ANARCHIA V ŠTÁTE

Silové zložky našej republiky sa dobrovoľne položili na lopatky

Foto TASR/JAKUB KOTIAN, MARTIN BAUMANN
Dátum 27.08.2019

Slovensko sa vrátilo o 20 rokov späť. Starším pamätníkom sa pri súčasnom politickom chaose musia vybaviť spomienky na postupy a metódy, akými sa päťkoalícia opozičných strán pred voľbami v roku 1998 vzoprela vláde Vladimíra Mečiara. Spoločne ju zvrhli a odstavili od moci. S pomocou zahraničných agentúr, so Sorosovými financiami doviedli vtedy „modrú koalíciu“ do víťazného konca. Pre pravicu, nie pre Slovensko. Až po rokoch tie skutočnosti otvorene a verejne priznal publicista, mediálny intrigán Martin M. Šimečka aj dlhoročný poslanec a viacnásobný minister KDH Ivan Šimko. Účel svätí prostriedky. Čo pri niekom prekáža, pri inom sa považuje za písmo sväté...

Esá v rukáve

Nenávideným terčom súčasného liberálneho puču sa stala strana Smer s predsedom Robertom Ficom a národniar Andrej Danko, šéf slovenského parlamentu. Na ich odstavenie, na politickú popravu, na spoločenské ukrižovanie sa nešetria prostriedky ani energia. A vyťahujú sa osvedčené postupy, metódy aj skrývané esá z rukáva. Kuciak, Bašternák, Gašpar, Kaliňák, Bödör, Kočner...

Netrpezlivci sa už nevedia dočkať, vyzerá to, že všetci chcú mať prsty v puči! Sulík, Galko, Beblavý, Truban, Kiska, Remišová, Matovič, Kollár, ba i zbožný Hlina. Tragikomicky ešte aj exminister zdravotníctva Tomáš Drucker, ktorého objavil a nominoval samotný Smer. Uveril svojej genialite a rozhodol sa ešte pred voľbami 2020 založiť stranu. Aj on chce vraj priniesť zmenu. Svoju politickú kariéru stavia zo suterénu tehličkou výsledku pochybného prieskumu dôveryhodnosti. Druhou pridanou tehličkou budúcej stavby je samochvála, že sa vzoprel Ficovi. Kdesi v bulvári sa rozhovoril o svojom niekoľkodňovom krátkom pôsobení na ministerstve vnútra. Robert Fico ho vraj v máji 2018 dôrazne žiadal, aby neodvolal vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara. To bol dôvod, prečo nakoniec z ministerstva odišiel.

Informačná ruská ruleta

A informačnú bublinu zahalenú oparom lží, poloprávd, podvrhov, nepotvrdených informácií a konšpirácií rozfukuje dolinami, ulicami a po námestiach mediálna mafia s hlásnymi trúbami maskujúcimi sa hlavičkami Denník N, SME, aktuality.sk. Nemá význam zaoberať sa výpotkami duševných maloroľníkov či nebodaj skúmať, čo je v šialených produktoch údajnej novinárky Moniky Tódovej pravda a čo výmysel. Radový občan asi nemá šancu pochopiť fungovanie takejto informačnej ruskej rulety.

Keď sa pred istým časom objavili obscénne esemesky advokáta Lipšica, novinárom stačila jeho odpoveď, že „je to podvrh“ a už nič viac nezverejňovali. S označením podvrh sa pisálkovia uspokojili aj pri zverejnení chýru o Lipšicovej esemeskovej komunikácii s obvinenou Zsuzsovou. Keď Kočner vyniesol na svetlo sveta dôkazy o sexuálnych vzťahoch medzi novinármi a politikmi, o riadení niekoľkých žurnalistov opozičnými figúrkami, znova to bol, samozrejme, iba podvrh, ktorému nemožno veriť. Čokoľvek povie obvinený Kočner na svoju obhajobu, označia za klamstvo. Výnimku však tvorí všetko, čo povie na adresu Smeru. Môže to byť absolútne neoverené, aj tak je to pravda. V poslednom období začali médiá zverejňovať časti šifrovanej komunikácie Kočnera a jeho „volavky“ Aleny Zsuzsovej. V správach písal o svojich kontaktoch na vládnych politikov, aj o svojom údajnom veľkom vplyve. Podľa spravodajskej televízie TA3 údajne posledná zverejnená komunikácia z aplikácie Threema sa napríklad týka toho, že chcel „vybaviť“ na najvyššom súde oslobodenie pre Ľudovú stranu Naše Slovensko. Tá mala byť podľa podnikateľa Kočnera zárukou pre záchranu vlády Roberta Fica.

Všetko toto nesie znaky klasického spravodajského podvrhu, kde sa medzi reálne informácie a správy primiešajú vymyslené kľúčové slová či konšpiračné súvislosti. Komunikácia z telefónu obvineného Mariána Kočnera v aplikácii Threema má vraj 600 strán, no podľa advokáta Paru „niekto veľmi kŕčovito vyzbieral SMS-ky, ktoré sa len okrajovo týkajú strany Smer a médiá s tým vychádzajú ako s hotovou vecou. Zverejňovanie neoverených SMS správ je totiž vždy len v neprospech jednej strany, a to Smeru“.

Neprekvapuje, že týmto toxickým svinstvom zamorujú verejný priestor oligarchické spravodajsko-redakčné tímy. Ak je podľa nich Zsuzsová Kočnerovou volavkou, koho „volavkou“ je Tódová alebo taký Nicholson?

Mediálni šmejdi

Prekvapuje, že im tak ochotne a rýchlo pri tom miništrujú nielen bulvárne, ale tiež mainstreamové a verejnoprávne médiá. Pozoruhodné, že v mienkotvorných médiách absentuje odvaha (či ambícia alebo schopnosť?) vytvoriť mediálnym šmejdom alternatívu a profesionálne pátrať, pýtať sa, do akej miery je obsah Kočnerovho telefónu dôveryhodný, ak ho mal k dispozícii človek skrývajúci sa pol roka v USA. Darmo budú tieto otázky nastoľovať ústavní činitelia a stranícki lídri súčasnej vládnej koalície. Ficovi, Dankovi, Bugárovi ani rozkolísanému a zneistenému premiérovi Pellegrinimu dnes verí už málokto. Darmo poukazujú na to, že Kočner bol roky v televíznych smotánkach, zvolával tlačové konferencie, na ktorých objasňoval svoje kauzy, poznal sa a komunikoval s väčšinou mainstreamových novinárov. Márne pripomínajú, že obvinený Kočner spáchal svoje daňové delikty počas vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 – 2012, že práve vtedy sa stretával s predsedom parlamentu Sulíkom na slávnych raňajkách a s Matovičom vo Five Star Residence. Na verejnosť však v ostatných dňoch začínajú prenikať informácie, že z tejto atmosféry majú strach i policajti a prokurátori. Boja sa, že ak prijmú rozhodnutie, ktoré neprijmú médiá, stanú sa oni objektom mediálneho lynčovania. Účelovo radšej vznesú obvinenie bez nepriestrelných dôkazných argumentov. Len nech im médiá dajú pokoj, nech ich neobviňujú z nečinnosti. V pravej demokracii a v každom právnom štáte však fungujú sebaobranné spoločenské mechanizmy brzdiace ničivú silu mafiánskej vojny či obraňujúce proti terorizmu. Osobne som však tu a teraz – v tejto konkrétnej situácii – presvedčený, že v našej Slovenskej republike štát prestal fungovať a že jeho silové zložky sa dobrovoľne položili na lopatky... Z vypočítavosti, zo strachu alebo pre neschopnosť? Ono je to vlastne jedno..., výsledok bude rovnaký.

Liberálne konšpirácie

Poslanec NR SR, politológ a publicista Ľuboš Blaha udrel svojimi verejne nastolenými otázkami klinček po hlavičke. Prečo roky tiekli zo zahraničia peniaze do liberálnych mimovládok, ktoré sa pokúsili zvrhnúť vládu? A orgánom štátnej moci odkázal: „Chyťte toho, kto stojí za únikom informácií, a dozviete sa pravdu o vražde! Odpovede celkom isto pozná ten, čo marí vyšetrenie únikov do Denníka N. Tam sa ukrýva pravda, prečo musel Kuciak zomrieť.“

Zjavne zo všetkého toho chaosu praskajú nervy mnohým. Dokonca už aj prvému statočnému z eseťáckych a penťáckych oligarchických médií. Redaktor z denníka SME Matúš Ritomský priznal, že liberálne médiá manipulujú. Opísal svoje znechutenie nad tým, ako sa zneužíva kauza Kočnerovej komunikácie. Naložil svojim kolegom novinárom aj liberálnym politikom. Jednoznačne odmieta liberálne konšpirácie aj tvrdenia o vplyve Mariána Kočnera na vládu. „Kočner nedokázal vybaviť ani zaregistrovanie vlastnej politickej strany, nedokázal zabrániť svojmu obvineniu, zatknutiu, nedokáže sa dostať z väzenia. Jeho príbehy o tom, ako zabránil na Maldivách pádu vlády, sú nedôveryhodné a chýbajú dôkazy (Bugár mal dosť vlastných dôvodov, prečo nepoložiť vládu, plus sú tu svedectvá zo strany Most-Híd, ktoré nepodporujú Kočnerovo chvastanie), jeho vplyv na politikov, ktorým sa rád oháňal, nebol doposiaľ dostatočne preukázaný a overený z nezávislých zdrojov.“ Jeho slová môžu mať význam dažďa na vyprahnutej púšti.

Marenie vyšetrovania

Zopár kvapiek vlahy priniesla tiež tlačová konferencia prokurátorov 19. augusta 2019. Prokurátori spochybnili vyšetrovanie a potvrdili ovplyvňovanie zo strany médií a politikov. Skritizovali aj novinárov. Hovorili o „zavádzajúcich článkoch“, napríklad v súvislosti s medializovaným prípadom príchodu Norberta Bödöra do budovy NAKA na základe informácií, ku ktorým nemal mať prístup. Dodal, že takýto záujem môžu mať aj verejní činitelia. Vyšetrovaniu vraždy sa však podľa prokurátorov ÚŠP venovalo enormné úsilie. Samotný spis má 38 zväzkov a viac ako 15-tisíc strán. „Bolo vykonaných osem výsluchov obvinených, šesť výsluchov poškodených, vypočutých bolo 17 podozrivých, 225 svedkov, vykonané boli konfrontácia, dve rekognície a dva vyšetrovacie pokusy, jedna previerka výpovede na mieste, uskutočnilo sa 41 prehliadok tela, 34 prehliadok iných priestorov či pozemkov, 53 domových prehliadok či 12 obhliadok miest vrátane miesta činu. Vyšetrovatelia zaistili 790 stôp, z toho 96 mobilov a tabletov, 108 USB kľúčov a pamäťových kariet, 13 harddiskov, 26 počítačov a notebookov, šesť áut a množstvo iných stôp.“

Svet sa zabáva, aktuálne sa zaujíma i o to, či sa Trumpovi podarí kúpiť Grónsko. Slováci sa pýtajú, či sa už orgány činné v trestnom konaní spamätajú, alebo budú až do marcových volieb 2020 participovať na volebnej kampani opozície. Jej figúrky sa pasujú za pomstiteľa ľudu, ktorý každého zo Smeru pozatvára. Pritom jediná, ktorej vražda Kuciaka prospela, je opozícia. Vrátane cudne sa tváriacej Zuzany Čaputovej, ktorá by sa bez toho hrozného zločinu nikdy nestala prezidentkou.

Ak nechceme, aby liberálny štátny puč uvrhol Slovensko naspäť až do 50. rokov s vykonštruovanými súdnymi procesmi, s mediálnym lynčovaním, popravami na základe lživých a zmanipulovaných obvinení, zastavme to, občania. Žiadajme od štátu, aby zakročil a plnil si svoje ústavné povinnosti.