ANTISEMITIZMUS VERZUS ANTISLOVAKIZMUS

Židia nie sú jediní, kto bol za svoju vieru či národnosť nenávidený

Foto TASR/MARKO ERD
Dátum 30.10.2018

V októbri sa v Národnej rade SR stala jedna zaujímavá vec. Odmyslime si účinkujúcich aj rekvizity a sústreďme sa na holú podstatu: predseda istej strany prišiel s návrhom zadefinovať pre jeden národ určité špeciálne práva. Vzápätí predseda inej strany prišiel s návrhom zadefinovať tie isté práva aj pre iný národ. Poslanci veľkou väčšinou schválili prvý návrh, ale ten druhý, navlas rovnaký, veľkou väčšinou neschválili. Toto sa stalo v slovenskom parlamente. Nepísal sa rok 1883 ani 1943, ale 2018.

V mene svojho džihádu

Ústava SR, článok 12, odsek 2 hovorí: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území SR všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“ Národná rada však svojím rozhodnutím na etnickom princípe istú skupinu ľudí zvýhodnila, čím porušila ústavu. A nielen to: dokonca odmietla pokus vztiahnuť presne rovnaké práva na iný národ – ten vlastný, štátotvorný...

„Aj by som za to hlasoval, ale nebudem, lebo to predkladajú oni,“ budeme možno opäť raz počuť z parlamentu ako vysvetlenie. Pri tomto absurdnom postoji sa na chvíľu pristavme. Čo by ste povedali na pilota, ktorý odmietne lietať na dobrom lietadle len preto, lebo ho vyrobili v nedemokratickej krajine? Alebo na lekára, ktorý odmietne zašiť pacienta, lebo operáciu vykonal, síce úspešne a odborne, ale chirurg vyznávajúci iné náboženstvo? Absurdné, však? Ale poslanci NR SR bežne zavrhujú dobré návrhy iba preto, lebo ich predložil opačný tábor, a ešte sa tým aj chvália. Ignorujú fakt, že ich úlohou ako volených zástupcov občanov je navrhovať a schvaľovať zákony na prospech celej krajiny a nie spochybňovať rozhodnutie iných voličov, koho zvolili za jeho poslaneckého kolegu, a v mene tohto svojho džihádu dokonca škodiť záujmom štátu a občanov.

Dankov bod dva

Poďme však späť k spomenutému návrhu a pozrime sa bližšie na to, o čo tu ide. Predseda NR SR Andrej Danko podal v parlamente návrh na prijatie pracovnej definície antisemitizmu, vypracovanej Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu, ktorá bola prijatá jej 31 účastníckymi štátmi vrátane SR v máji 2016. Danko pri predstavovaní uznesenia uviedol, že ide aj o jeho osobný záväzok, ktorý dal predsedovi Knessetu štátu Izrael Yulimu-Yoelovi Edelsteinovi: „Slovensko je historickým dlžníkom Izraela a musí byť príkladom v legislatívnych postupoch pri prijímaní danej normy.“ Je však Slovensko až takým dlžníkom, že musí priznať židovskému národu väčšie práva ako vlastnému, slovenskému?

Ľudová strana Naše Slovensko tvrdí, že „podľa Dankovej definície sa židia a Izrael stanú prakticky nekritizovateľnými, pretože akákoľvek ich kritika (dokonca aj oprávnená) bude vnímaná ako prejav antisemitizmu a bude za ňu hroziť väzenie“. A v tejto súvislosti spomínajú Voltairov výrok „ak chcete vedieť, kto vám vládne, zistite si, koho nesmiete kritizovať“, čím možno narážajú na bod dva Dankovej definície. Ten okrem iného hovorí, že prejavom antisemitizmu môže byť aj „mýtus o svetovom židovskom sprisahaní alebo o židoch kontrolujúcich médiá, ekonomiku, vládu alebo ďalšie spoločenské inštitúcie“. Ako reakciu na Dankov návrh definície antisemitizmu predložila ĽSNS vlastný návrh definície antislovakizmu, ktorý je presne rovnaký, iba slovo „židia“ vymenili za slovo „Slováci“. Návrh bol v parlamente zamietnutý.

Podradní

Nie je spochybňovaním nesmierneho utrpenia a obrovských obetí židovského národa počas jeho histórie, najmä tej najstrašnejšej časti z čias tretej ríše, ak poukážeme na to, že židia nie sú jediní, kto bol za svoju vieru či národnosť nenávidený. My Slováci sme síce neboli posielaní do plynových komôr ako židia, ani nás nezahynulo vo vojne dvadsať miliónov ako Rusov, ale antislovakizmus tiež existuje – netvárme sa, že nie. Netreba spomínať na dávne časy maďarizácie a na heslá ako „Slovák nie je človek“ – aj dnes možno na internete nájsť dosť dôkazov. „Slováci sú len pseudonárod“, „Slováci? Alibistickí, zbabelí, nekultúrni a hlúpi“, „Why are Slovakians so uneducated?“, „Petice za odstranění Slováků“, „Nenávidím Slovákov!“ – to sú len niektoré z náhodne vybraných titulkov. Je tiež fakt, že veľká časť „elity“, ktorá ovláda rôzne inštitúcie a masmédiá, bola proti vzniku samostatného Slovenska a dodnes našu republiku, národ aj jazyk má za čosi neželané a podradné. Skrytý aj otvorený antislovakizmus nájdeme všelikde, od ignorácie národných podujatí politikmi, cez stereotypy v kinematografii až po definíciu na Wikipédii, ktorá hovorí: „Antislovakizmus je neologizmus vyskytujúci sa v nacionalisticky orientovaných slovenských periodikách, ktorý označuje nepriateľstvo alebo predpojatosť voči Slovákom ako národu a/alebo voči Slovensku ako krajine a štátu.“ Podľa Wikipédie teda okrem nacionalistov o antislovakizme vlastne nikto iný nehovorí, teda asi ani neexistuje...

Medvedia služba

Kritici Dankovho návrhu sa pýtajú: Načo definovať niečo, čo je už dobre zadefinované inde? Tvrdia, že náš právny systém je moderný a primerane rieši všetky možné druhy etnicky motivovaných útokov či druhov diskriminácie. A kladú otázku: Ak naša legislatíva nie je pre židov dostatočná, nie sú u nás potom ohrozené aj iné etniká? Najlepší spôsob, ako z niekoho urobiť terč, je postaviť ho na nejaké osobitné miesto všetkým na očiach. Aj pre samotných židov môže byť nepríjemné, ak budú legislatívne vyčlenení ako občania špeciálnej kategórie. Andrej Danko im týmto vlastne robí medvediu službu, pretože jeho iniciatíva prípadné etnické pnutie v medziľudských vzťahoch neodstraňuje, ale naopak, zdôrazňuje.