ANJEL STRÁŽNY

Štefan Lichý s manželkou nezištne zachránili niekoľko ľudských životov

Foto archív
Dátum 22.04.2018

Štefan Lichý je dôkazom toho, že aj medzi obyčajnými ľuďmi sa vyskytujú strážni anjeli. Svoje o tom vedel Leopold Laufer, ktorého práve Štefan Lichý niekoľkokrát vytrhol z pazúrov gestapa. Hoci v koncentračnom tábore napokon predsa len skončil, podarilo sa mu prežiť a jeho dobrodinec medzitým zachránil značnú časť jeho príbuzných, ohroziac tým nielen seba, ale i životy svojich najbližších.

Hrdina z colného úradu

Michalovce, rok 1942. Štefan Lichý pracoval počas druhej svetovej vojny na colnom úrade v srdci východného Slovenska. Keď sa dozvedel, že jeho známeho, Leopolda Laufera, zatvorili spolu s ďalšími židmi v pivnici miestnej pošty, neváhal a hľadal spôsob, ako ho zachrániť. Leopolda sa mu z pivnice napokon podarilo odviesť, nebezpečenstvo však nepominulo. Ďalší zásah gestapa na seba nenechal dlho čakať a o niekoľko mesiacov Leopolda zadržali opäť. Tentoraz ho poslali ho Popradu, kde zoskupovali židov na vývoz do koncentračného tábora Auschwitz. Štefan Lichý odcestoval do Popradu a požiadal dozorcov, aby mu Leopolda, už naloženého v transporte, vydali. Vymyslel si, že je predvolaný na vyšetrovanie colného úradu. Dozorcovia jeho žiadosť akceptovali, väzňa prepustili a Štefan ho odviedol naspäť do Michaloviec, kde ho nechal ísť vlastnou cestou.

Štipka súcitu

Na jeseň v roku 1942 sa Leopoldova manželka Anna Chaja Lauferová s malým synom Norbertom Naftalim pokúsili ujsť do Maďarska, kde vtedy ešte neprebiehali deportácie. Hranice sa im však nepodarilo prejsť, chytil ich a uväznili v dome neďaleko Michaloviec. Odtiaľ ich ako zázrakom opäť zachránil Štefan. Leopoldovi so synom sa v zime 1942 napokon predsa len podarilo prekročiť hranice a dostať sa do Maďarska. Mama Anna sa dostala do Budapešti neskôr.

Hoci Leopold Laufer v koncentračnom tábore napokon predsa len skončil, podarilo sa mu prežiť a jeho dobrodinec medzitým zachránil značnú časť jeho príbuzných, ohroziac tým nielen seba, ale i životy svojich najbližších.

Aby malého syna Norberta Naftaliho zachránili, poslali ho do maďarskej kresťanskej rodiny, v ktorej ostal až do jari v roku 1944. Vtedy už Maďarsko okupovali Nemci, a to so sebou prinieslo i deportácie židov do koncentračných táborov. Anna Lauferová naliehala na manžela, aby sa presťahovali do Bratislavy, kde žila celá jej rodina. V dome Anninho otca Judu Kesslera pri bratislavskom Horskom parku bývali aj jej bratia Ignác a Dezider. Jedného dňa šli Lauferovci na návštevu k starému otcovi a práve vtedy do domu vtrhli členovia gestapa. Ignác a Dezider stihli vyskočiť z druhého poschodia, ale starého otca Judu i rodinu Lauferovcov chytili a odviedli. Anna bola v tom čase tehotná, čím vzbudila súcit u nemeckého dôstojníka. Prehovorila ho, aby ju a jej malého syna pustil. Obaja sa potom ukrývali pod falošnou identitou u istej rodiny v Trnave. Leopold Laufer a jeho svokor Juda Kessler však už toľko šťastia nemali. Oboch poslali do koncentračného tábora Auschwitz. Starého otca hneď po príchode zavraždili, Leopold prežil až do oslobodenia v januári 1945.

Pivnica na Zochovej

Štefana Lichého medzičasom preložili z Michaloviec do Bratislavy, kde sa stretol so zvyškom Kesslerovskej rodiny – Ignácom a Deziderom. Poznali sa už pred vojnou, a tak Štefan dlho neváhal pri rozhodovaní sa, či bratom pomôže. Skryl ich v pivnici svojho domu, ktorá pôvodne slúžila ako sklad dreva na kúrenie. Týmto odvážnym skutkom vystavil seba i svoju rodinu obrovskému nebezpečenstvu. Najväčšiu hrozbu predstavoval ich sused, nemecký major, známy svojou nenávisťou k židom, a jeho synovia, ktorí patrili k Hitler Jugend. Ani tieto prekážky však nezabránili manželom Lichým v tom, aby takmer päť mesiacov ukrývali v pivnici na Zochovej ulici oboch židovských mužov. Raz týždenne ich zobrali do svojho bytu, kde sa mohli umyť a prezliecť do čistých šiat, ktoré im Mária Lichá vopred pripravila. Teplé jedlo bolo samozrejmosťou. Manželia Lichí však neskrývali iba bratov Kesslerovcov. V ich dome našli útočisko aj sesternica Anny Lauferovej, Alžbeta Savinská, jej päťročný syn Arie a ďalšia žena, Štefánia Berkovitzová. Ženy sa vydávali za kresťanky, a to i napriek tomu, že nemali nijaké doklady, ktoré by to dosvedčili.

Úkryt v štôlni

Po potlačení Slovenského národného povstania na jeseň 1944 postupoval nemecký front do Bratislavy. Štefan Lichý vtedy poslal svojho šestnásťročného syna Štefana, aby utečencov odviedol do Banskej Štiavnice, kde žila jeho mama. Do konca vojny sa skrývali v jej dome a v banských štôlňach. Všetci piati tam ostali až do oslobodenia a podarilo sa im prežiť.

Vtedy už Maďarsko okupovali Nemci, a to so sebou prinieslo i deportácie židov do koncentračných táborov.

Bratia Kesslerovci po vojne emigrovali, Ignác do Izraela, Dezider do Austrálie. So Štefanom udržiavali kontakty a jeho rodine zo zahraničia pomáhali. Pamätník Jad Vašem v Jeruzaleme udelil 31. októbra 2010 manželom Štefanovi a Márii Lichým vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi. Štefan Lichý mladší, ktorý sprevádzal utečencov do Banskej Štiavnice, bol prítomný na ceremónii odovzdávania vyznamenania jeho rodičom 1. februára 2012 v Bratislave. Z Izraela prišiel na ceremoniál aj Norbert Naftali Laufer, ktorého otca Leopolda Štefan Lichý niekoľkokrát zachránil. Priviedol aj svoje deti a vnúčatá, aby im ukázal miesta, kde sa skrývali, a predstavil potomkov ľudí, vďaka ktorým prežila hrôzy druhej svetovej vojny takmer celá jeho rodina.

Príbeh rodiny Lichej, ako i ďalšie osudy výnimočných ľudí nájdete v publikácii Encyklopédia Spravodlivých medzi národmi, ktorú v roku 2017 vydalo SNM – Múzeum židovskej kultúry v spolupráci s múzeom Yad Vashem – The World Holocaust Remembrance Center.

Fotogaléria