmena hudobnej dramaturgie a - čo je najhoršie - zastavenie produkcie pôvodnej tvorby. Poslucháči smútia napríklad za Nočnými dialógmi, ktoré zakladala rozhlasová legenda Ernest Weidler.

„Nočné dialógy mali svoju tradíciu a vysokú počúvanosť - vyše desať percent. Poslucháči boli zvyknutí, že sa každý piatok cez éter stretávali s osobnosťami spoločenského a politického života a telefonicky s nimi diskutovali. Táto relácia bola podľa mňa úžasným priestorom pre slobodu prejavu, ktorý nám priniesla nežná revolúcia. Slovenský rozhlas toto právo svojim poslucháčom odoprel. Zatvárať sa pred hlasom verejnosti je typické pre totalitné režimy, nie demokratickú spoločnosť. Po zrušení Nočných dialógov nám ľudia píšu a žiadajú návrat tejto relácie. V Roz­hlasovej rade sme v júni 2008 nadpolovičnou väčšinou odhlasovali uznesenie, v ktorom vedenie vyzývame, aby obľúbenú reláciu vrátilo do vysielania. Vedenie rozhlasu si ho vypočulo, ale neakceptuje ho. To je zvláštne, pretože my sme volenými zástupcami verejnosti, ktorej vôľu vyjadrujeme. Tvrdili, že v nej vraj bolo veľa porušení zákona. Ja som si v Rade pre vysielanie a retransmisiu overila, či jej boli podané podnety za urážky alebo dehonestujúce slová. Prišiel mi e-mail, ktorý mám odložený, že nikdy nebola podaná nijaká sťažnosť. Nočné dialógy viedli najskúsenejší moderátori a pokiaľ niekto zavolal niečo nevhodné, vedeli, ako sa majú správať. V tom uznesení sme manažment rozhlasu požiadali aj o obnovenie relácie Živé slová. Tiež to ignorujú," povedala nám členka Rozhlasovej rady Eva Jaššová.

Ideologická čata
V Živých slovách sa často prezentovali pronárodne orientovaní publicisti. Je možné, že práve to najviac prekážalo súčasnému vedeniu. Kto pozná programového šéfa SRo a profil jeho bývalého rádia, o tom nepochybuje. Ľuboš Machaj po príchode do rozhlasu prevzal na seba úlohu akéhosi „svetoobčianskeho politruka". Do pracovného pomeru prijal niekoľko svojich názorovo a politicky jednoznačne vyhranených spolupracovníkov z Twistu. Tí začali meniť vysielanie verejnoprávnej inštitúcie na obraz spomenutého rádia, pričom väčšina z nich dnes ovplyvňuje spravodajstvo. Machaj „nakúpil" aj ďalších ľudí, ktorí sú zárukou, aby sa z rozhlasového éteru šírili iba tie „správne" a „politicky korektné" názory. Výsledkom je nielen bulvarizácia relácií, približujúcich sa úrovni relácií v komerčných rádiách, a pokles jazykovej úrovne redaktorov a moderátorov, ale predovšetkým citeľné zníženie objektivity spravodajstva. To občas pripomína jednostrannú propagandu á la rádio Twist. Machajovi neprekáža, že pre Rádiožurnál môže pracovať psychiatricky liečený redaktor, tiež bývalý „twisťák". Naopak, jeho hysterické výpady proti politikom súčasnej koalície, najmä premiérovi Ficovi, sú vítané.

Nestrannosť a objektivita dostávajú na frak aj v prípade mienkotvornej relácie Z prvej ruky. Moderuje ju bývalý redaktor denníka SME a exkandidát na poslanca za SMK, ktorý súčasne píše protivládne komentáre do spomenutého denníka. Dra­maturgiu relácie má na starosti takisto bývalý komentátor SME, exkandidát na poslanca NR SR za Slobodné fórum. Riaditeľkou Centra spravodajstva je bývalá redaktorka Rádia Slobodná Európa a moderátorka spravodajstva rádia Twist, mimochodom výrazná novinárska postava v niekdajšom protimečiarovskom ťažení. Podľa svedectva jednej z bývalých redaktoriek a moderátoriek Rádiožurnálu, ktorá sa v roku 2006 ocitla na neoficiálnom zozname nežiaducich pracovníkov, sa Machaj a jeho ľudia správali ako „ideologická čata, ktorá čistila všetko, čo len trochu zaváňalo slovenskosťou."

A tak sa nemožno čudovať, že nedávno sa inak veľmi neprofesionálne moderovaná relácia o Štefánikovi končila pesničkou od Jaromíra Nohavicu, kde sa v refréne spieva o "papouškovi". Hlúpa náhoda? Nuž, asi taká, ako keď si na Rádiu Slovensko v deň výročia vzniku SR moderátor pozval do diskusnej relácie dvoch militantných čechoslovakistov, ktorí s chuťou napľuli na náš štát, pričom sa ani nesnažili predstierať objektivitu.

Onedlho uplynie viacerým členom Rozhlasovej rady mandát a parlament bude voliť nových. „Zabetónovaná" pozícia tandemu Zemková - Machaj sa tak môže otriasť v základoch. Ťažko skúšanému Slovenskému rozhlasu svitla nová nádej.

Fotografie:
Generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu Miloslava Zemková a programový riaditeľ Ľuboš Machaj nesú hlavný diel zodpovednosti za stav, v akom sa dnes toto verejnoprávne médium nachádza.