TRAGICKÝ EUROPRÍBEH

Dátum 31.05.2015

V októbri tohto roku sa očakáva mimoriadny samit najvyšších funkcionárov EÚ, kde sa pokúsia dohodnúť konkrétne opatrenia hospodárskeho rastu. Keď k súčasným problémom eurozóny prirátame neschopnosť euroúradníkov zabrániť obrovskej imigračnej vlne utečencov z Afriky, nemôžeme sa čudovať, že náš sen o predbehnutí najvyspelejších ekonomík sveta je skôr utópia. Do tejto kategórie patrí aj predstava, že spoločná mena euro raz môže ohroziť pozície dolára.

Slabé stránky eura

Zatiaľ nemôžeme tvrdiť, že europríbeh je tragédiou ekonomík štátov eurozóny, aj keď sa čoraz hlasnejšie hovorí, že odchod Grécka z nej môže vyvolať reťazovú reakciu, a teda jej rozpad. Pritom grécka ekonomika je v rámci eurozóny bezvýznamná. Navyše sa Gréci dostali do eurozóny skresľovaním východiskových ekonomických ukazovateľov vstupu. Napriek tomu však grécki daňoví poplatníci dnes odmietajú obrovské dlhy splácať z dôvodu, že požičané peniaze išli na oddlženie gréckych bánk v prospech zahraničných veriteľov.

Zavedenie spoločnej meny odstraňuje kurzové riziká v obchodných transakciách. Spotreba a investície sa síce premietli do HDP, a teda vykazovali ako hospodársky rast, ale reálny nárast ekonomiky nenastal, pretože percento nárastu HDP bolo vždy nižšie ako percento nárastu dlhu. Staré dlhy sa nesplácali z pridanej hodnoty v minulosti poskytnutých pôžičiek, ale ďalšími pôžičkami, a tak vlády stratili kontrolu nad peniazmi. V niektorých krajinách eurozóny prekročili dlhy ich ročne vyprodukovanú hodnotu HDP, čím sa obmedzili reálne možnosti ich splatenia, čo sa však netýka slovenskej ekonomiky. Náš verejný dlh je pod 60 percentami ročne vyprodukovaného HDP. Slabé stránky eura sa však prejavili v období hospodárskej a finančnej krízy, čo je len dôsledok existencie nadnárodnej menovej politiky Európskej centrálnej banky, ktorej rovnaká úroková sadzba pre všetky krajiny eurozóny nezodpovedá potrebám národných fiškálnych rozpočtov. Nerovnovážny stav národných ekonomík vplýva na nestabilitu ich politického systému, o čom sme sa mohli naposledy presvedčiť v Grécku.

Pakt konkurencieschopnosti

Súčasná globálna ekonomika sa nachádza v ekonomickej nerovnováhe, pod čím treba rozumieť nerovnováhu v obchodných bilanciách národných ekonomík, nekontrolované pohyby cien energetických komodít a manipulácie s menovými kurzami svetových mien. Riešenie sa hľadá aj v pakte konkurencieschopnosti ako súbore opatrení vo fiškálnej politike členských štátov eurozóny. Jeho obsahom je všetko, čo súvisí s príjmami a výdajmi verejných rozpočtov - rovnaké daňové základy a sadzby, vek odchodu do dôchodku, zvyšovanie platov v závislosti od produktivity práce a napokon aj stanovenie rozpočtových bariér tak, aby sa postupne znižovali deficity verejných financií k národnému HDP. Opatrenia vo fiškálnej politike krajín by však boli nad rámec terajších úniových dokumentov, preto sa pakt podpory konkurencieschopnosti v tejto podobe zatiaľ nerealizoval.