Na palete

Mesiac za nami

Erika Lehotszká

Rozpustili gardu: Budapeštiansky mestský súd rozhodol o rozpustení krajne pravicovej polovojenskej organizácie Maďarská garda, ktorá bola oficiálne zaregistrovaná ako „tradičná podporná a kultúrna asociácia". Sudca sa odvoláva na minuloročné zhromaždenie tejto organizácie v meste Tatárszentgyörgy, na ktorom jeho účastníci v prejavoch hovorili o „cigánskej kriminalite". Sudca to klasifikoval ako urážku miestnej rómskej komunity. Urážky na adresu Slovenska a Slovákov zo strany gardy teda príčinou jej rozpustenia neboli. Šéf gardy Gábor Vona vyhlásil, že združenie sa proti rozsudku odvolá.

Kauza Janušek: V úrade ministra výstavby a regionálneho rozvoja Mariána Janušeka sa strieda jedna kontrola za druhou. Je možné, že nájdu chyby, ktoré však nemusia prekročiť rámec zákona. Zákona, ktorý si posledná Dzurindova vláda prispôsobila pre seba, aby si uľahčila prístup k eurofondom. Ako to celé dopadne sa dozvieme v najbližších dňoch, keď budú známe výsledky kontroly Úradu pre verejné obstarávanie a NKÚ. V každom prípade suma 3,6 miliardy korún, ktorú denne omieľajú médiá, je len polovičnou oproti tej, ktorú má na rováši Ivan Mikloš v súvislosti s predajom SPP. O megaprešľapoch svojho miláčika médiá vtedy svorne mlčali.

Nepodpísal: Prezident Ivan Gašparovič sa nespreneveril heslu Myslím národne, cítim sociálne a nepodpísal novelu školského zákona. Tá mala riešiť problémy s uvádzaním geografických názvov v jazyku národnostnej menšiny a slovenčine v menšinových učebniciach. Hlava štátu pripomenula, že novela je v rozpore s viacerými zákonmi, navyše uvádzaním všetkých miest a obcí v SR s násilne zavedenými názvami z čias maďarizácie by sme legalizovali stav z čias Rakúsko-Uhorska a pootvorili dvere ďalšej vlne maďarského revizionizmu. Dúfajme, že šéf NR SR Pavol Paška v návale ústretovosti k menšinám pri opätovnom hlasovaní o zákone nehodí Slovensko do pazúrov maďarského turula.

Premiérov recept: Šéf vládneho kabinetu Robert Fico je spokojný s tým, že od roku 2006 vláda robila politiku, ktorú dnes ponúkajú všetci ako recept boja proti kríze. „Ide o aktívnu úlohu štátu, zásahy do trhu, kontrolné monitorovacie funkcie. Toto všetko sme robili v čase konjunktúry, keď to každý označoval za zlú politiku," povedal. Dnes i tí najpravicovejší ekonómovia hovoria, že proti kríze treba bojovať Ficovým štýlom. Či sa aj z dzurindovcov stanú socialisti, ukáže čas. Ale kde je vôľa, tam je cesta...

Na oltár EÚ: Keď v roku 2002 bývalá vláda rokovala o vstupe SR do EÚ, na oltár únie obetovala energetickú bezpečnosť štátu - o. i. sa zaviazala, že SR v roku 2008 ukončí prevádzku druhého bloku jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Na Silvestra sa za účasti ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka začalo s postupným znižovaním výkonu reaktora. Minister neskrýval smútok nad vynúteným krokom. Znamená totiž, že budeme závislejší od dovozu elektriny. „Vo svete je trend opačný - veľké štáty EÚ idú predlžovať životnosť svojich elektrární o 20 rokov," povedal minister. Vláda už má pripravené riešenia, ako veci napraviť. Zatiaľ by mali Dzurinda s Miklošom v Bohuniciach povinne šliapať do dynama...

Silvestrovský program v slovenských televíziách sa už tradične niesol v znamení nudy, osvedčených klišé, prízemnej komercie, ale aj čechoslovakizmu a maďarónstva. Veď aký by to bol slovenský Silvester bez českých hercov a spevákov, keďže svojich zrejme nemáme dosť. Slovákom nestačí počas celého roka počúvať zohyzdenú slovenčinu z úst predstaviteľov SMK - tesne pred príchodom nového roka si mohli vychutnať írečitú maďarčinu v dialógu herca Csongora Kassaya a tínejdžera maďarskej národnosti. Vrcholným číslom bolo „odgrgávanie" nového roka maloletým exfinalistom súťaže Slovensko má talent. Našťastie, týmto spôsobom neodprezentoval aj slovenskú hymnu.

Nová mena: Na prelome rokov sme vstúpili do eurozóny. Premiér Fico si 1.1.2009 o 1.00 h slávnostne vybral z bankomatu prvé eurové bankovky. Silvestrovské oslavy vo veľkých mestách tematicky viac než výročím vzniku druhej Slovenskej republiky žili bujarými oslavami príchodu eura. Najmä tie bratislavské pripomínali velebenie zlatého teľaťa. V čase krízy je vďaka pevnému konverznému kurzu pre nás euro výhodou. Nie je však isté, či ľuďom vydrží euronadšenie po celý rok.

Foto: SITA, TASR, archív