Reprodukcia: TASR

Sochársky absurdistan

V Bratislave triumfujú kozmopolitní poskokovia

Úsilie neslovenských kruhov zdeformovať Bratislavu na cudzorodé mesto pretrváva od rozpadu Rakúsko-Uhorska. Jeho prejavom sú neslovenské názvy dominantných lokalít mesta a najnovšie aj stavanie pomníkov osobnostiam, ktoré Slovensko priam nenávideli.

Praha hneď po nežnej revolúcii zrušila Hviezdoslavovu ulicu. Bratislava má stále nábrežie Tyršovo, Dvořákovo, ba aj generála Ludvíka Svobodu - toho istého, ktorý počas tzv. víťazného februára z vojenského skladu vyzbrojoval robotníckych milicionárov puškou a piatimi ostrými nábojmi, aby bolo čím strieľať do reakcionárov a buržujov. Po intervencii známeho „slovákožrúta" Edvarda Beneša sa Slovenská univerzita prekrstila na univerzitu českobratského kazateľa Komenského, ktorý v tomto meste nikdy nebol.

Ďalšie pľuvnutie
Nedávno sa podarilo zhanobiť generála Milana Rastislava Štefánika postavením jeho nevydarenej sochy, umiestnenej chrbtom k novostavbe Slovenského národného divadla. Český lev nad jeho hlavou zvýrazňuje českú nadradenosť nad Slovenskom, v súlade s koncepciou Edvarda Beneša, nenávidiaceho Slovákov a pohŕdajúceho Slovenskom.

Bratislavská radnica s protislovenským personálnym obsadením pripravuje ďalšie pľuvnutie na náš štát a národ. Zamýšľa umiestniť sochu Tomáša G. Masaryka pred budovu Slovenského národného múzea, na dohľad od súsošia Ľudovíta Štúra, ktoré konšeli na čele s primátorom hodlajú nahradiť sochou rakúskouhorskej cisárovnej. Kto vymyslel taký nezmysel?! Na októbrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva sa k soche Masaryka kladne vyjadrili údajne šiesti poslanci, ale ich mená ostali nezverejnené! Súhlasili aj niektorí pamiatkari a historici, opäť bez uvedenia mien a národnej príslušnosti. Neprekvapil iba promasarykovský postoj historika Štefana Holčíka s jeho prouhorskou a pročeskou orientáciou.

Absurdnosťou je argument starostu Starého Mesta Andreja Petreka v prospech neprijateľnej skulptúry, že v depozite mesta je aj socha Masaryka od českého autora spred vyše polstoročia. Skutočne pozoruhodná ponuka, tým skôr, že mesto má v depozite aj milicionára s puškou a možno by sa našla aj pamiatka na Bélu Kuna či Miklósa Horthyho.

Masarykov vzťah k Slovákom a Slovensku bol vyslovene účelový a priateľským ho nemožno nazvať v nijakom prípade. Pre Európu neznámeho Masaryka a Beneša pozdvihol na najvyššiu diplomatickú úroveň M. R. Štefánik, ktorý sa už preslávil zorganizovaním légií, rokovaniami v USA, Rusku a Taliansku. Kým Štefánik bojoval a pracoval, Masaryk s Benešom intrigovali. Výsledkom intríg bola údajná letecká nehoda a smrť Štefánika.

Trpké sklamanie
Masaryk potreboval Slovensko len ako koloniálne územie pre české domínium. Ignoroval plnenie záväzkov Clevelandskej dohody a Pittsburskú dohodu, ktorej bol jedným zo signátorov, označil za falzum a podvrh! Popieral Slovákov ako národ a slovenčinu považoval iba za odnož češtiny.

Masarykovské Slovensko bolo pre mnohých trpkým sklamaním. Naše územie zaplavili českí prisťahovalci, úradníci, ale aj remeselníci či obchodníci. Slovensko bolo v istom čase najpriemyselnejšou časťou Uhorska. Masaryk však dal demontovať vyše štyristo tovární, dielní a priemyselných podnikov a previezť ich do Česka. Poľnohospodárstvo na Slovensku nedostávalo subvencie od štátu. Česká poľnohospodárska konkurencia sa zvýhodňovala, slovenský vidiek sa zbedačoval a bieda hnala slovenské obyvateľstvo do vysťahovalectva.

Bolo masarykovské Československo pre Slovákov, ktorí sa zbavili maďarského jarma, tou vytúženou vlasťou, o ktorú sa usiloval Štefánik? Masaryk bol „tatíčkom" iba pre Čechov, Slovákom vládol železnou rukou diktátora. Protestné zhromaždenia potláčal streľbou českých žandárov do davu. Slovenskou krvou sa sfarbili Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Nižný Šebeš, Dolné Krškany, Košúty, oblasti pri Nitre, na Pohroní, Považí, v Gemeri a na južnom Slovensku.

A práve Masarykovi, ktorého vzťah k nám bol povýšenecký až nepriateľský, chcú servilní kozmopolitní poskokovia a odporcovia slovenskej štátnosti postaviť pomník. Vari by Česi v Prahe súhlasili so sochou Heydricha namiesto sochy svätého Václava či Srbi so sochou Miklósa Horthyho?

Bratislava je hlavným mestom Slovenskej republiky a nie pašalíkom protislovenskej skupinky! Námestie pred budovou Slovenského národného múzea je priam predurčené pre sochu katolíckeho kňaza Andreja Kmeťa, zakladateľa slovenského múzejníctva, a nie pre inoštátneho šovinistu, nenávidiaceho Slovákov, ktorý svojimi činmi poškodil dobré slovensko-české vzťahy.

Roman Hofbauer

Fotografia:
T. G. Masaryk spolu s E. Benešom zohral jednu z najnegatívnejších rolí v histórii slovensko-českých vzťahov.