Glosár Mariána Tkáča

Peniaze sú jedna z najväčších drog, kto by ich nechcel? Ale práve preto, že sú také podivné, len málokto na Vianoce alebo na Nový rok zavinšuje príbuznému alebo známemu popri zdraví a šťastí aj kopček peňazí. Inak je to s darčekmi, každý sa poteší hotovosti, pretože má šancu vymeniť ju za hocičo. To je napokon aj hlavný zmysel peňazí: poslúžiť výmene.
Keď som na Ježiška daroval mame eurobalíček, náramne sa mu potešila: „Konečne budem mať aj ja plné vrecká peňazí!" Lebo, naozaj, namiesto jedného ľahulinkého papierika s číslicou 500 mala v rukách šestnásť mincí s ich prirodzenou kovovou hmotnosťou.
Mama má už priveľa rokov na to, aby k peniazom mohla prísť aj inak ako cez penziu či občasné darčeky. Asi to je hlavný dôvod, prečo nevie pochopiť tých, ktorí nezdravo prahnú po peniazoch, až sa z podaktorých stávajú „kradoši". Kradoš znie pre ňu lepšie ako zlodej či živáň, hoci podstata ostáva: privlastňuje si, ak sa dá, a vlastne aj ak sa nedá to, čo mu nepatrí, teda ukracuje iných. Ak ukracuje štát, tým aj všetkých občanov.
„Žiaľ, štáty vznikajú a zanikajú, len zlodeji zostávajú," vyhlásila mama, s čím som sa nemohol stotožniť. Jednak poznám príbeh prvého slovenského ministra financií Mikuláša Pružinského, ktorý sám sebe podpísal príkaz na uhradenie nedoplatku na dani. Okrem toho vtedy každý, kto prichádzal do Bratislavy s potravinami, musel za ne zaplatiť daň na čiare. Keď daniar v uniforme zastavil jeho auto a spoznal ho, len zasalutoval, no minister Pružinský mu oznámil, že má na zdanenie štyri kilá klobás a jednu šunku, aby teda konal.
Mama mávla rukou: „Bol to náš prvý a tuším aj posledný takýto minister."
Nemohol som súhlasiť s mamou aj preto, že som si spomenul na Donovaly, kde sme ako slovenská inteligencia týždeň pred voľbami v roku 1992 vyzvali politikov, aby neváhali s vyhlásením samostatného štátu. „Myslíš, že sme tak robili preto, aby sme mali čo rozkrádať?" položil som vážnu otázku ja. „To teda naozaj nie! To si naozaj myslíš, že sa kradlo vždy?"
Potom sa mama zamyslela: „Ale hej, kradlo sa vždy, kradlo sa za Gottwalda, kradlo sa za Novotného aj za Husáka..."