Kresba: Andrej Mišanek

Havel k nim patrí

Neexistujúci štát ocenil neexis­tujúcu mravnú „autoritu". Dobre, že nám nedávajú zabudnúť na jeho „pravdu" víťazov a „lásku" k humanitárnemu bombardovaniu.

Oficiálna správa: „Bývalý prezident Václav Havel dostal v Kosove vyznamenanie v podobe zlatej medaily Ibrahima Rugovu za mier, demokraciu a humanizmus. Ocenenie mu udelil súčasný kosovský prezident Fatmir Sejdiu pri príležitosti štvrtého výročia úmrtia bývalého kosovského prezidenta Rugovu."

Neviem, aké lepšie zrkadlo by mu ten mafiánsky pseudoštát mohol nastaviť. Akoby ho pobozkal sám krstný otec. Kto stále nechápe, mal by sa aspoň teraz spamätať. Toto ocenenie veľmi vítam ako memento. Lepšiu psiu hlavu si ani neviem predstaviť. Hitler už nežije.

Aj to načasovanie je signifikantné a symbolické. Práve teraz srbská prokuratúra vyšetruje zmiznutie troch mladých Čechov v roku 2001 na severe Albánska a je veľmi pravdepodobné, že ich kosovská mafia zavraždila pre predaj ich orgánov.

Havel poslal Kosovu ďakovný list. Vraj je to pre neho česť. O zločinoch a ľudských právach, ktoré tak aktívne a okato bráni napríklad pred zatvorenými dverami čínskeho veľvyslanectva, ani slovo. Je to jednoducho komediant. Asi je nám Kosovo bližším partnerom ako svetová veľmoc Čína. Predovšetkým po obchodnej stránke sú drogy žiadaným artiklom. A vývoz islamu - čo viac si môže Európa želať, však?

Nechápem to. Väčšina sveta Kosovo ani neuznala vrátane bratských Slovákov. Nedá sa v tom nájsť morálny, náboženský ani pragmatický zmysel. Je to otvorená rana Balkánu, ktorá bude šíriť gangrénu do celej Európy. Navyše Veľké Albánsko, o ktoré ide predovšetkým, stálo na strane fašizmu práve na rozdiel od Srbov, ktorí, naopak, vždy držali s Československom.

Chápem Schwarzenberga, ktorý nostalgicky smeruje k Európe pred prvou svetovou vojnou. Ale Havel? Ten nemá nijaké ideály. Že by v ňom bola len nenávisť k Slovanom, a najmä k Rusku?

Ešte by som pochopil, keby žil Rugova, to bol rovnaký typ ako Havel. Vyskakoval ako žoldnier západných ochrancov pod ich patronátom. Ale Thaci a jeho klika, ktorí ho ešte pred jeho smrťou de facto odstavili, to bola partia všetkého schopných mäsiarov.

Bumerang humanitárneho bombardovania sa vrátil Havlovi na hlavu. Bolo by dobre, keby svitlo aj jeho nekritickým obdivovateľom. Nenadarmo sa hovorí, že vrana k vrane sadá. A nech sa pozerám ako pozerám, vidím tam len supov so zakrvavenými zobákmi.

Za odmenu by som Havla s medailou na krku poslal na zdravotnú dovolenku do Srbska. Čoho by sa mal báť? Však ich mediálne „oslobodzoval" od Miloševiča, keď vzýval a velebil tie humanitárne trieštivé bomby, padajúce na televíziu, nemocnice, školy, vlaky, mosty a iné objekty. Havel rád zbiera vyznamenania. Poďakovanie Srbov mu však, žiaľ, v zbierke ešte chýba.

Dušan Streit, blog.iDNES.cz