Nuž všetko sa to zbehlo tak, že v posledný septembrový deň pôjde o veľmi veľa. O to, či Európska únia, do ktorej sme vstupovali ako do mierového spolku podporujúceho hospodársku spoluprácu a obchod, podľahne tlaku zadlženej Ameriky, nikým nevolenej WHO, švábom z Davosu, kde spriada nový svetový poriadok Klaus Schwab so svojím Svetovým ekonomickým fórom a či sa EÚ na čele s pani od Leyenov stane fakticky našou jedinou vládou.
Marián Tkáč, kandidát na poslanca NR SR za Kotlebovci ĽSNS: Desaťtisíce migrantov pomaly a postupne obsadzujú Slovensko. A vláda nerobí nič, naopak, akoby to bolo všetko zorganizované. Nie, nemôžeme mlčať. Chránime iných a sami sa nemáme čím chrániť. Už ani len tým necelých 7 km dlhým „plotom“.
Do privatizácie nás tlačil liberálny svet, aby sa zmocnil nášho majetku. V roku 1998 Dzurinda sľúbil, poľujúc na moc, dvojnásobné platy. Jasné, že na to zabudol už v tej sekunde, keď odložil volebný bicykel. A že nebude privatizovať žiadny strategický štátny podnik – to myslel len ako žart. Lebo napokon 84 percent slovenských podnikov sprivatizovali Dzurinda s Miklošom a rehotali sa národu do ksichtu.
Druhého augusta 1993, teda počas uhorkovej sezóny, osadili v chotári obce Klátov, v Senickom okrese, prvý hraničný kameň na slovensko-českej hranici. Za spomienku stoja niektoré augustové udalosti, v ktorých sa zrkadlia tamtie dni. Dni rušné tak na strane tých, ktorí „dávali dokopy“ slovenskú štátnosť, ale aj tých, ktorým sa to, zjednodušene povedané, neľúbilo a sťažovali sa v zahraničí. A tak sa 15. augusta dostala do obehu prvá bankovka Slovenskej republiky v hodnote 50 korún.
Vzťahom s naším južným susedom neprospieva slovenská nestabilita ani nesuverénna a nesebavedomá vláda. O Slovensko vždy mali záujem všetci susedia. Napokon, záujem máme aj my, lenže aký! Po odzbrojení našej armády máme záujem o ochranu nášho neba susedmi. Čechmi, ktorí nám, pôvodným obyvateľom strednej Európy, Slovenom, opravili meno na Slováci.
ODOMKNUTÝ ČLÁNOK: Slovo dostali neznámi i známi Slováci, i Česi, ktorí zväčša s prvým januárom 1993 spokojní neboli. Bolo počuť, že kdyby/keby bylo/bolo referendum – nie, nikto nepripomenul, že podobne, ako bolo v roku 1918. Púšťali tam českú, vtedy aktuálnu krčmovú a Slovákov ponižujúcu odrhovačku Sbohem, Slovensko, bude ti líp, a tak ďalej: úroveň dvojbodky.
Euro je podľa jeho tvorcu Otmara Issinga tikajúca časovaná bomba, ktorá čoskoro vyletí do povetria a zničí celý projekt EÚ. Do EÚ vstúpilo Slovensko 1. mája 2004 na základe jediného úspešného referenda v našich dejinách, ktoré sa konalo rok predtým. Na konferencii odzneli aj hlasy, opierajúce sa o fakty o údajnom skreslení účasti na referende. Oficiálne sa na ňom zúčastnilo 52,15 percenta a nezúčastnili sa takmer dva milióny voličov.
Kurz meny zďaleka nezávisí len od centrálnej banky, ale aj od vlády, jej hospodárskej politiky, od podnikateľskej aktivity, ale aj od správania občanov. A svoj veľký vplyv má aj zahraničie vrátane rôznych špekulácií a očakávaní. Kvalita každej meny závisí najmä od jej krytia, teda hodnôt, ktoré bude reprezentovať. Dalo sa v lete 1993 devalvácii, akejsi národnej katastrofe, zabrániť a malo by to zmysel?
Na jar pred 30 rokmi začali obiehať slovenské mince a neskôr aj bankovky, ktoré pripomínali najvýznamnejšie osobnosti a artefakty slovenských dejín. No šokom pre bežných občanov bola privatizácia štátneho majetku, ktorá sa spustila ešte pred zánikom Česko-Slovenska.
Digitálna mena je veľmi sofistikovaný nástroj na ovládanie más. Zdá sa, že zavedenie digitálneho eura, oficiálne CBDC – Central Bank Digital Currency, digitálna mena centrálnej banky, je nezvratné. Európa ako výstavná skriňa nových čias – teda nového svetového poriadku.
Používame cookies a ďalšie technológie na sledovanie webu, aby sme vám poskytli najlepšie možné služby, analyzovali používanie a poskytovali marketingové kampane prispôsobené vašim záujmom.
