ŠVAJČIARSKE DÔCHODKY V NEDOHĽADNE

Poberatelia starobného dôchodku z prvého piliera poznajú mechanizmus jeho výpočtu v závislosti od počtu odpracovaných rokov, priemerného osobného bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Vedia, že ich každoročné zvyšovanie nastane automaticky, o vopred stanovené percento dovtedy priznaného starobného dôchodku, čím sa postupne znižuje miera zásluhovosti a zvyšuje miera solidárnosti. Známe sú podmienky predčasného odchodu do starobného dôchodku, poskytovanie vianočných príspevkov aj miera dotovania dôchodkových fondov v Sociálnej poisťovni zo štátneho rozpočtu, ktorá vlani dosiahla takmer jednu miliardu eur. So zmenami treba rátať či už v predlžovaní veku odchodu do dôchodku alebo znižovaní percentuálneho podielu osobného mzdového bodu. Od júla tohto roku vstúpi do platnosti inštitút minimálneho dôchodku, ktorého výška bude závisieť od počtu rokov platenia poistného do Sociálnej poisťovne. Tieto zmeny sú dôsledkom nepriaznivého demografického vývoja. Dnes na jedného dôchodcu pracuje 1,8 zamestnanca, o niekoľko desiatok rokov to však bude menej ako jeden zamestnanec, čo bude viesť k roztváraniu nožníc medzi príjmami do Sociálnej poisťovne a vyplácanými štátnymi dôchodkami z prvého piliera.

V rámci dôchodkovej reformy sme od 1. januára 2005 zaviedli druhý pilier, ktorý sme honosne pomenovali ako kapitalizačný, keďže jeho protagonisti hovorili o budúcich švajčiarskych dôchodkoch. Do šiestich správcovských spoločností vstúpilo približne 1,2 milióna občanov. Ich počet sa však počas troch jeho otvorení postupne znižoval. K negatívnemu postoju občanov prispeli aj skúsenosti z okolitých krajín, ktorých vlády tento systém sporenia peňazí považujú za nevýhodný. Bezprecedentná kritika druhého piliera sa začala, keď prví sporitelia dostali po desiatich rokoch sporenia kapitalizačné dôchodky na úrovni pár desiatok eur mesačne. Pri jeho nevýhodnosti sa nemožno čudovať, že vláda schválila jeho ďalšie otvorenie.