BANKROT GRÉCKA OHROZUJE NEMCOV A FRANCÚZOV

Dátum 31.05.2015

K častým témam diskusií patria v poslednom čase nielen grécke dlhy, ale aj schránkové spoločnosti. Pozrime sa teda na niektoré málo známe skutočnosti, ale aj na nedostatky zákona týkajúceho sa účasti firiem vo verejnej súťaži.

Kolobeh peňazí v ekonomike

Súčasné ekonomické problémy Grécka súvisia s nevyrovnanými dlhmi. Krajina ich nedokáže splatiť, a tak sa na záchrane jej ekonomiky okrem členských štátov eurozóny podieľa aj Medzinárodný menový fond. Podmienkou uvoľnenia ďalších peňazí od daňových poplatníkov eurozóny sú reformy očakávané od gréckej vlády. Povedzme si pravdu: Koho zachraňujú medzinárodné inštitúcie? Gréckych daňových poplatníkov alebo skôr grécke banky, ktorých súvahy sú zahltené peniazmi zahraničných investorov predovšetkým z Nemecka a Francúzska? Ak by totiž nastal bankrot gréckych bánk, znamenalo by to predovšetkým bankrot ich veriteľov s dôsledkami na ekonomiku Nemecka a Francúzska.

Ako teda funguje kolobeh peňazí v gréckej ekonomike? Reformy majú priniesť viac daňových príjmov do štátneho rozpočtu. Časť z nich ide do rozpočtu ECB. Za degradujúce nízke úroky sa potom presúvajú do gréckych bánk, ktoré nakupujú grécke štátne dlhopisy, a z ich výnosov sa splácajú dlhy Medzinárodnému menovému fondu. Dôsledkom pre nás ostatných je pokles hodnoty eura a zdraženie všetkého, čo sa dnes nakupuje za zhodnocujúce sa doláre. Pre väčšinu z nás je však nepochopiteľné, ako môže hospodársky bezvýznamné Grécko ťahať nadol celú eurozónu.

Zásadné opatrenia

V súvislosti s nespravodlivým, ale zákonným spôsobom vyplatenia veriteľov krachujúcich slovenských stavebných gigantov sa čoraz viac skloňuje pojem schránkové firmy so sídlom v daňových rajoch. Problém spočíva v tom, že ako spoluvlastníci akciových spoločností sa spolupodieľajú na štátnych zákazkách, financovaných z verejných zdrojov či peňazí z eurofondov. Z dosahovaných ziskov pritom neodvádzajú dane ani odvody do štátneho rozpočtu a nepoznáme ich skutočných majiteľov. Dokonca sme sa stretli aj s prípadom, že vlastnícka štruktúra firmy na známych zahraničných adresách s nulovými tržbami a bez zamestnancov síce vykazuje v daňových priznaniach straty, ale požičiava ostatným zo svojich účtov peniaze. Keď k tomu prirátame uprednostňovanie platieb spriazneným firmám z dôvodu očakávaného bankrotu s dôsledkami v neprospech nezabezpečených veriteľov, čo sú malé živnostenské podniky ako ich subdodávatelia, nemôžeme sa čudovať, že sa slovenská vláda rozhodla prijať zásadné opatrenia. Štátne zákazky financované z verejných zdrojov majú realizovať len firmy so známymi vlastníkmi, platiace dane a odvody do slovenského štátneho rozpočtu. Samozrejme, aj tie môžu skrachovať, ale vyrovnanie ich záväzkov sa realizuje konkurzom v prospech štátu a ich veriteľov. Od slovenskej vlády sa preto očakávajú zákonné opatrenia, ktoré nedovolia firmám s neznámym pozadím zúčastňovať sa na verejných súťažiach.