AFGANSKÝ NEÚSPECH USA

V deformovanom a mätúcom záujme médií hlavného prúdu o koronakrízu sa dostali medzinárodnopolitické témy do pozadia. V USA sa však musí v zostrujúcom sa boji pred prezidentskými voľbami (mali by byť 3. novembra) venovať pozornosť horúcim problémom, s ktorými už roky zápasí ich zahraničná a bezpečnostná politika.

Zhoršila sa pozícia Donalda Trumpa, ktorému začína škodiť koronavírusový chaos lomcujúci spoločnosťou v USA. Na vznikajúce problémy vládca Bieleho domu reaguje po svojom. Siaha pri tom k výmyslom i klamstvám a snaží sa „dokázať“ obnovenú veľkosť USA pod jeho vedením a rázne konať vo svete. Trápne je obviňovanie Číny zo zodpovednosti za vypuknutie koronakrízy, ktoré sa pre neho z viacerých dôvodov nemusí skončiť dobre.

Hra na mierotvorcu

Poukážeme na dlhodobý problém, ktorý už roky jatrí spoločnosť v USA. Donald Trump opäť svojsky usúdil, že v záujme zisku hlasov voličov by mohol dosiahnuť „úspech“ v afganskej vojne. Vo falošných rolách, ktoré rád hrá pre americkú i svetovú verejnosť, sa tentoraz opäť pokúsil zahrať na mierotvorcu.

Ide totiž o najdlhšiu vojnu (samozrejme, nevyhlásenú) v dejinách USA bez toho, aby v nej čokoľvek pozitívne dokázali či dosiahli. Už roky je zrejmé, že vojna je pre Washington stratená (kriticky na to poukazujú americkí odborníci z oblasti medzinárodných vzťahov). Hlavným problémom je, ako odísť z Afganistanu bez „straty tváre“. Okrem toho sa do vojny nechali „navliecť“ aj desiatky väčších či menších spojencov USA (vrátane Slovenska) a NATO a tí akosi tiež nechcú pripustiť, že sa takmer 20 rokov podieľali na bezvýslednej vojne za cenu straty mnohých životov a veľkých výdavkov.

Podľa kritérií vojensko-politického šmelinárstva, ktoré je špecifickou líniou politiky, Donald Trump prišiel na to, že z tejto vojny peniaze pre USA nevytlčie. V roku 2020 došlo k zníženiu podpory Washingtonu pre Afganistan o jednu miliardu dolárov a podobný krok sa chystá aj na budúci rok. Peniaze sú hlavným dôvodom stiahnuť sa z vojny, čo však vládca Bieleho domu nemôže naplno povedať, lebo problém sa stal za tie roky príliš zamotaným a utiecť odtiaľ ako z bitky v krčme sa nedá. Nejde preto o žiadny mierumilovný čin či radikálnu zmenu postoja USA k riešeniu problémov medzinárodnej bezpečnosti, ale len o ďalší pokus urobiť niečo s touto nepríjemnou záležitosťou. USA si v šírení chaosu vo svete prichystali pascu aj pre seba.

Spupná idea

Najhoršia je otázka, načo sa vlastne v Afganistane už takmer 19 rokov bojuje, keď hlavný dôvod vojny – Taliban – nebol porazený? Zjednodušene možno dokonca povedať, že v súčasnosti je prinajmenšom taký silný, ako bol na začiatku vojny v roku 2001. Napriek všetkej kontroverznosti tejto organizácie považovanej za teroristickú sa dnes bez nej problémy Afganistanu nedajú riešiť. Ide o zvláštnu teroristickú organizáciu, lebo pôsobí len na území Afganistanu a Pakistanu a útočí proti prítomnosti (západných) cudzincov a ich prisluhovačov na tomto území. Aktivity Talibanu však kruto zasahujú miestne obyvateľstvo.

Základný fakt, ktorý treba zdôrazniť, je, že vojna sa začala porušením medzinárodného práva. Išlo totiž o uplatnenie jedného z arogantných a pochybných pohľadov na riešenie problémov medzinárodnej bezpečnosti, ktorými sa politika USA v 21. storočí len tak hemží. Bola to spupná idea Georgea Busha ml., že Washington nebude rozlišovať medzi teroristickými organizáciami a národmi alebo vládami, ktoré ich budú ochraňovať.

Svet bol otrasený udalosťami 11. septembra 2001, a tak sa nenašla významnejšia medzinárodnopolitická sila, ktorá by niekoľko týždňov po nich poukázala na nesúlad takéhoto konania s medzinárodným právom. Západ, najmä rozširujúce sa NATO (ktoré k svojej existencii potrebuje napätie, chaos a konflikty ako soľ) urobili všetko pre to, aby sa tento krok stretol s podporou verejnej mienky nielen doma (vojnu proti Afganistanu v októbri 2001 podporovalo až 88 percent Američanov), ale aj vo svete.

Pod tlakom okolností

Vláda Talibanu dostala ultimátum, aby vydala Usámu bin Ládina a prestala podporovať teroristov. Kábul spočiatku žiadal dôkazy o jeho účasti na útokoch. Neskôr – v polovici októbra, teda už po začiatku vojny – pod tlakom okolností súhlasil s tým, že bin Ládina vydá do Pakistanu, čo George Bush ml. odmietol. Nie je však jasné, či by to Kábul dokázal aj skutočne urobiť.

Washington na čele s Bushom ml. totiž zúfalo potreboval niečo urobiť, aby ukázal svoju „silu“, lebo reakcia na udalosti 11. septembra dokazovala nepripravenosť (neschopnosť?) najväčšej a technicky najlepšie vybavenej vojenskej mašinérie na svete na zvládnutie takýchto situácií. Začiatok vojny 7. októbra 2001 bol spojený s mohutným bombardovaním Afganistanu (za podpory Veľkej Británie). Operácia Trvalá sloboda verná svojmu menu „trvá“ dodnes, ale slobodu „à la USA“ nepriniesla.

V decembri 2001 bola rezolúciou č. 1386 Bezpečnostnej rady OSN ustanovená vojenská misia Medzinárodné bezpečnostné podporné sily (International Security Assistance Force, známe pod skratkou ISAF), čo vojenskú prítomnosť v Afganistane medzinárodnoprávne zlegalizovalo. V roku 2003 za nejasných okolností vedenie misie prevzalo NATO. Misia trvala do decembra 2014 a už v januári 2015 bola nahradená novou vojenskou misiou Rozhodná podpora (Resolute Support) pod vedením NATO, na ktorej sa zúčastňujú aj ďalšie štáty. V jej rámci sa má uskutočňovať výcvik, poradenstvo a podpora afganských ozbrojených síl. Jej stav bol určený na 12-tisíc vojakov a špecialistov.

Do misie ISAF sa rôznym spôsobom zapojilo vyše 50 štátov a v čase jej najintenzívnejšieho pôsobenia v nej bolo okolo 130-tisíc vojakov. V misii Rozhodná podpora sa v roku 2018 početný stav zvýšil až na 16 500 osôb. V súčasnosti sa počet po rokovaniach s Talibanom znížil, ale aktuálne údaje neboli zverejnené.

Množstvo protirečení

Doplníme, že v Afganistane pôsobí aj nevojenská – politická misia OSN – UNAMA (United Nations Assistance Mission in Afghanistan), Podporná misia OSN pre Afganistan. Bola ustanovená rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1401 z 28. marca 2002 na základe žiadosti afganskej vlády o pomoc pri položení základov trvalo udržateľného mieru a rozvoja. Vedúci misie je aj špeciálnym predstaviteľom generálneho tajomníka OSN pre Afganistan. Funkciu od marca tohto roku vykonáva kanadská diplomatka Deborah Lyonsová. Len na porovnanie s veľkosťou vojenských misií v Afganistane – v decembri 2018 mala UNAMA 1 211 príslušníkov, z čoho bolo 311 zahraničných.

Nebudeme rozoberať detaily vývoja afganskej vojny, v ktorých nájdeme mnoho protirečení. Poukážeme na to, že súčasťou pôsobenia USA je okrem vojenskej intervencie aj zasahovanie do politického života Afganistanu. Samostatnou kapitolou afganského problému je vláda v Kábule, ktorá bola nastolená za pomoci USA. Voľby prezidenta sa od roku 2004 uskutočňujú pravidelne každých päť rokov. Prezidentom je od septembra 2014 Ašraf Ghaní (časť štúdií skončil v USA a v rokoch 1991 – 2001 pôsobil vo Svetovej banke). Vláda, vnútri ktorej je viacero sporov, nemá pod kontrolou značnú časť územia štátu (niektoré pramene tvrdia, že to v posledných rokoch nie je ani jeho polovica). K veľkým problémom patrí aj korupcia a neprehľadnosť politiky, v ktorej sa stráca väčšina pomoci prichádzajúcej z USA. Dlhotrvajúcu vojnu sprevádzajú mnohé sociálnopatologické procesy.

Útoky na cudzincov

Vo vojne padlo podľa údajov na webovej stránke Icasualties.org viac ako 3 500 zahraničných vojakov (medzi nimi aj traja zo Slovenska), z nich bolo vyše 2 400 z USA. Mnohí sa stali obeťami útokov príslušníkov afganských ozbrojených síl na „cudzincov“. V správe Watsonovho inštitútu pre medzinárodné a verejné záležitosti na Brown University v Providence (USA) sa uviedlo, že v Afganistane prišlo do októbra 2019 o život aj vyše 3 800 kontraktorov (zo súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností).

Podľa oficiálnych údajov Ministerstva obrany USA do septembra 2019 stála táto vojna 778 miliárd USD. Viaceré nezávislé zdroje v súvislosti s ďalšími sprievodnými výdavkami však uvádzajú celkové náklady na vojnu okolo 2 000 miliárd dolárov.

K najsmutnejším údajom patria civilné obete. V spomínanej správe Watsonovho inštitútu sa odhadovalo, že do októbra 2019 zahynulo vo vojne najmenej 43-tisíc civilistov. Na obetiach sa podieľa nielen Taliban, ale aj zahraniční vojaci a afganské vládne sily. V roku 2019 prišlo podľa údajov OSN o život vyše 3 400 ľudí. V prvom štvrťroku 2020 prišlo síce k poklesu počtu obetí na najnižšiu úroveň od roku 2012, ale aj tak to bolo 533 zabitých (z toho viac ako 150 detí), čo ukazuje na potrebu mieru v Afganistane.

Útek z bojiska

Negatívnym sprievodným javom vojny je aj rast produkcie narkotík. Afganistan sa už v minulom desaťročí stal na svete najväčším producentom ópia, ktoré prúdi najmä do Európy. V roku 2017 sa jeho výroba odhadovala na 9 900 ton.

Po zložitých rokovaniach USA s Talibanom sa 29. februára 2020 podpísala podmienečná mierová dohoda, podľa ktorej sa majú stiahnuť zahraniční vojaci do 14 mesiacov, ak Taliban dodrží stanovené podmienky. Už na druhý deň afganská vláda, ktorá sa na dohode nepodieľala, uviedla, že takáto dohoda si bude vyžadovať ďalšie rokovania.

Ako vždy, aj výsledky týchto rokovaní Donald Trump prezentoval s veľkým humbugom ako historický úspech, ale mnohé zdroje ich hodnotia ako priznanie porážky USA či ich útek z bojiska. Dochádza síce k sťahovaniu časti síl USA i ďalších štátov z Afganistanu, ale zistilo sa, že nijaké plány na úplné stiahnutie zatiaľ nie sú (a možno to washingtonský establišment či deep state vôbec nechcú).

Situácia je naďalej napätá, Taliban zostal aktívny, dochádza k rôznym zrážkam. Boj v prezidentských voľbách v USA a pohľad na svet cez ne mier do Afganistanu ani teraz neprinesie. Je na hlboké zamyslenie, prečo príklad USA tak silne priťahuje mnohých politikov v EÚ, ako aj novú slovenskú vládu.

(Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave)

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne