Vtipkár Dzurinda

Eva Zelenayová

Generálna prokuratúra zrejme vie viac o kauze financovania SDKÚ, keď v roku 2006 odmietla zverejniť rozhodnutie, prečo zastavila trestné stíhanie vo veci falošných darcov tejto strany.

Po rozhodnutí Najvyššieho súdu a znovuotvorení kauzy premiérom Ficom bude musieť zverejniť dôvody zastavenia stíhania a znova sa zaoberať prípadom. Strana, ktorá tak agresívne útočí na politických oponentov a požaduje transparentný výkon politiky, nemá dokumenty, ktoré by mohli objasniť jej financovanie. Predstavitelia strany tvrdia, že informácie okolo financovania strany sú známe len predsedovi, pokladníkovi a generálnemu sekretárovi. Prečo asi? Prečo strana označujúca samu seba za slušnú, nechce verejnosti povedať, odkiaľ má peniaze na svoju činnosť? Strana, ktorej predseda v úlohe premiéra neváhal dať výbušninou odstreliť dvere predsedovi inej strany, len aby získal odpoveď, ako financoval svoj dom?

Premiér Fico na základe získaných dokumentov vyjadril podozrenie, že strana v rokoch 1998 až 2006 prala špinavé peniaze a že z provízií za privatizáciu strategických podnikov získala obrovské sumy peňazí, ktoré vyviezla do zahraničia na súkromné účty vo Švajčiarsku a v daňových rajoch. Domnieva sa, že ich prikryla fiktívnymi firmami a tieto peniaze používa na financovanie svojich aktivít.

Charakter volebných kampaní SDKÚ, či už parlamentných, prezidentských alebo iných, bol najrozsiahlejší. Znamená to, že strana nemá problém s finančnými prostriedkami. Má však iný, preukázať, odkiaľ ich má. A to nie prvý raz.

V roku 2004 sa ukázalo, že strana nevie preukázať totožnosť sponzorov strany a že niekoľkí sú len „papieroví". SDKÚ síce navonok prezentovala záujem kauzu vyšetriť, dokonca iniciovala interný audit a výsledkami sa zaoberal kongres strany, identitu tzv. nepoctivých darcov však únia odmietla zverejniť.

Dodnes nie sú známe všetky osoby stojace za firmami, pomocou ktorých únia financuje svoje aktivity. Pokladník strany Igor Kucej a bývalý šéf SPP Pavol Kinčeš sú prvé mená, ktoré kauza vyplavila. Najmä postava šéfa jedného z najlukratívnejších strategických podnikov na Slovensku zviazaná s firmami financujúcimi SDKÚ, posúva podozrenia premiéra Fica do reálnej podoby. Napokon fakt, že dzurindovci dali prednosť riešeniu vnútrostraníckych problémov pred odvolávaním ministra Kaliňáka, je veľavravný. Podobne bľabotanie čelných predstaviteľov strany o tom, komu ako veria a o čom sú presvedčení, namiesto predloženia dôkazov, že strana nemá nič spoločné s praním špinavých peňazí. Pred šiestimi rokmi podobné zatĺkanie zo strany únie hodnotili noviny (Domino fórum 21/2004) ešte úsmevne: „Dzurindova únia nestráca zmysel pre humor. Víkendový odkaz, že financovanie SDKÚ je v úplnom poriadku, ašpiruje na politický vtip roka."

Politická (ne)kultúra SDKÚ-DS ašpiruje skôr na odchod z politickej scény.