AGENTI CUDZIEHO VPLYVU

Tretí sektor verne slúži zahraničných chlebodarcom

Foto TASR/MARTIN BAUMANN
Dátum 30.05.2017

Po rokoch v centre toho, čo sa dnes kolokviálne nazýva informačná vojna, som dávno dospel k záveru, že euroatlantické mimovládky u nás fungujú ako hybrid spravodajskej služby a propagandistickej kancelárie zahraničnej mocnosti. Tento názor môže pôsobiť dramaticky – a na dramatizovanie tu predsa máme ich s konšpiračnými teóriami o všadeprítomných ruských agentoch – no ich činnosť a prepojenia hovoria za všetko.

Koordinovaná propaganda

Ich aktivity majú dva rozmery. Prvý je smerovaný dovnútra a spočíva v snahe ovplyvniť myslenie Slovákov cez sponzorované kampane najmä na sociálnych sieťach. Vyhranené pohľady na geopolitiku a imigráciu sú najčastejším atribútom rôznych propagandistických videí a dokumentov, ktoré mimovládky publikujú. To sa často deje v spolupráci so štátnym aparátom a mainstreamovými médiami. Druhý rozmer činnosti euroatlantických neziskoviek je smerovaný von. Tak vznikajú rôzne podrobné zložky písané v angličtine, s cieľom informovať zahraničných chlebodarcov o situácii na Slovensku a dodať tak príslušným kádrom potrebné informácie. Pre maďarský think tank Political Capital takúto správu za GLOBSEC PI najnovšie vypracovali Radovan Bránik a Grigorij Mesežnikov. Kvalita podobných analýz je diskutabilná, keďže medzi hrozby pre geopolitickú rovnováhu v strednej Európe analytici z nejakého dôvodu zaradili aj moju satirickú stránku, o ktorej, samozrejme, predložili zmes poloprávd a dohadov. Do hľadáčika tretieho sektora sa dnes dostane ktokoľvek, kto si dovolí odkloniť sa od presne nalinkovaných globalistických hodnôt. V poslednom čase je pravidelným terčom útokov Matica slovenská, o ktorej napísala pamflet ďalšia GLOBSEC-árka Katarína Klingová, absolventka sorosovskej Stredoeurópskej univerzity v Budapešti.

Nejasné financovanie

Najväčším problémom týchto snáh je ich hlboko pokrytecká povaha. Na jednej strane sa treťosektoroví rytieri v euroatlantickej zbroji hrajú na bojovníkov za transparentnosť a lovcov agentov platených z Ruska, no na druhej strane reagujú podráždene vždy, keď príde reč na ich vlastné financovanie. GLOBSEC PI nám do uzávierky neodpovedal na otázku, akým finančným príspevkom ich spoločné aktivity s Jurajom Smatanom sponzoruje grantová schéma amerického kongresu NED. Bývalý GLOBSEC-ár Jaroslav Naď, ktorý v súčasnosti vedie think tank Slovak Security Policy Institute, zas rázne odmietol prezradiť bližšie informácie o financovaní svojej neziskovky. Ironicky sa tak stalo pod príspevkom SSPI na Facebooku, ktorý rozoberal, ako má vyzerať transparentné médium. Neskôr začal Naď mazať akékoľvek ďalšie komentáre, kde sa ho používatelia pýtali na finančné pozadie jeho mimovládky, čo nebolo prekvapujúce. Mazanie nepríjemných otázok a akejkoľvek polemiky je na sociálnych sieťach bežná prax slovenského tretieho sektora. Preto je zarážajúce, že štát naďalej spolupracuje s takými ostro jednostranne zameranými a očividne machiavellistickými organizáciami, o ktorých sa verejnosť ani nemá šancu dozvedieť, koho záujmy zastávajú. Povinnosť viesť si transparentný účet je to najmenšie, čo si v súvislosti s mimovládkami môžeme v záujme objektivity priať.