PROTIKORUPČNÉ FIASKO

Dátum 22.04.2017

Revolúcia ani slovenský majdan sa nekonal. Toľko propagovaný protikorupčný pochod, (Denníkom N a SME), ktorý údajne naplánovali dvaja stredoškolskí študenti Karolína a Dávid na 18. apríla, sa skončil fiaskom. O úspechu nemôže byť ani reči, pretože ak by išlo o skutočnú revolúciu a zmenu systému, tak by do ulíc museli vyjsť desiatky tisíc nespokojných občanov. Netvrdím, že sú Slováci spokojní s tým, čo nám tu vládne, ale našťastie si zachovali zdravý rozum a rýchlo prekukli hru, ktorú tu rozohral tretí sektor. Proamerickí mecenáši by dnes veľmi ťažko presvedčili vysokoškolákov na podobný protest ako v roku 1989, pretože tí sa už nedajú tak ľahko zmanipulovať ako kedysi a najmä žijeme v inej dobe. Dnes už všetci dospelí, „demokraciou“ ošľahaní vieme, že za ligotavou pozlátkou sa skrýva iba kamienok alebo sladká salónka. Mimovládne organizácie západného typu musia byť v zúfalej situácii, keď sa utiekajú k stredoškolským „revolucionárom“ Karolíne Farskej a Dávidovi Strakovi. Obaja majú šťastie, že im stále rastú uši, vďaka ktorým môžu počúvať treťosektorových učiteľov. Tí ich pod podmienkou bezchybného zopakovania pred novinármi dobre odpočutých fráz odmenia americkými žuvačkami alebo poľskými krowkami. Hlavných aktérov odmena asi minie za tragikomédiu, ktorú predviedli na pódiu, keď nedokázali bez zakopnutia prečítať napísané požiadavky – odchod Roberta Kaliňáka, odvolanie prezidenta PZ Tibora Gašpara, špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, vyšetrenie káuz Gorila a Bašternák a napokon zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. Celé protikorupčné fiasko zaklincovala Anna Remiášová a tým sa organizátori totálne demaskovali. Pochybnosti o pozadí pochodu sa rozplynuli ako ranná hmla a objednávateľ bol razom jasný. Dvaja mladí „organizátori“ jedného dňa možno oľutujú svoju mladícku nerozvážnosť, že sa hlúpo nechali politicky zneužiť, alebo odteraz budú slúžiť svojim dnešným objednávateľom a z rozbehnutého vlaku už nebudú môcť nikdy vyskočiť. Dnes sa totiž revolúcia nerobí v uliciach, ale vo volebných miestnostiach, čo potvrdili aj ostatné parlamentné voľby, keď sa do NR SR dostali „neštandardné“ strany.