AGRESÍVNI PROGRESÍVCI

Máme vraj privysoké dôchodky, priatelia. Nevšimli ste si to? Urobil to za vás ekonóm Tomáš Hellebrandt, kandidát s číslom 25 za Progresívne Slovensko. Na jednej z besied zašušlal: „Ak hovoríme o nejakých zdrojoch v sociálnom systéme, tak by som sa prihováral, aby sme ich hľadali v rámci tohto balíka nejakým spravodlivejším rozdelením aj vo vzťahu k ľuďom v odkázanosti.“ Na otázku a konštatovanie moderátorky: „Vy by ste chceli znížiť dôchodky a dať viac na odkázanosť? To hádam nie, u nás sú dôchodky podpriemerné,“ reagoval: „Nie sú, v porovnaní s HDP dávame na dôchodky viac ako priemer EÚ.“

A kto je tento Hellebrandt? Vyštudoval ekonómiu na Oxfordskej univerzite a London School of Economics, pôsobil ako analytik v Bank of England a v jednom z popredných think tankov v USA. Po návrate pracoval na ministerstve financií, v lete 2022 však podal výpoveď „na protest proti spolupráci ministra financií Matoviča s fašistami“(?). V PS sa venuje trhu práce a sociálnym politikám. Ako sám píše, na Slovensko sa vracal s odhodlaním prispieť k úsiliu „posunúť ho smerom k vyspelým západným demokraciám s výkonnou ekonomikou a vysokou kvalitou života“. A zároveň uvádza, že „je hrdým príslušníkom dúhovej komunity“. Nuž k tomu len toľko, že na internete sa dá nájsť video z jeho svadby, kde sa vydával(?) či ženil(?) s mužom trochu tmavšej pleti a ich prvý mladomanželský tanec sa skončil za jasotu prítomných vrúcnymi bozkami.

Takže toto je podľa PS budúcnosť Slovenska. Toto je budúcnosť našich dôchodcov a našich detí? To naozaj?

Bruselské témy

Našťastie, v septembrových voľbách kandidujú aj iné strany, ktoré až na výnimky nemajú to šťastie, aby im volebné preferencie dvíhali súkromné prieskumné agentúry. (Tu by mala nastať v budúcnosti náprava: predpovedať výsledky volieb by mala iba a len štátna agentúra pod dohľadom napr. Ústavného súdu!) Súkromné agentúry viac-menej umelo vyrábajú a dvíhajú na piedestál úspešnosti práve médiami a Grasalkovičovým palácom protežovaných agresívnych progresívcov. Našťastie, kandidujú aj strany, ktoré zásadne odmietajú Bruselom presadzované „moderné hodnoty západnej Európy“: LGBTI+ agendu, zbrane na Ukrajinu, nezmyslený zelený pakt (Green Deal), prílev imigrantov či legalizáciu drog, čo sú všetko bruselské témy. Preč sú časy, keď EÚ sľubovala byť priestorom pre voľný pohyb ľudí, tovaru a peňazí – a nič viac. Pritom práve pod vplyvom EÚ chcú progresívni liberáli „supermódnu LGBTI+ agendu“ ochrániť trestnoprávne, chcú zaviesť nový trestný čin, ktorý by sa parafrázujúc dal nazvať ako „zlý pohľad na čudáka, ktorý nevie, či je muž alebo žena alebo motorová píla“. No zisťujeme, že už teraz akoby malo byť u nás trestným činom otvorene hovoriť, že šíreniu LGBTI+ propagandy zamedzíme – takéto plagáty prekážajú určitým mimovládkam, ktoré sú až po uši v kampani.

Propagátori západných hodnôt

A títo propagátori „západných hodnôt“ o ekonomických a sociálnych témach toho veľa nevedia, aj keď sa správajú ako všetko objímajúci mudrci. Nevedia, ba ani nešípia, o čom hovoria. Keď napríklad ich expert na dopravu – možno budúci minister dopravy – by chcel obmedziť električkovú dopravu na Šancovej ulici v Bratislave, po ktorej v skutočnosti nijaké električky nejazdia. Napokon, ich bývalá podpredsedníčka, dnes ešte správkyňa Grasalkovičovho paláca, vonkoncom nepozná Slovensko, nevie, kde máme vodné elektrárne. Jednu z nich zrejme videla vo Vojanoch, kde však vyrábajú elektrinu z uhlia. Vyskúšal ju jej „veľmi dobrý priateľ“, ktorému sa v angličtine pre ňu priliehavo hovorí „bosom friend“ („bosom“ je v angličtine poprsie), kyjevský vodca v zelených maskáčoch. Možno však pre Slovensko dobre, po skúsenostiach s jednou z ukrajinských vodných elektrární, že mu nedokázala prezradiť, že našu najväčšiu vodnú elektráreň máme v Gabčíkove...

Voľby budú čoskoro a ich víťazi budú mať čo robiť, aby napravili katastrofálne dôsledky trojročnej vlády nedoukov a hlupákov, naslepo prisluhujúcich Bruselu. Tí totiž za tri roky stihli masívne zadlžiť Slovensko. Kým do roku 2018 bolo slovenské zadlženie na jedného občana 8,5 tisíca eur, dnes je 12-tisíc eur, čo je takmer o tretinu viac. Miliardy minuli na špáranie sa nosoch (v rámci nezmyselného testovania covidu), na neoverené vakcíny, o ktorých mnohí západní nositelia Nobelových cien hovoria dokonca ako o „biologických zbraniach“, na rozdávanie peňazí trikrát zaočkovaným dôchodcom alebo na lotériu pre očkovaných. A koľkože to miliárd sme bez náhrady darovali Zelenskému a spol.? Ono vtedajší premiér a potom minister financií, Igor z Trnavy, rád rozdáva z cudzieho a hodlá tak urobiť aj po blížiacich sa voľbách. Vyhráža sa, že do koalície nepôjde s nikým, kto nepodporí „jeho atómofkový nápad“ rozdať za účasť na voľbách po 500 eur. Iný svoj nápad hraničiaci s volebnou korupciou – 79 „fiatočiek 500“ pre bojovníkov „proti mafii“ – už rozbehol.

Ohrozené dôchodky

Súčasná úradujúca vláda so silným „progresívnym nádychom“ sa zamýšľa nad tým, ako riešiť enormný štátny dlh, ktorý spôsobili ich predchodcovia, tváriaci sa dnes ako do nohy opoziční anjeličkovia. Hoci nimi schválený štátny rozpočet na tento rok má „vyprodukovať“ dlh vo výške 7 mld. eur. Nahlas rozmýšľajú o zvýšení niektorých daní, ale aj o zrušení 13. dôchodku či príspevku pri narodení dieťaťa. Našťastie, podľa prieskumov možný víťaz volieb Robert Fico hovorí, že nepodporí zníženie dosiahnutých sociálnych štandardov, že ústavne zastropuje vek odchodu do dôchodku, čo matovičovsko-hegerovsko-sulíkovsko-čaputovské sily už stihli zrušiť. A verejné financie bude chcieť ozdraviť prísnou solidaritou bohatých s chudobnejšími. Pritom bude treba riešiť akútne problémy v zdravotníctve, chrániť 400-tisíc majiteľov hypotekárnych úverov či zamedziť rastu cien energií od nového roka. A skade vziať na to peniaze? Nezvýšiť výdavky na obranu na dve a viac percent z HDP, čo prisľúbila pani z paláca na aktíve NATO vo Vilniuse, a naopak, zrušiť nezmyselné vojenské nákupy, napríklad americké vrtuľníky Viper pre námornú pechotu. Už samotný nápad kúpiť tieto monštrá pre štát, ktorý nemá more, pripomína správanie našich južných susedov v čase druhej svetovej vojny, keď na ich čele stál admirál Horthy, aj keď more nemali. Členstvo v útočnom pakte NATO niečo stojí, má zmysel v ňom zotrvávať?

V podstate každá z kandidujúcich naozaj opozičných strán hľadá riešenia problémov, do ktorých nás dostali, v rámci maximálne nezávislej politiky od bruselskej a US agendy. Jedným z riešení je chrániť našu pôdu, vodu a lesy, a na tom základe založiť budúcu prosperitu Slovenska bez „dozoru zvonku“.