Narodila sa 2. septembra 1976 v Brezne. V roku 1996 skončila päťročné štúdium na Hotelovej akadémii v Brezne odbor hotelový manažment. Po ukončení štúdia pracovala ako redaktorka regionálneho týždenníka Priekopník v Banskej Bystrici. V roku 1997 bola moderátorkou a redaktorkou Mestskej televízie v Brezne, neskôr sa stala redaktorkou regionálneho štúdia Slovenskej televízie v Banskej Bystrici. V decembri 1997 nastúpila do redakcie spravodajstva Slovenskej televízie v Bratislave, kde pôsobila ako redaktorka a parlamentná spravodajkyňa. V STV pôsobila do januára 1999, keď bola z politických dôvodov novým vedením prinútená odísť. V januári toho istého roka nastúpila na post zástupkyne šéfredaktora týždenníka Extra. Zástupkyňou šéfredaktora dvojtýždenníka, neskôr mesačníka Extra plus sa stala v septembri 2000. V roku 2004 ukončila štúdium publicistiky na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bytrici. V roku 2007 absolvovala štúdium masmediálnej komunikácie na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V auguste 2014 sa stala riaditeľkou vydavateľstva Mayer media. V decembri 2014 ako vydavateľka mesačníka Extra plus získala výročnú cenu Slovenskej asociácie novinárov za publicistickú a žurnalistickú činnosť. V januári 2020 jej Únia slovenských novinárov udelila cenu Gabriela Zelenaya za 20-ročnú novinársku prácu v mesačníku Extra plus.

SMEROM KU DNU

Text Lenka Mayerová

Dátum 21.12.2016

Pre oligarchov mal byť gazdom pravice, no nakoniec skončil ako prepadák roka 2016. Mecenáši, ktorí potrebujú mať pod kontrolou každú vládu a radi by už mali aj premiéra, stavili na mladého Radoslava Procházku. V tom čase, keď si ho vybrali, netušili, že ich produkt je nedokonalý. Rovnakú chybu už raz urobili, pri jeho predchodcovi, tiež odídencovi z KDH a tiež advokátovi - Danielovi Lipšicovi. Okrem mladého veku a výborných advokátskych schopností nedokázali nič ponúknuť. Obidvom chlapcom chýbajú základné predpoklady úspešného politika – ľudskosť, empatia, sympatia, charizma a ozajstná chlapskosť. Prvé fiasko Siete prišlo v marcových parlamentných voľbách so ziskom iba 5,6 percenta hlasov. A ako para z hrnca sa vyparil Procházkov sen o premiérskom kresle. Konár si podpiľoval ďalej, keď vstúpil do vlády so Smerom, SNS a Mostom-Híd. Poslanecký klub sa začal štiepiť a o pár týždňov prišiel Procházka aj o funkciu predsedu Siete. Jeho zvyšní poslanci skončili v Moste-Híd a zo štvorkoalície je trojkoalícia. Ďalší zlý ťah urobil Radoslav Procházka predčasným opustením poslaneckých lavíc. Vláda bola k nemu „veľkorysá“ a prisľúbila mu trafiku: lukratívny post sudcu v Luxemburgu s rozprávkovým platom dvadsaťtisíc eur mesačne. Poradný výbor EÚ však nášho zástupcu odmietol. Procházkovi zrejme zlomila krk jeho politická kariéra, ale najmä lož, ktorá s ním ruka v ruke verne kráča. Jeho pád írečito zhodnotil Richard Sulík: „Gazda zvoral, čo mohol, je tragédom národa, a tak potrebovali chudáka niekam odpratať.“ Boh vie, či to s postom pre exgazdu mysleli vážne, alebo ho potrebovali nadobro poslať na dno.