Monitor zahraničných udalostí
Popravili Chemického Alího
Alího Hassana al-Madžída, známejšieho pod prezývkou Chemický Alí, popravili obesením. Súd ho uznal vinným z masakry Kurdov v roku 1988 v meste Halabdža na severovýchode krajiny, kde vtedy o život prišlo asi 5-tisíc ľudí vrátane žien a detí. Chemický Alí, bratranec takisto popraveného irackého prezidenta Saddáma Husajna, bol na trest smrti odsúdený predtým už trikrát. Najvyšší trest dostal po prvý raz v júni 2007 za genocídu desaťtisícov Kurdov v rámci tzv. operácie Anfal v 80. rokoch. Iracké jednotky vtedy zamorili niekoľko dedín smrtiacim plynom. Práve z tohto obdobia pochádza al-Madžídova prezývka. Na druhý trest smrti ho odsúdili za zločiny, ktorých sa dopustil pri útokoch na šiitov po neúspešnom prevrate počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991. Tretí trest mu udelili za podiel na vraždách šiitov v roku 1999.
Japonci protestovali, nechcú základne
Tisíce ľudí z celého Japonska sa zhromaždili v centre Tokia, aby spoločne protestovali proti vojenskej prítomnosti USA na Okinave. V Japonsku je dislokovaných zhruba 47-tisíc amerických vojakov, z toho viac ako polovica na južnom ostrove Okinava. Miestni obyvatelia sa roky sťažujú na hluk, znečistenie a zločin súvisiaci so základňou. Centrom Tokia pochodovali odborári, pacifisti, environmentalisti a študenti, ktorí vyzývali na skončenie vojenskej prítomnosti USA. Spoločne sa zišli na zhromaždení v parku pod transparentom s nápisom Zmeňte japonsko-americké vzťahy!
Nové ložisko ropy
V Rusku objavili ďalšie veľké ložisko ropy, v ktorom by sa malo nachádzať najmenej 150 miliónov ton suroviny. Minister prírodných zdrojov Jurij Trutnev uviedol, že ložisko strategického významu sa nazýva Sevasťjanovo, ale jeho ďalšie zemepisné špecifiká nespresnil. Trutnev uviedol, že situácia medzi ťažbou surovín a zvyšovaním ich zdokumentovaných zásob sa v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím radikálne zmenila.
Klaus je proti očkovaniu
Český prezident Václav Klaus je proti povinnému očkovaniu členov armády proti vírusu prasacej chrípky. Reagoval tak na návrh náčelníka českej armády generála Vlastimila Picka, ktorý rozhodol o povinnej vakcinácii 16-tisíc vojakov. Prezident ČR to však označil za „vysoko kontroverzné, ak nie neakceptovateľné". Klaus požiadal ministra obrany Martina Bartáka, aby bolo očkovanie členov armády dobrovoľné - najmä z dôvodu zdravotných rizík, ktoré sú spojené s vakcínami. Podľa prezidenta navyše jeho krajina nečelí nijakej pandémii prasacej chrípky, ktorá by podobný krok ospravedlňovala.
Obnovenie procesu s Karadžičom
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) potvrdil, že na vyžiadanie bývalého bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča si na február predvolal zástupcov siedmich krajín. ICTY tak chce vyhovieť požiadavke Karadžiča, ktorý tvrdí, že tieto krajiny disponujú užitočnými informáciami o vojne na Balkáne z prvej polovice 90. rokov. Konkrétne ide o Bosnu a Hercegovinu, Chorvátsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Irán. Podľa Karadžiča, ktorého proces sa opätovne začne 1. marca, majú dôležité informácie najmä Francúzsko a Irán. Islamská krajina totiž podľa neho disponuje zaujímavými „dokumentmi, ktoré dokazujú porušovanie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, čo viedlo k pokračujúcim bojom a oddialeniu politického riešenia konfliktu", cituje ICTY Karadžiča.
FBI ilegálne nahrávala telefonáty
Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) počas administratívy bývalého prezidenta Georgea Busha protizákonne získaval súkromné telefonické konverzácie bežných Američanov. Z obdobia medzi rokmi 2002 až 2006 pochádza vyše 2 000 nahrávok. FBI tak robil pod zámienkou vymyslených teroristických hrozieb, prípadne si záznamy od telefonických spoločností jednoducho vypýtal. Informoval o tom americký denník The Washington Post.
Prekvapujúce zistenie
Nová štúdia odhalila, že v USA má ťažkosti s duševným zdravím viac stredoškolských a univerzitných študentov ako ľudia v ich veku počas veľkej hospodárskej krízy. Kríza sa začala v roku 1929 a pretrvávala v 30. rokoch minulého storočia. Postihla takmer všetky krajiny sveta, ale najtvrdší vplyv mala na najpriemyselnejšie štáty. Zverejnená štúdia potvrdila to, čoho sa obávali poradcovia v študentských internátoch po celých Spojených štátoch už dlho - že čoraz viac študentov zápasí so stresmi v škole a celkovo v živote. Odborníci na duševné zdravie si myslia, že súčasná kultúra, čoraz viac sa zameriavajúca na také vonkajšie záležitosti ako bohatstvo, výzor a postavenie, prispieva k zhoršovaniu duševnej pohody a zdravia.
Milión eur pre Louvre
Viaceré moslimské krajiny, medzi nimi Azerbajdžan, Maroko a Omán poskytli príspevok v úhrnnej sume približne 1 milión eur na vytvorenie novej islamskej expozície v parížskom múzeu Louvre. Podľa údajov vedenia múzea bude napríklad z daru Azerbajdžanu financovaná obnova zbierky kobercov.
