70 ROKOV NATO NEOSLAVOVALO

K zlatým klincom súčasnej mediálno-politickej manipulácie v hlavnom prúde patrí mýtus o NATO ako najúspešnejšom vojenskom pakte možno aj v celých dejinách. Musí preto nielen ďalej pôsobiť, ale sa aj rozširovať.

Len sa akosi „zabúda“, že v týchto skvelých dejinách NATO flagrantne porušilo medzinárodné právo pri niekoľkomesačných bombardovaniach Juhoslávie v roku 1999 a Líbye v roku 2011.

Len sa akosi „zabúda“, že v týchto skvelých dejinách NATO flagrantne porušilo medzinárodné právo pri niekoľkomesačných bombardovaniach Juhoslávie v roku 1999 a Líbye v roku 2011. Nespomína sa ani neúspech už vyše 17-ročného pôsobenia paktu v spojení s USA vo vojne v Afganistane, kde je dnes Taliban rovnako silný, ak nie silnejší, ako bol na jej začiatku. Všemožne sa „ututláva“ operácia Gladio, ktorú udržiavali tajné služby v európskych členských štátoch v spolupráci so CIA od začiatku päťdesiatych do konca osemdesiatych rokov minulého storočia. Mala teroristický charakter, pričom sa počítalo s jej uskutočňovaním aj na území západných štátov, ktoré neboli v NATO.

Politická schizofrénia

Pred desiatimi rokmi „veľkosť“ NATO potvrdzovali veľkolepé oslavy 60. výročia jeho vzniku na pompéznom samite 27 členov, ktorý sa prvýkrát konal v dvoch štátoch – Francúzsku (Štrasburg) a Nemecku (Kehl a Baden-Baden). Hostili ho prezident Nicolas Sarkozy a kancelárka Angela Merkelová. Zúčastnilo sa na ňom ďalších sedem prezidentov (na čele s Barackom Obamom z USA, medzi nimi bol aj náš Ivan Gašparovič) a 17 premiérov (na čele s Gordonom Brownom z Veľkej Británie). Jedine Island, ktorý nemá vojsko, bol zastúpený ministrom zahraničných vecí.

Pokryteckým leitmotívom stretnutia bola idea európskej spolupráce. Možno sa tým skrýva aj neskorší prechod takmer k politicky schizofrenickému uvažovaniu mnohých vedúcich predstaviteľov štátov EÚ, ktorí ju skoro vždy jedným dychom spomínajú s NATO. Ich kritika EÚ patrí pomaly k politickému bontónu, ale kritika NATO je tabu. Možno uviesť maďarského premiéra Viktora Orbána či plejádu predstaviteľov súčasnej vlády v Poľsku. Kritike NATO sa vyhýba aj grécky premiér Alexis Tsipras a ďalší socialistickí či sociálnodemokratickí politici. Nakoniec paradoxom liberálov všetkých odtieňov je, že patria k fundamentalistickým stúpencom paktu.

Kritika EÚ patrí pomaly k politickému bontónu, ale kritika NATO je tabu.

NATO, ktoré má v súčasnosti už de facto 29 členov (v júni 2017 pribudla Čierna Hora a na spadnutie je oficiálne prijatie Severného Macedónska), však na existenciu potrebuje dnes solidaritu minimálne tak ako zbrane, vojakov a peniaze. V jej mene robí hlavný mediálno-politický prúd infantilnú, ale sofistikovanú kampaň NATO ako nedotknuteľnej posvätnej kravy, ktorú treba posilniť obrazom dojemnej nerozbornej spolupráce v Európe i cez Atlantik.

Obavy z blamáže

Pri 70. výročí založenia neboli schopní znovu ustrojiť veľký humbug nielen na najvyššej úrovni vedenia paktu, ale ani najzarytejší „NATOfilovia“ skrížení s amerikanofilmi na Slovensku (dokonca ani v Poľsku). Ešteže si aspoň lokajsky pripomínali výročia vstupu do NATO – ČR, Maďarska a Poľska dvadsiate a v Bulharsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Rumunsku, Slovensku a Slovinsku pätnáste. Problém, o ktorom sa nerado hovorí – úpadok jednoty a chýbajúci fiktívny konsenzus na prianie Washingtonu, má však viacero príčin.

Nespočívajú len v teatrálnosti Donalda Trumpa, ktorý je schopný kedykoľvek urobiť nediplomatický či nactiutŕhačský výkrik alebo krok. Možno pripomenúť, ako „prepočul“ ponuku na podanie rúk pri prvej návšteve Angely Merkelovej u neho v marci 2017. Pri účasti na samite NATO v Bruseli v júli 2018 „spojenci“ tŕpli, čo všetko im Donald Trump vyvedie po tom, čo urobil na samite G7 predchádzajúci mesiac v Kanade. Zaskvel sa však len výrokom o potrebe vydávať na vojenské účely nie dve, ale až štyri percentá HDP. Zdesenie „NATOfilov“ vyvolal najmä tým, že označil pakt za zastaraný a zapochyboval o jeho zmysle (najmä ak nebudú chcieť v Európe nakupovať americké vojenské výrobky). Nedá sa to potvrdiť nijakým oficiálnym stanoviskom, ale zrejme obavy z blamáže v súvislosti s možným konaním a vyjadrovaním súčasného prezidenta USA charakter osláv ovplyvnili.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne