AGRESÍVNE NATO V POBALTÍ

Ako vnímate skutočnosť, že Slovenská republika sa pod vedením ministra obrany SR Petra Gajdoša stala ,,ťahúňom “ zámeru v rámci V4 vyslať pod hlavičkou NATO výcvikové jednotky do Pobaltia? 

Krajiny Vyšehradskej štvorky predstavili 14. júna na rokovaní Severoatlantickej rady členských krajín NATO svoj spoločný zámer vyslať v roku 2017 výcvikové jednotky do Pobaltia. Každá krajina prispeje jednotkou vo veľkosti roty, čiže asi 150 vojakmi, ktorí sa budú striedať po troch mesiacoch. Ako prví by mali v Estónsku, Litve a Lotyšsku pôsobiť českí vojaci, následne slovenskí, maďarskí a nakoniec poľskí. „V oblasti obrany a ochrany východného krídla aliancie urobila Vyšehradská štvorka významné rozhodnutie. Je to náš spoločný príspevok k bezpečnosti a zároveň príklad vynikajúcej regionálnej spolupráce, pretože sme dospeli k zhode naozaj veľmi rýchlo,“ povedal minister obrany Peter Gajdoš (nominant SNS), ktorý je podľa mnohých ťahúň tejto myšlienky. Je otázne, prečo aliancia ukrývajúca sa za mierové úmysly neposilňuje skôr južnú hranicu Európy, ktorá je reálnou bezpečnostnou hrozbou z hľadiska nekontrolovateľného prílevu imigrantov z Turecka. Ešte väčšia záhada však je, prečo sa Slovensko a ostatné krajiny V4 nechali opäť zmanipulovať záujmami Spojených štátov a neuvážene sa stavajú do prvej línie proti Rusku.


Vladimír Putin
prezident Ruskej federácie

Severoatlantická aliancia stupňuje svoju agresívnu rétoriku a čoraz viac sa približuje k našim hraniciam. Prítomnosť vojsk NATO v Pobaltí jednoznačne chápeme ako ohrozenie našej bezpečnosti. Táto situácia si vyžaduje posilniť obranyschopnosť Ruskej federácie. Chceme zachovať rovnováhu vojenských síl v Európe, nebudeme však vyvolávať nové preteky v zbrojení. Sme pripravení viesť dialóg o celosvetovej, kolektívnej bezpečnosti. Západ však tieto naše snahy neoceňuje, naopak, odpovedá na ne čoraz väčšou agresiou. Slepá viera vo vlastnú výnimočnosť a neomylnosť, snaha o vládu nad celým svetom priviedli k najväčšej tragédii 20. storočia – druhej svetovej vojne.


Vladimir Žirinovskij
predseda Liberálno-demokratickej strany Ruska (LDPR)

Situácia sa po 75 rokoch opakuje. Predtým stáli pri našich hraniciach nemecké vojská, dnes sú tam rozmiestnené vojská NATO. Aký je rozdiel medzi rokmi 1941 a 2016? Hitler však nezašiel až tak ďaleko, aby zabránil sovietskym športovcom prísť na olympiádu. Som presvedčený, že nová operácia Barbarossa je už pripravená!


Jaroslav Paška
poslanec NR SR (SNS)

Pobaltské krajiny sa už dlhší čas dôrazne domáhajú posilnenia „aliančnej“ ochrany ich územia. Ak slovenské ministerstvo obrany (na ich žiadosť) akceptovalo poľsko-českú iniciatívu realizovať výcvik spoločnej zložky pozemných síl krajín V4 u nich, v Pobaltí, postupovalo síce v súlade s európskou obrannou stratégiou, ale na hranici únosnosti. Trojmesačnou rotáciou personálu sa totiž NATO pokúša formálne maskovať porušenie dohôd s Ruskom, ktoré mu neumožňujú rozmiestnenie stálych základní v tomto regió­ne. Súhlasím s nemeckým ministrom zahraničných vecí F. W. Steinmeierom, ktorý 18. júna alianciu varoval pred prílišným sústreďovaním sa na zastrašujúce opatrenia proti Rusku. Verím, že Peter Gajdoš sa ako minister obrany SR stane skôr „ťahúňom“ v obnovovaní obranyschopnosti nášho štátu a sfunkčnení jeho zdecimovanej armády.


František Škvrnda
vysokoškolský pedagóg (Fakulta medzin. vzťahov EU) a bezpečnostný analytik

SR týmto krokom ďalej opúšťa svoju národnú identitu a v záujme lojálnosti k falošnej solidarite sa pripája k akciám, ktoré sú nezmyselné. Navyše V4 (ktorú možno označiť aj za pohrobka havlovskej zahraničnej – rozumej prowashingtonskej – politiky) sa stáva malým baranidlom NATO. Odmena za takéto konanie v dejinách bola vždy sporná a prinášala kontraproduktívne výsledky. Nie je jasné, o akú výcvikovú jednotku pôjde (čo, prípadne koho by mala „cvičiť“) a 150 vojakov (koniec koncov ani jedna brigáda) na rozložení síl nič nezmení. Ide o prázdne gesto, ktoré k bezpečnosti SR, V4 ani celého priestoru strednej a východnej Európy v súčasných podmienkach ničím neprispeje. Iste však poteší USA.


Genmjr. v. v. Emil Vestenický
armádny odborník

Zaujímavé je pozorovanie, že natovskí politici aj pronatovskí publicisti vytrvalo opakujú frázu, že nechcú novú studenú vojnu s Ruskom, ani sa nesnažia zatlačiť Rusko do kúta. Krátky pohľad na mapu však dokazuje, že ich nástupný priestor proti Rusku je dnes výhodnejší, než aký mal Hitler v roku 1941. A to neberiem do úvahy fakt, že Ukrajina sa sama ponúka do protiruskej koalície a dnešné vojenstvo disponuje prostriedkami neporovnateľnými s vtedajšími a nepretržito ich zdokonaľuje. Z historických príkladov vieme, že klam je súčasť zahraničnej politiky. Vierolomnosť vrcholových politikov veľmocí je samozrejmá, ak prináša jednostrannú výhodu. Náš príspevok k posilneniu protiruskej koalície je skôr propagačný, a tak dúfajme, že v odvetných opatreniach bude ruská strana k nám veľkorysá.


Ján Čarnogurský
právny expert a predseda Slovensko-ruskej spoločnosti

Viem si predstaviť, akému tlaku bolo vystavené Slovensko pri vzniku tohto zámeru. Asi sa mu nemohlo celkom vyhnúť, tým viac, že ide o tzv. výcvikové jednotky. Slovenský minister obrany sa však nemal tlačiť do popredia tohto zámeru. Mal poukázať na riziká spočívajúce v tom, že vyslanie takejto jednotky zvyšuje napätie na hranici s Ruskou federáciou. Zo slovenského hľadiska sa dá odôvodniť, prečo sa Slovensko na zvyšovaní napätia s Ruskom nechce zúčastniť. Slovensko samo asi nemá silu, aby sa vzoprelo zámeru vyslať jednotky do Pobaltia, ale možno by sa dalo diplomaticky dohodnúť s Maďarskom a Českom, že tam jednotky nebudeme vysielať. Keby sme neboli členom NATO, takýto zámer by pre nás vôbec nevznikol. Zdá sa, že dozrieva čas, aby sme preskúmali možnosti nášho vystúpenia z NATO.


Roman Stopka
podnikateľ

Minister Gajdoš je súčasť koaličnej vlády a ako stranícky nominant nemôže byť príčinou rozkolu. Sústrediť pozornosť len naňho je plytké. Členstvo v NATO prináša so sebou záväzky, ktoré sa nedajú meniť zo dňa na deň, ani tak ľahko odrieknuť, ako si to predstavujú pouliční rečníci. Mimochodom, dnes sú oveľa kritickejší ako v roku 2004, keď presadzovali vstup do NATO. Ale každá osobnosť našej politickej scény by mala žiť v pravde. Situácia, v ktorej sa SR ocitla, si vyžaduje podstatné a prezieravejšie politické zámery aj signály, ktoré by sme mali vyslať do sveta, kým je ešte čas. Silné Rusko našim spojencom nevyhovuje, lebo je brzda ich ambícií, slabé bude zdroj drancovania surovín. Kde sa chce ocitnúť občan SR, aby mal prospech? Myslím si, že sa treba usilovať
o pravdu a nie cudzie chcenie.