POSOLSTVO V TÓNINE LABUTEJ PIESNE

Dátum 17.04.2015

Po šiesty raz sa americký prezident Barack Obama v januári postavil pred členov Kongresu s každoročným posolstvom o stave únie a po šiesty raz sľúbil „čo najskôr“ zatvoriť väznicu v Guantáname. O ďalších sľuboch zo svojho inauguračného prejavu spred šiestich rokov sa pre istotu nezmieňoval, taktne pozabudnúc na svoj zámysel stiahnuť amerických žoldnierov zo všetkých bojových oblastí sveta. Z cviku a zo slušného zvyku sa len zastrájal „neposlať vojakov do ďalších vojen“. Hodnotenie medzinárodnej situácie sa hmýrilo polopravdami. Aj preto bolo dôležité sledovať argumentačné kľučkovanie a ešte dôležitejšie všímať si, čo v Obamovej reči nezaznelo.

Čo prezident nepovedal

Pri výroku: „Amerika je najlepším lídrom, keď kombinuje vojenskú moc so silnou diplomaciou“, zabudol uviesť zdroj, ktorým je 25 rokov stará mantra z čias pádu železnej opony. Tá zdôrazňuje, že USA sú jediným víťazom studenej vojny a odvtedy „jedinou superveľmocou“ s poslaním nedopustiť, aby sa situácia zmenila. A naznačuje, že demokracie zostanú demokraciami, ak budú tasiť kolty ešte rýchlejšie ako diktatúry, čo USA pred rokmi predviedli v Iraku. To však nespomenul pri pasáži o nevyhnutnosti „za každú cenu“ potlačiť Islamský štát v Iraku a Sýrii (ISIS). Tu sa tiež nepochválil nelegitímnym a nezákonným americkým zvrhnutím Saddáma Husajna, ktorý držal Irak pohromade a ktorého pád napokon viedol práve k vzniku bizarného štátneho útvaru ISIS.

V reči hlavy Štátov tiež chýbala zmienka o proklamovanom „návrate k vláde práva“, o dodržiavaní ľudských práv, o jeho administratívou posvätených odpočúvaniach nielen vlastného civilného obyvateľstva, ale aj svetových politických špičiek vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Toto drzé montovanie sa do vnútorných záležitostí cudzích štátov vrchovatou mierou prispelo k prevratu v Kyjeve a k súčasnému ukrajinsko-ruskému konfliktu. Tu v čítankovej floskule Obama vyhlásil, že „USA budú naďalej podporovať Ukrajinu na ceste k demokracii“ a neopomenul zabŕdnuť do Kremľa ako do „agresora“. Pri militantných výrokoch na jeho adresu pre zmenu nepripomenul svojimi predchodcami daný sľub vtedajšiemu sovietskemu lídrovi Michailovi Gorbačovovi, že sa „NATO nerozšíri na východ ani o piaď“. Obišiel tiež zle skrývané obavy Bieleho domu z možného prísunu ruských vojsk na Kubu, kde sa preto na jeseň napochytre zbratal s tamojším vedením.

Čo prezident povedal

S tým sa síce v prejave pochválil, nie však ako s výsledkom priehľadnej vypočítavosti, ale „mierového zbližovania sa oboch krajín“, zjavne podceňujúc mentálnu výbavu aj amerického diváka. Posolstvo totiž adresoval práve jemu, nie samotnému Kongresu, kde majú opoziční republikáni väčšinu v oboch komorách a kde mu už nič podstatné neprejde. Aj preto si mohol pustiť ústa na špacír, keď hovoril o nepriechodnom zdanení najbohatších, uzákonení rovnakých miezd pre ženy, či keď sa pohoršoval nad úpadkom strednej vrstvy. A keďže tretíkrát sa prezidentom nestane, vo svojej labutej piesni tak vytváral predpolie pre demokratického súkmeňovca v budúcich voľbách.

Pokračovať by sme mali pasážou s podtitulkom Čo nové prezident povedal. Nasledoval by však text s jediným slovom: Nič.