Zabíjal aj chaos

Spojeným štátom ide o stratégiu, nie pomoc Haiti

Peter Jánošík

V Karibskom ostrovnom štáte Haiti našlo v utorok 12. januára svoju smrť vyše 150-tisíc ľudí. Zemetrasenie s magnitúdom 7,3 bolo najsilnejším za posledných 200 rokov.

Zrútila sa viac ako polovica budov hlavného mesta Port-au-Prince. V ich troskách zahynuli bohatí aj chudobní, domáci aj návštevníci ostrova. Zemetrasenie pochovalo hotely, obchody, kancelárske budovy, jednu nemocnicu, univerzitu i rezidenciu prezidenta. Za obeť mu padla aj národná bazilika v centre metropoly. Ďalšie obete spôsobil vzniknutý chaos.

Paralyzovaná technika
Otrasy sa začali krátko pred súmrakom. Vzhľadom na rozsiahle poškodenie telekomunikačných sietí nebolo ani po niekoľkých hodinách možné získať presné informácie o škodách a obetiach. Poškodené boli tiež ministerstvá či sídlo OSN, kde zahynulo približne sto zamestnancov. Zemetrasenie si vyžiadalo aj život 68-ročného arcibiskupa diecézy Port-au-Prince Josepha Serga Miota.

Epicentrum ležalo 16 kilometrov západne od Port-au-Prince v hĺbke iba desať kilometrov pod zemským povrchom, čo zvýšilo ničivý potenciál zemetrasenia. Oblasť zasiahli ďalšie otrasy, z nich najväčšie s magnitúdom 5,9 a 5,5. Týždeň po prvom zemetrasení prišlo k ďalšiemu s magnitúdom 6,1. Mesto Légoane, ležiace nad epicentrom, v podstate zmizlo zo sveta. Otrasy pocítili aj v susednej Dominikánskej republike a na juhovýchode Kuby. Ruiny zaplnili obyvatelia hľadajúci príbuzných. Vo vzduchu sa vznášali mraky prachu a dymu zo zrúcaných budov, ktoré sú v chudobnej krajine stavané väčšinou veľmi nekvalitne. Pre mimoriadne rozsiahle škody záchrancovia prehrávali boj s časom. Letisko v Port-au-Prince začalo zabezpečovať dodávky humanitárnej pomoci až na druhý deň.

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyzval medzinárodné spoločenstvo na pomoc. OSN uvoľnilo zo svojho fondu desať miliónov dolárov, pomoc avizovala aj šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová, ktorej manžel, exprezident Bill Clinton, je osobitným vyslancom OSN pre Haiti. Francúzsko v dôsledku nešťastia zastavilo všetky konania s cieľom vyhostiť Haiťanov zadržaných ilegálne vo Francúzsku.

Materiálne škody sú nevyčísliteľné. Európska komisia schválila 4,37 milióna dolárov pomoci, pričom Španielsko, Holandsko a Nemecko prisľúbili ďalšie milióny. Svetová banka oznámila, že poskytne Haiti 100 miliónov dolárov núdzovej pomoci, aby mohlo začať rekonštrukčné práce. Rovnakú sumu sľúbili USA.

Tektonická zbraň?
Svet obleteli informácie o priam zázračnom prežití niektorých obyvateľov v ruinách. Napríklad 18-mesačné dievčatko prežilo pod ruinami tri dni, 84-ročná žena a 22-ročný muž dokonca desať dní. Vláda zastavila pátranie až 23. januára.

Rabovanie pre nedostatok jedla a pitnej vody prerástlo do násilností. Ľudia v centre metropoly vyzbrojení kameňmi, nožmi, kladivami a sekáčikmi na ľad bojovali o všetko, čo zostalo v zničených obchodoch. Zúfalo hľadali predovšetkým vodu. Katastrofa neplánovane „oslobodila" takmer 4-tisíc väzňov, keď sa zrútila väznica v hlavnom meste. Bez polície a bezpečnostných jednotiek mali anarchia a chaos voľný priechod. Zúfalí Haiťania zablokovali niektoré cesty telami obetí. Tí, čo martýrium prežili, neskôr bez lekárskej starostlivosti umierali. Bez domova ostalo 300-tisíc ľudí.

Pomoc pre Haiti organizovali predovšetkým Spojené štáty. Do oblasti vyslali lietadlovú loď USS Carl Vinson s 19 helikoptérami, ďalšie vojenské lode a lietadlá a 5-tisíc vojakov. Washington plánuje počet svojich príslušníkov armády na ostrove zvýšiť na 10-tisíc. To však nevyvoláva najšťastnejšie ohlasy. Svet si myslí, že Američanom ide iba o strategický šachový ťah a nie skutočnú pomoc núdzou trpiacim ľuďom. Podľa venezuelského prezidenta Huga Cháveza Američania zneužívajú tragédiu a vojensky okupujú Haiti. Rovnaký názor zastáva aj Fidel Castro. Washington vyslal svojich vojakov, aby obsadili haitské územie, ale neponúkol svetu nijaké vysvetlenie. Niekoľko vlád sa sťažovalo, že americkí vojaci nedovolili pristáť ich lietadlám s humanitárnou pomocou. K týmto hlasom sa pridal aj bolívijský prezident Evo Morales, ktorý sa usiluje presadiť, aby OSN odsúdila americkú okupáciu Haiti.

Chávez šokoval svet aj ďalším tvrdením: za zemetrasením na Haiti je vraj nová americká „tektonická zbraň". Jej výsledkom bola tlaková vlna, ktorá vyvolala mohutné otrasy. USA chcú podľa neho prostredníctvom tejto experimentálnej zbrane zaútočiť na Irán. Môžu tak sekundárne zapríčiniť povodne, suchá či hurikány.

Nech je príčina zemetrasenia akákoľvek, jeho dôsledky sú natoľko katastrofálne, že Haiti sa z nich bude podľa vyjadrenia odborníkov spamätávať celé desaťročie. Presne toľko má totiž trvať obnova ťažko skúšanej krajiny.

Fotografia:
Táto momentka z Haiti obletela celý svet.

Vytlačiť Poslať