SOCIÁLNE BALÍČKY - NÁPRAVA KRÍVD

Dátum 06.09.2015

Rok 1989 mal podľa oficiálnej verzie vyriešiť rast životnej úrovne, umožniť cestovanie do celého sveta, dať viac náboženskej slobody a vierovyznania. V skutočnosti to však bol ekonomický podvod na občanoch. Predovšetkým bolo za tým vyprázdnenie preplnených skladov západných firiem, z ktorých tovary nemal u nich doma kto nakupovať, a tak hrozil ich krach. K podvodom na Slovákoch treba zaradiť aj účasť zahraničných investorov na privatizácii našich podnikov. Na zalepenie očí väčšiny z nás prebehli dve vlny kupónovej privatizácie. Hoci sa niektorým jednotlivcom podarilo na nej zbohatnúť, väčšine ostali len bezcenné papieriky a poplatky za ich spravovanie.

V neprospech Slovákov

Dôsledky mečiarovského systému zamestnaneckej privatizácie v prospech vytvorenia slovenskej kapitálovej vrstvy vopred určeným osobám z okruhu vtedajšej vládnucej strany poznáme. Niektoré sa podarili a prinášajú slušné dividendy. Tento systém privatizácie však nevyhovoval Západu. Do EÚ a NATO sme sa dostali za cenu, o ktorej sa dozvedáme až dnes. Do predstavenstiev a dozorných rád vtedy ziskových štátnych akciových spoločností boli dosadení politickí nominanti vládnucich politických strán s cieľom dostať kľúčové priemyselné podniky do straty a potom ich štandardným zahraničným tendrom odpredať zahraničným záujemcom. Ich kúpnu cenu vyrátali zahraniční poradcovia tak, aby bola v prospech všetkých, len nie slovenských daňových poplatníkov. Vo väčšine prípadov bola privatizácia spojená s manažérskou kontrolou zahraničných vlastníkov, ktorí vedeli ich finančné toky presmerovať s vylúčením príjmovej stránky nášho štátneho rozpočtu. Zo stratových podnikov sa stali zrazu ziskové, čo sa zdôvodňovalo neschopnosťou štátu manažovať štátne akciové spoločnosti. Aj ďalšie pravicové koaličné vlády, zložené z viacerých nesúrodých politických strán, chceli v privatizácii pokračovať a prerozdeľovať, čo ešte ostalo.

Legálne zdroje financovania

Terajšia jednofarebná slovenská vláda sa rozhodla napraviť predchádzajúce formy prerozdeľovania majetku slovenských občanov, čo, samozrejme, nejde bez peňazí. Zvyšovať deficit verejných financií nechceme, a tak sa legálnym zdrojom stalo zabránenie doterajším daňovým únikom a vyriešenie problematiky s daňou z pridanej hodnoty, čo sú najväčšie príjmové položky v štátnom rozpočte. Prijaté zákonné opatrenia dnes prinášajú navyše stovky miliónov eur a s ďalšími sa ráta z vyššieho výberu oboch daní z dôvodu hospodárskeho rastu a poklesu nezamestnanosti. Tieto peniaze sa postupne prerozdeľujú cez sociálne balíčky, z ktorých prvý sa už realizuje a obsah druhého bude parlament schvaľovať v najbližších mesiacoch. Tretí balíček nás vraj čaká až po parlamentných voľbách, samozrejme, v prípade očakávaného výsledku. Hoci pravicové strany hovoria o zbytočných výdavkov bez ekonomických efektov, sociálne balíčky môžu aspoň čiastočne napraviť krivdy na občanoch, spôsobené práve ich vládou.