131 ROKOV OSLAVUJEME SVIATOK PRÁCE SLOVENSKÉHO NÁRODA

Roman Stopka: Američania oslavujú vždy Sviatok práce v prvý septembrový pondelok, ktorý má pre nich hlboký význam, históriu i víťazstvo boja za osemhodinový pracovný čas a adekvátnu plácu za ich prácu. Úprimne ma teší, že ľudia v Amerike majú k tomuto sviatku úctu. 

Foto TASR/OLIVER ONDRÁŠ
Dátum 01.05.2021

Na Slovensku sme zvyknutí, že 1. máj je sviatok práce a pripomína si ho takmer celý svet. Slováci si tento rok pripomenuli už 131 raz oslavu sviatku práce slovenského národa. Sviatok práce oslavujú ľudia vo viac ako 80-tich krajinách po celom svete. Prvý máj nie je však len Sviatkom práce, ale má aj cirkevný rozmer. Pre veriacich katolíckej cirkvi je dňom liturgickej spomienky na svätého Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. 

Američania svoj Sviatok práce (Labor Day) narozdiel od nás ale aj v ďalších krajinách majú v septembri. Má nielen iný dátum, ale aj históriu. Američania oslavujú vždy Sviatok práce v prvý septembrový pondelok a začal sa ako prezentácia odborárov. Prvýkrát ho oslavovali na miestnej úrovni, 5. septembra 1882 v New Yorku, na podnet miestnej odborovej organizácie. V meste sa konal obrovský piknik a sprievod, v ktorom sa prezentovali jednotlivé odborárske združenia. Podujatie zožalo veľký úspech a postupne sa rozšírilo i do ďalších miest. Celonárodným sa Sviatok práce stal v roku 1894. 

V súčasnosti oslavujú Američania Sviatok práce predovšetkým piknikmi, stretnutiami s priateľmi a výletmi.  Na Slovensku médiá oslavy sviatku práce dehonestujú a označujú ho za komunistický prežitok, neuvedomujúc si jeho pôvod, či význam slova práca, ktorou sa zatiaľ stále živí väčšina obyvateľov tejto planéty. Na Slovensku pôsobí politická strana s názvom Práca slovenského národa (PSN), ktorá má vo svojom programe pevne zakotvené hodnoty spájajúce sa práve s poctivo pracujúcimi ľuďmi. Predseda strany PSN Roman Stopka uviedol, že pre Američanov má tento sviatok hlboký význam, históriu i víťazstvo boja za osemhodinový pracovný čas a adekvátnu plácu za ich prácu. Úprimne ma teší, že ľudia v Amerike majú k tomuto sviatku úctu. Je to každoročná celonárodná pocta pracujúcim ľuďom, ktorí prispeli k sile, prosperite a rozvoju USA. Žiaľ na Slovensku je poctivá práca znevažovaná a vyhýbanie sa práci je podporované", povedal Roman Stopka. 

Na Slovensku 1. mája 2021 uplynie presne 131 rokov odvtedy, ako sa na dnešnom území Slovenska po prvýkrát oslavoval Sviatok práce slovenského národa. Oslavy sa uskutočnili 1. mája 1890 v Bratislave v areáli Železnej studničky, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok. História sviatku práce sa začala písať pred viac ako 130 rokmi, keď sa odborové zväzy v Spojených štátoch a v Kanade rozhodli, že budú spoločne presadzovať osemhodinový pracovný čas. Za splnenie tejto požiadavky začali 1. mája 1886 generálny štrajk. 

V USA sa do neho zapojilo vyše 300.000 pracujúcich z viac ako 13.000 podnikov. V centre protestov – v Chicagu - malo ulicami pochodovať až 80.000 ľudí. Miestna tlač vtedy písala, že "z vysokých komínov tovární a mlynov nevychádza nijaký dym". Práve v tomto meste prerástol protest 3. mája do nepokojov medzi štrajkujúcimi a štrajkokazmi. Po zásahu polície sa udalosti zmenili na krviprelievanie, šesť osôb bolo zabitých a 50 ťažko zranených. O deň neskôr vybuchla medzi účastníkmi demonštrácie dokonca bomba, ktorá zabila okrem štyroch robotníkov aj sedem policajtov. Po krvavých udalostiach v Chicagu začali úrady s masovým zatýkaním robotníckych predákov. Siedmich vodcov odsúdili v zmanipulovanom procese na trest smrti obesením, jeden dostal 15 rokov väzenia. Na šibenici skončil 11. novembra 1887 aj jeden z organizátorov štrajku August Spies, ktorý krátko pred vykonaním popravy stačil zakričať: "Príde čas, keď bude naše ticho silnejšie ako hlasy, ktoré dnes zaškrtíte!" 

Tri roky po krvavom potlačení demonštrácií robotníkov sa v júli 1889 zišiel v Paríži zakladajúci kongres II. Internacionály. Na pamiatku obetí udalostí v Chicagu vyhlásil 1. máj za medzinárodný Sviatok práce. "Nech robotníci vystúpia vo všetkých krajinách a vo všetkých mestách tak, ako im to dovoľujú vnútorné pomery," stálo v uznesení kongresu. Prvý máj sa stal po prvý raz dňom boja za skrátenie pracovného času v roku 1890. Po celom svete sa konali demonštrácie a štrajky, účastníci ktorých požadovali osemhodinový pracovný čas. Robotníci vyšli do ulíc napríklad v Rakúsko-Uhorsku, v Taliansku, vo Francúzsku, v Španielsku, v USA i v ďalších krajinách. Na britských ostrovoch sa tak stalo v nedeľu 4. mája.

Hoci má 1. máj ako Sviatok práce svoje korene v Spojených štátoch, tam sa neujal. Američania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) v septembri – vždy v prvý septembrový pondelok. Začal sa ako prezentácia odborárov, pričom prvýkrát ho oslavovali na miestnej úrovni 5. septembra 1882 v New Yorku, na podnet miestnej odborovej organizácie. V meste sa konal obrovský piknik a sprievod, v ktorom sa prezentovali jednotlivé odborové združenia. Podujatie zožalo veľký úspech a postupne sa rozšírilo i do ďalších miest. Celonárodným sa stal Sviatok práce v USA v roku 1894.

Prvý máj nie je však len Sviatkom práce, ale má aj cirkevný rozmer. Pre veriacich katolíckej cirkvi je dňom liturgickej spomienky na svätého Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Kňazi v kázňach spravidla pripomínajú význam a hodnotu práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza starozákonná Prvá kniha Mojžišova.  V roku 1870 pápež Pius IX. oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za patróna – ochrancu katolíckej cirkvi, a v roku 1955 pápež Pius XII. zasvätil sv. Jozefovi 1. máj ako patrónovi robotníkov. 

 

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.