AMBÍCIE NOVÝCH STRÁN

Ladislav Lysák: Imigrantské cunami podporujú lídri dominantných štátov v EÚ

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 01.01.2019

Od začiatku 90. rokov sa aktívne podieľal na obnove a rozvoji Slovenskej republiky, na príprave a presadzovaní zásadných ekonomických a spoločenských zmien formou analýz, strategických štúdií i kľúčových programových materiálov a od roku 1993 aj na tvorbe zákonov v NR SR. Pôsobil na ministerstve priemyslu, v Ústave ekonomiky SR, neskôr bol poslancom NR SR, ale aj veľvyslancom SR v Indii. Do roku 2016 patril k vysokoškolským pedagógom na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Spoluzakladal proslovensky orientované Nezávislé združenie ekonómov Slovenska (SES-NEZES). Do klubu nezávislých ekonómov ho priviedlo prirodzené spoločenské, vlastenecké povedomie, svedomie, pravda a zodpovednosť. Patrí k tým generáciám, ktoré doviedli Slovensko na solídnu životnú úroveň, k obnovenej historickej identite, štátnej suverenite a samostatnej pozícii v medzinárodných vzťahoch. Vo svojich prednáškach študentom pripomínal, že slovenský národ bol stáročia v područí iných oberaný o svoju históriu, identitu, ľudské i hmotné zdroje. Ladislav Lysák.

Boli ste spoluzakladateľom a riaditeľom i vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu ekonomiky a riadenia priemyslu (ÚERP), ktorý bol po 15 rokoch za svoje vedecko-výskumné štúdie a ich aplikáciu v ekonomickej a spoločenskej praxi vyhodnotený ako najlepší v ČSSR. Aký bol ďalší vývoj aplikovaného ekonomického výskumu?

Zodpovední slovenskí ekonómovia už v roku 1965, no najmä od začiatku roku 1968 poukazovali na potrebu zásadných zmien v riadení ekonomiky a spoločnosti. O nutnosti zmeny druhoradej polohy Slovenska v bývalej ČSR. Vedome nepravdivé, falošné heslo o doplácaní na Slovensko sme vo svojich štúdiách jednoznačne dokázali. Takže som prirodzene prijal možnosť spolu s Viktorom Pavlendom, Františkom Bruckmayerom, Michalom Adamom, Hvezdoňom Kočtúchom a postupne ďalšími pripravovať oficiálne založenie nezávislého združenia slovenských ekonómov. V ostatných rokoch sa koncentrujeme v spolupráci s odborníkmi na kľúčové otázky slovenskej ekonomiky a spoločnosti, predovšetkým na komplexné ponímanie agrosektora.

V čom boli zásadné zmeny pohľadu na fungovanie slovenskej ekonomiky?

V priemysle bola dominantná produkcia výrobných prostriedkov, ťažký priemysel sa považoval za hlavnú oporu socializmu a výroba spotrebného tovaru bola druhoradou vecou. Bol to nerovnovážny stav, ktorý bolo potrebné zmeniť. Okrem toho, na Slovensku bolo veľa prvovýroby, finalizácia bola v Česku, čo Slovensko znevýhodňovalo.

Ladislav Lysák s predsedom novej politickej strany PSN Romanom Stopkom v rozhovore na Programovej konferencii PSN. ​

Vzhľadom na to, že finalizácia výroby bola v Česku, boli na Slovensku vôbec podmienky na vyššiu efektivitu priemyslu?

Jednoznačne. Na Slovensku bol potenciál na oveľa vyššiu efektívnosť, ako bola v skutočnosti. Usilovali sme sa zásadne zmeniť štruktúru priemyslu a efektívnejšie zapojiť Slovensko aj do medzinárodnej deľby práce. Istý čas som pôsobil v RVHP a videl som tam šancu pre nás.

Samostatná SR patrila, napriek veľkým stratám, obetiam pri vyčlenení zo zväzku s ČR, nečakane k veľmi úspešným spomedzi transformujúcich sa bývalých socialistických štátov strednej a východnej Európy. Napriek parciálnym úspechom v domácej i zahraničnej politike je súčasná situácia v ekonomickej oblasti miezd, veľkých regionálnych rozdielov, nedobudovanej infraštruktúry v nelichotivom stave. Existuje šanca, ako sa z tohto Slovensko dostane von?

Vždy máme šancu pomaly meniť vlastnícke pomery. Určite, tam, kde sa to dá, môžeme pôsobiť stimuláciou, cenovou politikou aj inými prostriedkami, a kde sa to nedá, pritvrdiť. Štát má ešte stále dosť vlastných rezerv na zmenu pomerov. Šanca je vždy, len treba odvahu, a keď sa nenájde odvaha na rozhodujúcich postoch v štáte, tak musí do toho vstúpiť aktivita obyvateľstva, tak ako napríklad na Islande. Tam dokázali zatvoriť podvodníkov, vyhnať špekulantov z bankovníctva a zakázali vývoz peňazí do zahraničia. Dokonca sa rozhodli zmeniť ústavu. Štát má povinnosť zabezpečiť ochranu a prosperitu občanov.

Dnešná situácia je zložitá v rôznych oblastiach ekonomiky. V čom spočívajú politické príčiny a aké sú z nich východiská?

Od roku 2013 sa v spolupráci s odborníkmi viac sústreďujeme na kľúčové otázky slovenskej ekonomiky a spoločnosti. V súčasnosti je to komplexné ponímanie a sformovanie agrosektora, osobitne jeho základne – pôdy živiteľky i ako územia – teritória, dedičstva a národného bohatstva terajších i budúcich generácií. Druhý problémový okruh je ľudský potenciál Slovenska. A za predpokladu posilnenia členskej základne i spolupracujúcich inštitúcií a jednotlivých vybraných odborníkov vidím nutnosť sústredenia fundovaných osobností viacerých vedných odborov na vypracovanie dlhodobej stratégie SR do roku 2050. Bez strategického plánovania, bez stanovenia cieľov sa nezaobíde nijaký podnikový manažment ani štát. Ak to dokážu vytýčiť a najmä realizovať úspešní Švajčiari, Austrálčania i vyše miliardová Čína, mohli by sme to dokázať i my.

Ladislav Lysák: Samostatné Slovensko nepadlo na kolená a neprosíkalo o návrat do druhoradej pozície v spoločnom štáte.  ​

Pôvodom ste najmä priemyselník, svoju pozornosť sústreďujete predovšetkým na poľnohospodárstvo, potravinárstvo, lesné, vodné i nerastné zdroje. Podarilo sa vám účinne prispieť k spresneniu ústavného zákona o ochrane pôdy. Zlepšila sa tým situácia?

Dlhodobá svetová prax aj terajšie poznatky z vlastnej i svetovej ekonomiky potvrdzujú, že ústup princípu poznania problematiky jednotlivých odvetví národného hospodárstva a jeho súčastí vedie k izolácii, deštrukcii a tým k dlhodobým stratám. Tie vždy pocítia najchudobnejšie, nízkopríjmové vrstvy jeho občanov. Názorne to poznáme na príklade významnej opory našej ekonomiky – poľnohospodárstve. Spolu s potravinárskym priemyslom zamestnávalo vyše 360-tisíc pracovníkov a zabezpečovalo takmer 84 percent bezpečných potravín pre domáci trh a časť exportovalo. Po trestuhodnom rozpade úspešných roľníckych družstiev a štátnych majetkov i súkromných roľníkov klesla zamestnanosť v tomto odvetví NH v roku 1990 takmer na jednu desatinu. Prichádza k vyľudňovaniu nášho vidieka a na pultoch našich predajní máme druhotriedne potraviny dovážané zo zahraničia za ceny prvotriednych. To sa odráža v peňaženkách a na stoloch väčšiny slovenských domácností. Preto si spolu s Národohospodárskym odborom Matice slovenskej a ďalšími fundovanými odborníkmi ceníme podporu všetkých, osobitne poslancov NR SR, ktorí prispeli k spresneniu zákona o ochrane pôdy a efektívnom využívaní pôdy, ktorý platí od 1. júla 2017.

Rozpredaj pôdy sa však stále nezastavil a negatívne trendy pokračujú...

Pokračovanie článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.