Foto: archív

Recenzia

Pavol Janík

Univerzálny princíp predajnosti

Fenomén predajnosti vrátane sexuálnej a politickej prostitúcie sprevádza ľudstvo od nepamäti vrátane bývalého spoločenského systému, ktorý verbálne odmietal bezhraničnú komercializáciu všetkého, ale v podstate sa tiež opieral o špirálu výroby a spotreby, pričom prestížne postavenie sa aj vtedy spájalo s demonštratívnou zámožnosťou, hoci v porovnaní s kapitalizmom išlo iba o jeho trochársku karikatúru.

Ak symptómy prostitúcie zúžime iba na sféru prospechárskych či utilitárnych intímnych vzťahov medzi ľuďmi, ešte vždy ide o široké spektrum prejavov - od staničných či pouličných pobehlíc, cez rozličné stupne platených spoločníčok pre VIP klientelu, až po takzvané sobáše z rozumu či sofistikované kombinácie paralelných manželských a mimomanželských vzťahov, založených na finančných stimuloch.

Aby sme sa neobzerali hlboko do histórie, stačí načrtnúť dramatické súboje niektorých herečiek o etablovaných režisérov, ktorí ich mohli nadštandardne zabezpečiť aj v čase reálneho socializmu. V mojom osobnom rebríčku dnes na Slovensku v kategórii úspešných zlatokopiek absolútne vedie kolosálny televízny úkaz ženského rodu, mediálna hviezda, ktorá už dlhšie bravúrne dribluje medzi čoraz vyššie postaveným legitímnym životným partnerom z oblasti diplomacie a úplne nevzdelaným miliardárom. Čo osudovo láka ju, je zrejmé, ale čo púta ich k nej, je pre mňa dokonalou záhadou.

Niekomu by sa mohlo zdať, že som priveľmi odbočil od predmetu recenzie, ktorá je venovaná najnovšej knihe rakúskeho autora slovenského pôvodu Iva Englera Zákon bordelu (VSSS, Bratislava 2009). V skutočnosti som sa usiloval zdanlivo okľukou dostať do jadra problému. Nebudem školometsky približovať príbeh prozaického diela, ktoré sám autor striedavo označuje ako eroticko-didaktický román a dekadentno-didaktický román. Fakt je, že názov knižnej publikácie nemá iba metaforický charakter a priamo sa vzťahuje na prostredie, v ktorom protagonista rozprávania (fotograf ľahkých žien s ťažkými osudmi) prežil väčšinu svojho profesionálneho pôsobenia i privátneho potešenia, aby v pokročilom veku našiel smrť pri sexuálnom vyvrcholení s mladšou atraktívnou letuškou.

Napokon príkladom pokusu o predajnosť je aj sama kniha, ktorej autorská stratégia evidentne sleduje aj vyvolanie pozornosti čitateľov provokatívnou explicitnou erotikou, nonkonformným životným štýlom a kontroverznými názormi na viacero tém, ktoré dnes čeria hladinu bulvárnych médií a iritujú verejnú mienku. V knihe zreteľne rezonuje lekárske povolanie autora, ktorý pred štyridsiatimi piatimi rokmi ako 34-ročný emigroval z Československa. Začas sa ako rakúsky dôstojník v ozbrojených silách OSN na Cypre podieľal na získaní kolektívnej Nobelovej ceny za mier. Inklináciu armádnej praxe k nekonvenčnému pohľadu na promiskuitný sexuálny život azda netreba osobitne pripomínať. A sklon autora vyjadrovať sa zavše jazykom blízkym až medicínskej terminológií je asi tiež celkom pochopiteľný.

Ak vezmeme do úvahy, že aj v podmienkach Slovenska už dvadsaťročie žijeme v obnovenej realite kapitalizmu, treba pripustiť, že máme dostatočnú skúsenosť s experimentálnym odľudšťovaním človeka, s jeho animalizáciou na úrovni základných inštinktov, s prog­ramovou deštrukciou duchovnosti a dôstojnosti homo sapiens. A príležitostné komentovanie autora dobových pomerov v Československu, ktoré sa opierajú o skúsenosť spred takmer polstoročia, vyznievajú len ako nie veľmi organické povzdychy emigranta, ktorý prerušil kontakt s miestnymi reáliami v roku 1965. Možno sú určené mladej generácii bez pamäti a historického vedomia. Na záver si dovolím konštatovať, že hľadanie stratenej ľudskosti v spoločnosti i v literatúre založenej na predajnosti čohokoľvek a kohokoľvek napriek všetkému pokračuje.