FENOMÉN ZÁPORNÉHO ÚROKU

Dátum 31.05.2015

Donedávna sa úspešnosť národnej ekonomiky posudzovala podľa vývoja známych makroekonomických ukazovateľov - HDP, inflácie, nezamestnanosti a obchodnej bilancie. Ich vzájomné prepojenie vypovedalo o miere deficitu verejných financií a verejného dlhu k HDP. V poslednom čase sa čoraz viac spomína možnosť zaplátať deficitné štátne rozpočty predajom štátnych dlhopisov za nižší ako trojpercentný výnos. V prípade vyšších úrokov sa financovanie štátnych rozpočtov považovalo za neudržateľné, keďže úroková sadzba vyjadrovala mieru rizika dlžníka, a teda aj jeho schopnosť vrátiť požičané peniaze podľa dohodnutého splátkového kalendára.

Nízky dopyt po peniazoch

U tých najmenej rizikových dlžníkov, akými sú dnes Nemecko, Holandsko a Fínsko, sa dnes môžeme stretnúť s doteraz nepoznaným javom, a síce záporným úrokom. To znamená, že investori sú ochotní dokonca platiť za to, že štáty si od nich peniaze požičajú, čo v každom prípade treba považovať za parazitovanie na klesajúcej hodnote eura v porovnaní trebárs s dolárom. S niečím podobným sa môžeme stretnúť aj u nás, keď nás po prvý raz v histórii samostatného Slovenska zahraniční investori označili za bezpečnú krajinu. Dôkazom je, že v marci tohto roku si za požičanie 126 miliónov eur na dva roky vypýtali len 0,015-percentný úrok, dokonca niektorí z nich kúpili náš štátny dlhopis aj so záporným úrokom. Je to dôsledok nadmerného dlhu a šetrenia, a teda aj nízkeho dopytu po peniazoch. Nebudeme špekulovať, či chýbajú bezpečné aktíva, ktoré nemá kto predať a ich doterajší vlastníci sú zošnurovaní rôznymi regulačnými opatreniami. Ani o tom, či kvantitatívne uvoľňovanie môže vyvolať dlhopisovú bublinu. Mali by sme však poznať nástroje na zabránenie rizika jej prasknutia, či už zmenou úrokových sadzieb alebo prísnejšou reguláciou bánk.

Nespokojní investori

Menová politika ECB stlačila úrokové sadzby na historické minimá. Znižuje to náklady na obsluhu štátneho dlhu, zároveň si požičiavame lacnejšie a môžeme teda viac investovať. Nie všetci sú však spokojní. Medzi nespokojných treba zaradiť všetkých, čo doteraz investovali do dlhopisových cenných papierov, kam patria predovšetkým sporitelia v druhom pilieri. Správcovia dôchodkových úspor totiž väčšinu peňazí občanov investovali do dlhopisových fondov, ktoré sú menej rizikové, a teda aj menej výnosné. Sem treba zaradiť aj investorov do podielových fondov a správcov poistných produktov, ktorí budú musieť peniaze poisťovateľov presmerovať z dlhopisových fondov. Spokojní sú najmä vlastníci akciových spoločností. Ich akcie aj bez výraznejšieho hospodárskeho výsledku podnikov dosahujú nárast indexov, preto po nich stúpa dopyt investorov. K spokojným budú určite patriť aj banky v eurozóne, ktorým ECB v rámci tretej ponuky lacnejších úverov pridelila takmer 100 miliárd eur za smiešnych 0,05 percenta ich úrokového výnosu.