Foto: SITA

Brokenhagen

Konferencia v Kodani nepriniesla predpokladaný výsledok

Peter Jánošík

Naša modrá planéta sa nezadržateľne otepľuje. Vedci sa sporia, či to spôsobuje ľudská činnosť alebo zvyšujúca sa vnútorná teplota Zeme.

Pred niekoľkými desaťročiami trápil tento problém iba odborníkov, dnes sa oň zaujíma celé ľudstvo. V Kodani (Copenhagene) sa 7. decembra zišli predstavitelia 192 krajín sveta na najväčšom stretnutí premiérov a hláv štátov po druhej svetovej vojne.

Problematiku skleníkových plynov momentálne rieši Kjótsky protokol, ktorý platí do roku 2012. Nový, kodanský dokument, si kládol vyššie ciele. Rátal s tým, že ľudstvo prestane do roku 2070 používať všetky fosílne palivá. V Kodani sa však predovšetkým rokovalo o finančnej podpore rozvojovým krajinám pri znižovaní emisií CO2.

Najväčší znečisťovatelia
Vedci upozorňujú, že sa musíme pripraviť na horšie časy. Hladina svetových morí stúpa zatiaľ iba v milimetroch, ale podľa predpovedí by mohla stúpnuť o centimetre, dokonca aj metre. Zvyšovanie priemerných teplôt na našej planéte je prirodzený jav, súčasné globálne otepľovanie však nie je prirodzené. Podľa OSN sa za posledných sto rokov zvýšila priemerná teplota na Zemi o 0,74 stupňa. Zvýšenie teploty o dva stupne by zlikvidovalo mnohé druhy rastlín a živočíchov. Nastali by problémy s pitnou vodou, rozšírili by sa nové typy chorôb, vysychala by pôda a bolo by menej potravín. To všetko nás čaká, ak neobmedzíme produkciu skleníkových plynov. Paradoxne, práve skleníkovým plynom vďačíme za svoju existenciu. Bez nich by priemerná teplota planéty dosahovala 18 stupňov pod nulou. Dnes však pre ne Zem dostáva horúčku, keďže ju znečisťujeme ich nadmerným vypúšťaním.

Dôležitosť rokovaní v Kodani potvrdila aj prítomnosť amerického prezidenta Baracka Obamu, čínskeho premiéra Wena Ťia-paa alebo predsedu indickej vlády Manmohana Singha. O samit bol veľký záujem. Do Kodane plánovalo pricestovať približne 34-tisíc delegátov, novinárov a pozorovateľov, akreditáciu však získalo iba 15-tisíc z nich.

Prísľubom pozitívneho výsledku vrcholného stretnutia je posun v stanoviskách veľkých krajín. India po prvý raz prejavila ochotu zaviazať sa k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Znižovanie emisií doteraz odmietala s tým, že by išlo o príliš veľký zásah do hospodárstva krajiny. Podobné vyjadrenia zazneli aj z Pekingu a Washingtonu, dvoch najväčších svetových znečisťovateľov ovzdušia. Od Číny sa očakával na samite významný záväzok, že do roku 2020 zníži emisie o 40 až 45 percent v porovnaní s rokom 2005. Spojené štáty avizovali zníženie emisií o 17 percent do roku 2020. Do roku 2025 ich predpokladajú znížiť o 30 percent a do roku 2030 až o 83 percent. Rusko zníži emisie do roku 2020 o 25 percent. Najväčšími znečisťovateľmi sú teda najsilnejšie ekonomiky. Ich priemysel vyprodukuje najviac oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov. Ročne sa emisie CO2 zvýšia zhruba o dve percentá. A práve závery konferencie v Kodani mali priniesť zmenu.

Rozpory pretrvávajú
V roku 1992 sa v Riu de Janeiro konala podobná konferencia, ktorej výsledky ratifikovalo 192 krajín vrátane USA. Odvtedy sa delegácie týchto krajín každý rok stretli, aby diskutovali o boji proti globálnemu otepľovaniu. V japonskom Kjóte sa v roku 1997 protokolom nariadili obmedzenia emisií oxidu uhličitého a ďalších plynov spôsobujúcich globálne otepľovanie pre 37 priemyslových krajín sveta. Spojené štáty tento protokol odmietli.

Od klimatického samitu v Kodani svet očakával dosiahnutie politických dohôd o kľúčových otázkach v nádeji, že sa v roku 2010 podpíše záväzná dohoda. Cieľom bolo, aby priemyselne vyspelé štáty vrátane USA obmedzili emisie v rokoch 2012 - 2020 a rozvojové krajiny mali pod kontrolou využívanie fosílnych palív a spomalili nárast svojich emisií. Toho sa týkala aj otázka financovania chudobných štátov zo strany tých bohatých v záujme pomoci pri prekonávaní sucha, povodní a ďalších dôsledkov klimatických zmien.

V otázke znášania nákladov na zastavenie klimatických zmien však panovali diametrálne rozdiely. Zástupcovia rozvojových krajín boli na konferencii nespokojní so sľubovanou finančnou podporou a obvinili predsedníčku konferencie, dánsku ministerku životného prostredia K. Hedogaardovú z nadržiavania bohatým štátom. Situácia sa upokojila, keď ju nahradil dánsky premiér Lars Rasmussen. Hovorca skupiny rozvojových krajín na konferencii o klimatických zmenách v Kodani vyhlásil, že finančná podpora vo výške 7,2 miliardy eur na nasledujúce tri roky, ktorú chce Európska únia poskytnúť rozvojovým krajinám v rámci boja proti klimatickým zmenám, je bezvýznamná a vyvoláva pochybnosti o úmysloch európskych lídrov. Takáto pomoc nezodpovedala predstave dlhodobého mechanizmu financovania. Trochu upokojenia vniesol do rokovania Barack Obama, ktorý rozvojovým štátom prisľúbil ročne 100 miliárd dolárov, ale pod podmienkou, že USA budú môcť kontrolovať produkciu škodlivých plynov vo vyspelých krajinách. To sa však nepáčilo druhej strane. Úsilie rozvojových štátov, aby tie bohatšie prispievali na nákladný boj proti klimatickým zmenám aj v ich krajinách, je do istej miery logické. Západné veľmoci začali produkovať skleníkové plyny neporovnateľne skôr ako Brazília alebo India.

Svet je sklamaný
Kritici, podľa ktorých sa Zem ohrieva zo svojho vnútra, hovoria, že takýto boj proti otepľovaniu bude pridrahý. Ide o zbytočne vyhodené peniaze, pretože Zem sa bude sama zohrievať aj naďalej. Podľa odhadov bude tento boj do roku 2050 stáť jedno až päť percent globálneho hrubého národného dôchodku. Ekologickým aktivistom po celom svete sa nepáčil priebeh samitu. Ich protestom dominovala kritika svetového kapitalizmu a výzvy na sociálnu spravodlivosť.

Dvanásťdňové stretnutie predstaviteľov 192 krajín mohlo znamenať obrat v boji proti klimatickým zmenám. V skutočnosti však čísla, ktoré krajiny sľúbili, majú ďaleko k 25 až 40 percentám zníženia úrovne skleníkových plynov, sľubovaným v roku 1990. Klimatický megasamit mal priniesť prelomovú dohodu o spoločnom celosvetovom boji proti klimatickým zmenám. Lídri sa však dohodli len na predložení plánov na obmedzenie emisií oxidu uhličitého v januári 2010. Táto dohoda však nie je záväzná. Lídri takisto nevyšli v ústrety rozvojovým krajinám natoľko, ako si to ony predstavovali. Absolútnemu fiasku napokon zabránil Barack Obama, ktorý s Čínou, Indiou, Brazíliou a Južnou Afrikou podpísal dohodu o pomoci v boji proti klimatickým zmenám vo výške 8 miliárd dolárov každoročne do roku 2020.

Svet reagoval na fakt, že konferencia nepriniesla nijaké zásadnejšie záväzky bohatých krajín znížiť emisie skleníkových plynov so sklamaním, dánsky bulvár ju dokonca označil za „Brokenhagen". „Je to vlastne oveľa menej, než by človek mohol očakávať aj vo svojich najhorších snoch," vyhlásil na margo samitu nemecký oceánograf Mojib Latif.

Fotografia:
Zelení aktivisti prezlečení za ľadové medvede na demonštrácii počas kodanských rokovaní.