
AMERICKÝ KÁDER DZURINDA SA VRACIA
Prečo práve Dzurinda? Lebo sa už v minulosti osvedčil. Tak pri jeho slepom súhlase 24. marca 1999 s preletom amerických bombardérov cez vzdušný priestor Slovenska, kde zbrane NATO beztrestne „humanitárne“ zabíjali slovanských civilistov na území bývalej Juhoslávie, no tiež pri (vý)predaji slovenských strategických podnikov a bánk pod cenu.
Predvídateľný a dlho avizovaný odchod SaS z Matovičovej štvorkoalície sa 5. septembra 2022 stal skutočnosťou. No vplyvné kruhy v politickom zákulisí, rozhodujúce o smerovaní politiky na Slovensku, zachvátila panika už počas letných prázdnin. Hroziaci pád neoliberálnej vlády, riziko nefunkčného menšinového kabinetu, jeho nahradenie prípadnou úradníckou vládou, očakávané a vynútené referendum o predčasných voľbách, samotné predčasné parlamentné voľby..., to je mnoho premenných aj neznámych v garantovaní potrieb a záujmov mocenského globalistického centra. Slovensko sa v žiadnom, ale naozaj v žiadnom prípade nemôže odchýliť od súčasného militantného protiruského kurzu! Medzi novými ministrami „to istí“ šéf diplomacie Rastislav Káčer. Napriek hrdému slovanskému menu je práve Káčer výraznou atlantickou figurínou z truhlice zdobenej hviezdami a pruhmi. „Na tento post sú dosadzovaní podávači kľučiek, služobníci impéria, technokrati moci. Všetko sú to odchovanci Eduarda Kukana, jeho štýlu, mentálneho sveta i hodnotového nastavenia. Naša diplomacia sa dosiaľ správala tak, akoby jej jediným zmyslom bolo poslúžiť niekomu inému. A bude sa tak správať dovtedy, kým ju nebude viesť naozajstný štátnik.“ To sú slová politológa Eduarda Chmelára z FB 11. 9. 2022, ktorými okomentoval mená ministrov menšinovej vlády Eduarda Hegera (hompáľajúceho sa na prednom zipse Matovičových nohavíc). „Vymenovať za členov vlády v tomto čase tých najproamerickejších jastrabov, akých kedy táto krajina mala – že pri nich môžeme ešte aj na Korčoka a Sulíka spomínať ako na holubice –, je potvrdením, že táto vláda urobí pre vlastnú záchranu čokoľvek, aj keby mala Slovensko úplne zničiť. Karel Hirman nie je nijaký oslňujúci odborník, je to v prvom rade extrémne ideologický človek, ktorý v energetike a hospodárstve vôbec nebude presadzovať slovenské, ale americké záujmy. Pre Hirmana sú rastúce ceny iba prijateľné náklady na geopolitický boj s Ruskom, on potreby Slovenska vôbec neberie do úvahy. Rastislav Káčer je rovnako tvrdý jastrab presadzujúci záujmy USA, ale je to trochu iná hmotnostná kategória,“ dodáva Chmelár.
Nič nesmie ostať na náhodu...
Pred národom i európskym publikom sa hralo divadlo, keď prezidentka SR Zuzana Čaputová 12. septembra 2022 oznámila, že po prijatí ďalších 381 960 platných podpisov občanov predsa len vyhlási referendum. Minimálne s jednou otázkou. Tú druhú dala posúdiť Ústavnému súdu SR. V predstavení na odvedenie pozornosti pokračovala i 13. septembra 2022, keď formálne odovzdala vymenovacie dekréty trom náhradníkom za štvoricu odstupujúcich ministrov za SaS. Iba ju to zdržiavalo od fintenia sa pred zrkadlom pri skúške čiernej kolekcie na poslednú rozlúčku s kráľovnou Alžbetou II. A kým mumifikovanú 96-ročnú najdlhšie vládnucu hlavu monarchie uložili 19. septembra 2022 na večný odpočinok na Windsorskom hrade, zo záhrobia sa na Slovensku vynoril politický prízrak hodný následníka rodu transylvánskeho Draculu. Muži v tieni konali a snovali plány dotiaľ, kým neutkali „projekt“ šitý na mieru. Tak, aby proti budúcemu víťazovi volieb (či už budú predčasné v roku 2023, alebo riadne v roku 2024) postavili šéfovi parlamentnej opozície Robertovi Ficovi (Smer-SD) ozajstného súpera. Nie pomäteného Igora Matoviča, ani nie roztraseného náboženského fanatika Eduarda Hegera. „Spasiteľom“ má byť bývalý dvojnásobný predseda vlády a exminister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda, ktorý aktuálne vedie think tank Európskej ľudovej strany. Trochu to pripomína z hliny uplácaného Golema – v židovskej mystike sochu, oživenú človekom. V našich končinách je najslávnejším z golemov ten pražský, ktorého vraj v roku 1580 stvoril rabín Jehuda Löw. Golem Josille mal ochraňovať židovské geto pred kresťanmi.
Dzurindov spolupáchateľ v korupčných ekonomických transformáciách Ivan Mikloš odmietol svoj priamy návrat do vysokej politiky, no nevylúčil inú formu spolupráce s Dzurindom.
Recyklácia je trendom
Prečo práve Dzurinda? Lebo sa už v minulosti osvedčil. Tak pri jeho slepom súhlase 24. marca 1999 s preletom amerických bombardérov cez vzdušný priestor Slovenska, kde zbrane NATO beztrestne „humanitárne“ zabíjali slovanských civilistov na území bývalej Juhoslávie, no tiež pri (vý)predaji slovenských strategických podnikov a bánk pod cenu (prvá vláda Mikuláša Dzurindu od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002, jeho druhá vláda od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006). Samotný Mikuláš Dzurinda sa v nedávnej minulosti občas sám mediálne pripomenul, že „na politiku neprestal myslieť“... Nepriamo spochybnil úlohu pred rokmi najsilnejšej opozičnej strany, keď naznačil, že šéf liberálov a europoslanec Richard Sulík (SaS) nie je podľa neho vhodným kandidátom na premiéra. Dôvodom boli Sulíkove odmietavé postoje k integračnej politike Bruselu, dnes k nim možno prirátať už aj opakované rozbíjačské tendencie k vlastnej koaličnej vláde. Progresívec Šimečka nemá výtlak a Pellegrini je ako líder liberálov neprijateľný, vhodný len ako „užitočný do počtu“. Ako kedysi Ján Ľupták pre Mečiarov kabinet. Analytik Ján Baránek: „Dnes sa začínajú meniť ideologické pomery. Svet sa začína deliť na konzervatívny a neomarxistický alebo ľavicový. To za čias Dzurindu nebolo. Vtedy to bolo buď za Mečiara, alebo proti Mečiarovi.“ Táto pozícia však Mikulášovi Dzurindovi vyhovuje, dobre pozná jej mobilizačnú silu. Politickú aj finančnú. V čase krízy je recyklácia najvhodnejšia, nie?! O to viac, že bývalý premiér SR Mikuláš Dzurinda sa pri snovaní svojich politických sietí na jeseň 2022 spolieha na neznalosť mladých voličov, bezradnosť strednej generácie voličov pravicových, konzervatívnych a liberálnych strán. I na to, že covid poriadne preriedil množinu pamätníkov jeho zločinov, no asi tiež na krátku pamäť tých pár tisícok, čo prežili.
Overený projekt protikoalície
„Ja som to nazval projekt. Nejde mi, prísne vzaté, o to, že potrebujem byť predseda strany. Nechcem byť predseda strany,“ hovorí Mikuláš Dzurinda v jednom z rozhovorov pre Sme.sk, „ale chcem zabrániť tomu, aby sa šírila skepsa, aby prozápadne naladení občania rezignovali, aby nešli voliť. Ak je pravda to, že nechceme Smer A a B, a ja nechcem. Ak je pravda, že emocionálna hranica medzi SaS a OĽaNO je šialená, zlá, tak je evidentné, že potrebujeme nový projekt, novú myšlienku. Nielen novej strany, ale projekt, ktorý zabráni šíriacej sa skepse.“ Jeho spolupáchateľ v korupčných ekonomických transformáciách Ivan Mikloš odmietol svoj priamy návrat do vysokej politiky, no nevylúčil inú formu spolupráce s Dzurindom: „Ak táto strana či skupina strán bude mať dobrý program a rozhodnem sa, že ich budem voliť, tak sa tým nebudem tajiť. Teda môže ísť o programovú, ideovú, nepriamu podporu.“ Také vyjadrenie hovorí za scenár, ktorým chce bývalý dvojnásobný premiér spolu so svojimi mecenášmi recyklovať metódu spojenia protismeráckych politických strán. Skúsenosť z minulosti má. V lete 1997 vytvorilo vtedy päť opozičných strán: KDH, DS, DÚ, SDSS a SZS volebnú Slovenskú demokratickú koalíciu, ktorej cieľom bolo poraziť Vladimíra Mečiara a jeho HZDS vo voľbách. Nateraz môžeme len špekulovať a odhadovať, ako by mohol vyzerať politický subjekt, ktorý Mikuláš Dzurinda modeluje. Američania trvajú aj na záchrane Kiskovej strany Za ľudí, ktorú teraz neúspešne až katastrofálne vedie Veronika Remišová.
V informáciách zverejnených na portáli Aktuality.sk však už na povrch presiaklo, že expremiér Dzurinda sa stretol napríklad s Tomášom Druckerom (Dobrá voľba) aj s predstaviteľmi KDH. Terajší šéf kresťanských demokratov Milan Majerský to potvrdil. Do prvého snehu možno očakávať aj orientačné stretnutie so zástupcami maďarskej kresťanskodemokratickej formácie a peceň bude možné vložiť do trúby. Otázne je aj to, či do plynovej, alebo elektrickej. Alebo či si Dzurinda svoj chlebík nebude opekať vinou svojich sankčných chlebodarcov len na otvorenom ohni... Je všeobecne známe, že Veľvyslanectvo USA na Slovensku schvaľuje kľúčové posty v slovenskej vláde, akoby šlo o správcov provincie či o miestodržiteľov impéria. Prečo by to nemalo platiť aj pri tvorbe politických „projektov“ do najbližších volieb? Trójskym koňom demokracie po slovensky bude asi gorilovaný Mikuláš Dzurinda.
Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.
DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.
UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.