AMBÍCIE NOVÝCH STRÁN

Ladislav Lysák: Imigrantské cunami podporujú lídri dominantných štátov v EÚ

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 01.01.2019

Od začiatku 90. rokov sa aktívne podieľal na obnove a rozvoji Slovenskej republiky, na príprave a presadzovaní zásadných ekonomických a spoločenských zmien formou analýz, strategických štúdií i kľúčových programových materiálov a od roku 1993 aj na tvorbe zákonov v NR SR. Pôsobil na ministerstve priemyslu, v Ústave ekonomiky SR, neskôr bol poslancom NR SR, ale aj veľvyslancom SR v Indii. Do roku 2016 patril k vysokoškolským pedagógom na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Spoluzakladal proslovensky orientované Nezávislé združenie ekonómov Slovenska (SES-NEZES). Do klubu nezávislých ekonómov ho priviedlo prirodzené spoločenské, vlastenecké povedomie, svedomie, pravda a zodpovednosť. Patrí k tým generáciám, ktoré doviedli Slovensko na solídnu životnú úroveň, k obnovenej historickej identite, štátnej suverenite a samostatnej pozícii v medzinárodných vzťahoch. Vo svojich prednáškach študentom pripomínal, že slovenský národ bol stáročia v područí iných oberaný o svoju históriu, identitu, ľudské i hmotné zdroje. Ladislav Lysák.

Boli ste spoluzakladateľom a riaditeľom i vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu ekonomiky a riadenia priemyslu (ÚERP), ktorý bol po 15 rokoch za svoje vedecko-výskumné štúdie a ich aplikáciu v ekonomickej a spoločenskej praxi vyhodnotený ako najlepší v ČSSR. Aký bol ďalší vývoj aplikovaného ekonomického výskumu?

Zodpovední slovenskí ekonómovia už v roku 1965, no najmä od začiatku roku 1968 poukazovali na potrebu zásadných zmien v riadení ekonomiky a spoločnosti. O nutnosti zmeny druhoradej polohy Slovenska v bývalej ČSR. Vedome nepravdivé, falošné heslo o doplácaní na Slovensko sme vo svojich štúdiách jednoznačne dokázali. Takže som prirodzene prijal možnosť spolu s Viktorom Pavlendom, Františkom Bruckmayerom, Michalom Adamom, Hvezdoňom Kočtúchom a postupne ďalšími pripravovať oficiálne založenie nezávislého združenia slovenských ekonómov. V ostatných rokoch sa koncentrujeme v spolupráci s odborníkmi na kľúčové otázky slovenskej ekonomiky a spoločnosti, predovšetkým na komplexné ponímanie agrosektora.

V čom boli zásadné zmeny pohľadu na fungovanie slovenskej ekonomiky?

V priemysle bola dominantná produkcia výrobných prostriedkov, ťažký priemysel sa považoval za hlavnú oporu socializmu a výroba spotrebného tovaru bola druhoradou vecou. Bol to nerovnovážny stav, ktorý bolo potrebné zmeniť. Okrem toho, na Slovensku bolo veľa prvovýroby, finalizácia bola v Česku, čo Slovensko znevýhodňovalo.

Ladislav Lysák s predsedom novej politickej strany PSN Romanom Stopkom v rozhovore na Programovej konferencii PSN. ​

Vzhľadom na to, že finalizácia výroby bola v Česku, boli na Slovensku vôbec podmienky na vyššiu efektivitu priemyslu?

Jednoznačne. Na Slovensku bol potenciál na oveľa vyššiu efektívnosť, ako bola v skutočnosti. Usilovali sme sa zásadne zmeniť štruktúru priemyslu a efektívnejšie zapojiť Slovensko aj do medzinárodnej deľby práce. Istý čas som pôsobil v RVHP a videl som tam šancu pre nás.

Samostatná SR patrila, napriek veľkým stratám, obetiam pri vyčlenení zo zväzku s ČR, nečakane k veľmi úspešným spomedzi transformujúcich sa bývalých socialistických štátov strednej a východnej Európy. Napriek parciálnym úspechom v domácej i zahraničnej politike je súčasná situácia v ekonomickej oblasti miezd, veľkých regionálnych rozdielov, nedobudovanej infraštruktúry v nelichotivom stave. Existuje šanca, ako sa z tohto Slovensko dostane von?

Vždy máme šancu pomaly meniť vlastnícke pomery. Určite, tam, kde sa to dá, môžeme pôsobiť stimuláciou, cenovou politikou aj inými prostriedkami, a kde sa to nedá, pritvrdiť. Štát má ešte stále dosť vlastných rezerv na zmenu pomerov. Šanca je vždy, len treba odvahu, a keď sa nenájde odvaha na rozhodujúcich postoch v štáte, tak musí do toho vstúpiť aktivita obyvateľstva, tak ako napríklad na Islande. Tam dokázali zatvoriť podvodníkov, vyhnať špekulantov z bankovníctva a zakázali vývoz peňazí do zahraničia. Dokonca sa rozhodli zmeniť ústavu. Štát má povinnosť zabezpečiť ochranu a prosperitu občanov.

Dnešná situácia je zložitá v rôznych oblastiach ekonomiky. V čom spočívajú politické príčiny a aké sú z nich východiská?

Od roku 2013 sa v spolupráci s odborníkmi viac sústreďujeme na kľúčové otázky slovenskej ekonomiky a spoločnosti. V súčasnosti je to komplexné ponímanie a sformovanie agrosektora, osobitne jeho základne – pôdy živiteľky i ako územia – teritória, dedičstva a národného bohatstva terajších i budúcich generácií. Druhý problémový okruh je ľudský potenciál Slovenska. A za predpokladu posilnenia členskej základne i spolupracujúcich inštitúcií a jednotlivých vybraných odborníkov vidím nutnosť sústredenia fundovaných osobností viacerých vedných odborov na vypracovanie dlhodobej stratégie SR do roku 2050. Bez strategického plánovania, bez stanovenia cieľov sa nezaobíde nijaký podnikový manažment ani štát. Ak to dokážu vytýčiť a najmä realizovať úspešní Švajčiari, Austrálčania i vyše miliardová Čína, mohli by sme to dokázať i my.

Ladislav Lysák: Samostatné Slovensko nepadlo na kolená a neprosíkalo o návrat do druhoradej pozície v spoločnom štáte.  ​

Pôvodom ste najmä priemyselník, svoju pozornosť sústreďujete predovšetkým na poľnohospodárstvo, potravinárstvo, lesné, vodné i nerastné zdroje. Podarilo sa vám účinne prispieť k spresneniu ústavného zákona o ochrane pôdy. Zlepšila sa tým situácia?

Dlhodobá svetová prax aj terajšie poznatky z vlastnej i svetovej ekonomiky potvrdzujú, že ústup princípu poznania problematiky jednotlivých odvetví národného hospodárstva a jeho súčastí vedie k izolácii, deštrukcii a tým k dlhodobým stratám. Tie vždy pocítia najchudobnejšie, nízkopríjmové vrstvy jeho občanov. Názorne to poznáme na príklade významnej opory našej ekonomiky – poľnohospodárstve. Spolu s potravinárskym priemyslom zamestnávalo vyše 360-tisíc pracovníkov a zabezpečovalo takmer 84 percent bezpečných potravín pre domáci trh a časť exportovalo. Po trestuhodnom rozpade úspešných roľníckych družstiev a štátnych majetkov i súkromných roľníkov klesla zamestnanosť v tomto odvetví NH v roku 1990 takmer na jednu desatinu. Prichádza k vyľudňovaniu nášho vidieka a na pultoch našich predajní máme druhotriedne potraviny dovážané zo zahraničia za ceny prvotriednych. To sa odráža v peňaženkách a na stoloch väčšiny slovenských domácností. Preto si spolu s Národohospodárskym odborom Matice slovenskej a ďalšími fundovanými odborníkmi ceníme podporu všetkých, osobitne poslancov NR SR, ktorí prispeli k spresneniu zákona o ochrane pôdy a efektívnom využívaní pôdy, ktorý platí od 1. júla 2017.

Rozpredaj pôdy sa však stále nezastavil a negatívne trendy pokračujú...

Prax ukázala, že to bol dôležitý, no iba prvý krok k zásadnej náprave. Považujem za plne opodstatnené zrealizovať množstvo opatrení, ktoré vyplynuli zo štúdií a troch kolokvií SES-NEZES v rokoch 2012, 2014 a 2016. Problémy okolo realizácie zákona pokračujú. A do rúk zahraničných záujemcov prechádzajú dokonca celé bývalé úspešné družstvá a štátne majetky, najmä v južných okresoch Slovenska. Týka sa to aj lesov a oblastí s nerastným bohatstvom, predovšetkým vodných zdrojov.

Ako ekonóm viete zhodnotiť demografický vývoj SR. Ako ho vidíte z hľadiska dlhodobého horizontu?

Práve túto problematiku považujeme od vzniku NEZES-u za kľúčovú v jej komplexnom ponímaní. Nielen kvantitatívnu stránku, pokles či nárast počtu obyvateľov, ale aj štruktúru – národnostnú, vekovú, teritoriálnu, sociálnu... Za neopodstatnený považujem všeobecne pasívny prístup kompetentných štátnych i spoločenských inštitúcií k hrozivému dlhodobému poklesu občanov slovenskej národnosti. Svedčia o tom fundované štúdie vládnych a vedecko-výskumných inštitúcií vrátane SAV SR. Najmä súbor štúdií Štatistického úradu SR o hlavných trendoch populačného vývoja v SR a ich medzinárodné porovnanie (2015) a štúdie OECD. Doterajšie proklamatívne, časovo limitované programy dominantných politických síl nemôžu viesť k zásadným riešeniam. Podľa kritických štatistických štúdií je predpokladaný pokles zo súčasných okolo 4,4 milióna občanov SR slovenskej národnosti v roku 2050 na 3,7 milióna a v roku 2100 na 2,6 milióna Slovákov.

Čísla sú alarmujúce a v dôsledku poklesu demografickej krivky v jednotlivých štátoch EÚ nám jej predstavitelia vnucujú migrantov, ktorí majú vraj na starom kontinente vyriešiť zvýšenie populácie. Aký máte názor na kvóty a migráciu ako takú?

V rámci EÚ i globálnych medzinárodných vzťahoch sú nesporné snahy o minimalizáciu právomocí jednotlivých štátov pri riešení týchto problémov. Presadzované snahy bruselských orgánov EÚ stanoviť povinné kvóty imigrantov členom EÚ vrátane Slovenska nie sú riešením nebezpečného neoregionalizačného zámeru, ktorý vyvolal imigrantské cunami, podporované lídrami dominantných štátov v EÚ, predovšetkým Nemecka, Francúzska, Švédska a ďalších. Odmietavý postoj bývalého premiéra Roberta Fica ku kvótam, v ktorom premiéri Maďarskej i Poľskej republiky zotrvali, by mal byť i naďalej akceptovaný. Tu ide o konflikt civilizácií, ktorého nebezpečné dôsledky zreteľne vyjadril svetoznámy harwardský profesor S. P. Huntington vo svojej knihe rovnakého znenia. Konflikty už teraz vo Švédsku, Nemecku a ďalších štátoch Európy to plne potvrdzujú a varujú pred zľahčovaním tohto nebezpečenstva. Zvaľovanie viny za toto novodobé sťahovanie národov na R. Coudenhove Kalergiho je pochybné. Ten na rokovaní Ligy národov (predchodkyni terajšej OSN) už v máji 1939 v Paríži jednoznačne vyjadril, že treba brániť európsku civilizáciu pred inváziou z Afriky, Ázie a iných častí sveta, zjednodušene povedané, „Európa musí zostať biela a kresťanská!“

Existuje riešenie, ako zastaviť migráciu a podporiť pôvodných obyvateľov starého kontinentu?

Tomuto prirodzenému právu európskych národov zodpovedá úloha urýchlene riešiť nenahraditeľné straty ľudského potenciálu neopodstatnenými interrupciami, poklesom pôrodnosti z ekonomických i iných dôvodov mladších žien. Skazonosný je úbytok tisícok slovenských študentov v zahraničí. Podľa zdrojov z ČR len v Česku a na Morave dlhé roky študuje ročne v priemere 30-tisíc študentov. Z nich okolo 80 percent zostáva bývať a pracovať v ČR. Za podstatne výhodnejších podmienok, ako majú doma na Slovensku. Posilňujú tak ľudský a prirodzene ekonomický potenciál iného, konkurenčného štátu voči rodnej zemi! Tu je nevyhnutný radikálny zvrat v čo najkratšom možnom čase. Postupovať podobne, ako sa postupovalo u nás i v predchádzajúcich obdobiach (z ostatných program tzv. Husákove deti). V Maďarskej republike, podobne ako v Ruskej federácii, dosiali v relatívne krátkom čase vynikajúce výsledky rozsiahlou podporou mladých rodín. Touto, ale aj inými formami tak prišlo v Ruskej federácii k zásadnému zvratu vo vzťahu medzi prírastkom a úmrtnosťou obyvateľstva. To sú cesty, ktoré sú i v našich podmienkach výsostne žiaduce. A práve toto by mala byť ambícia pre nové politické subjekty.

Dlhodobo sa venujete medzinárodným vzťahom, megatrendom globalizácie aj neoregionalizácie. Môže SR uchrániť svoje geoekonomické pozície pri silnejúcich konfrontačných tendenciách USA a EÚ voči RF a rozvíjať sa v podmienkach tvrdého jadra?

Samostatné Slovensko nepadlo na kolená a neprosíkalo o návrat do druhoradej pozície v spoločnom štáte. Nie sú na to dôvody ani po štvrťstoročí, teda vyše päťnásobku existencie prvej samostatnej republiky, pôsobiacej za podstatne horších, vojnových podmienok. Rovnako v súčasnosti uspejeme, ak si dosadíme na všetkých stupňoch riadenia, predovšetkým však na čelo štátu osobnosti, ktorých prioritou budú záujmy Slovenska a jeho občanov. Tak ako to dokázali Briti, Severoameričania a v Európe Poliaci a Maďari. Verím, že skoro sa k nim vráti aj SR. Byť v tvrdom jadre dvojstupňovej EÚ na nižších stoličkách je skôr otázka honoru a ambícií jednostranne orientovaných osobností a partajných skupín. Švajčiari ani ostatné porovnateľné ekonomiky sa tam nehrnú. Rozhodne je pri pragmatickom uvažovaní nutné popri euroatlantickej orientácii zohľadniť rovnako našu geoekonomickú polohu na eurázijskom dvojkontinente a v neposlednom rade historickú príslušnosť v spoločenstve slovanských národov. A nemenej tak neoregionalizačné megatrendy, keď sa v procesoch globalizácie nezadržateľne presúva podiel a váha svetovej ekonomiky a vojensko-politická sila do Tichooceánskej oblasti. To nie sú nové, nepodložené úvahy. Zo systematického skúmania dostupnej literatúry bolo zrejmé, že je len otázka času, kedy to bude nutné zohľadniť v našej zahraničnej aj vnútroštátnej politike. Pri nesporných predpokladoch Číny a USA boli pochybnosti s Indiou ako tretím adeptom na tretí vrchol svetovej top triády. Fakty, uvedené v Indickom ekonomickom bulletine Ázijskej rozvojovej banky, potvrdili prevahu pozitívnych faktorov vo vývoji Indie: mladej kvalifikovanej populácie, vedecko-technického progresu, surovinovej a potravinovej základne novej generácie, infraštruktúry a turizmu. Tak by sa India so 14,3 percentami mohla už v roku 2035 dostať po Číne so 60 percentami a USA so 16 na jeden z vrcholov svetovej top triády.

Samostatnú republiku sme opätovne získali pred 26 rokmi. Neustále však čelíme sofistikovanému rozvracaniu štátu. Čím sa dajú tieto tendencie zastaviť?

Predovšetkým princípom upevňovania trvalých hodnôt národa, obrany a upevňovania samostatnej štátnosti. Posilňovať vyváženú ochranu práv a zodpovednosti individuálnej i kolektívnej na prospech rodiny a celej spoločnosti. Dokázali sme, že je to v našich silách. Obyvateľstvo ostrovnej Británie v obave o stratu kompetencií štátu pri zotrvaní v EÚ, čo by mohlo viesť k ich nadmernej závislosti od rozhodnutí Bruselu, znižovaniu ich ekonomiky a životnej úrovne, sa rozhodlo pre odchod z EÚ. Treba si vziať príklad z USA, kde je pre Trumpa Amerika na prvom mieste. Tým smerom nám treba postupovať podľa dlhodobej stratégie. Takej, ktorá v kľúčových bodoch trvalých hodnôt národa a štátu stanoví limity, ktoré ani zmeny politických garnitúr bez povinného referenda všetkých voličov nebudú smieť svojvoľne prekročiť. Bude to i na podporu prosperujúceho európskeho a svetového spoločenstva národov.